8. marec je už tradične dňom, kedy muži prejavujú partnerkám, matkám či kolegyniam trochu úcty a vďačnosti. Na Slovensku aj v mnohých iných štátoch sveta sa tak deje pri príležitosti Medzinárodného dňa žien. Ten ale pôvodne nebol o prejave náklonnosti voči ženám. Už zopár desaťročí v sebe nesie hlbší odkaz spojený s dôvodmi jeho vzniku.
Vo svete má Medzinárodný deň žien už viac ako 100-ročnú tradíciu. V našich končinách sa mu zvýšená pozornosť venuje o niečo kratšie, no z významu dňa a jeho posolstva to nijako neuberá. Aj po rokoch si mnohí tento sviatok spájajú najmä s bojom za práva a slobody žien, v súvislosti s ktorým bol 8. marec definitívne „zasvätený“ nežnému pohlaviu.
Foto: www.pixabay.com
Všetko začali robotníčky zo západu
Pôvod sviatku siaha na začiatok 20. storočia. Najmä v USA silneli hlasy ženských robotníčok, ktoré požadovali lepšie pracovné podmienky. Po vzore demonštrácií z 19. storočia vychádzali vždy 8. marca do ulíc a popritom zakladali rôzne odborové hnutia. Protesty silneli natoľko, že v roku 1908 sa newyorskej demonštrácie za zníženie pracovného času a vyrovnanie platových pomerov zúčastnilo niekoľko tisíc šičiek z miestnych textilných tovární.
Prvé oslavy MDŽ prišli o rok neskôr
Masová účasť na newyorskej demonštrácii z 8. marca 1908 zomkla bojovníčky za práva žien ešte viac. K členkám Americkej socialistickej strany, ktoré stáli na čele celého boja, sa časom pridávali aj ženy z iných spoločenských kruhov. Mnohé z nich sa takisto zúčastnili historicky prvých osláv Medzinárodného dňa žien, ktorý ale oficiálne nemal nadnárodný štatút. Zároveň sa neoslavoval 8. marca, ale 28. februára 1909, pričom jeho oslavy mali každý rok pripadnúť na poslednú februárovú nedeľu.
MDŽ nakoniec pripadol na 8. marca
Posledná februárová nedeľa ako deň osláv dlho nevydržala. O rok neskôr prebehla v Kodani Medzinárodná ženská konferencia, na ktorej sa stretli delegátky socialistických strán zo 17 štátov. Tie sa dohodli, že dňom, ktorý bude pripomínať význam ženských práv, sa na počesť veľkej newyorskej demonštrácie spred 2 rokov stane 8. marec. Dohodnutý dátum však nebol pevne ukotvený v každej krajine, kde sviatok začali oslavovať. Napríklad v Rakúsko-Uhorsku pripadol na 19. marec, takže aj naše ženy si ho pripomínali o pár dní neskôr.
V ČSR po prvýkrát až v roku 1921
Napriek tomu, že osláv MDŽ sa hneď po jeho zavedení v jednotlivých krajinách zúčastňovali početné davy žien aj mužov, väčší rešpekt si začal získavať po 1. svetovej vojne. Významnú celospoločenskú úlohu si plnil aj v 1. ČSR, kde sa prvýkrát oslavoval v roku 1921, hneď o rok už s masovou účasťou. Pred vypuknutím 2. svetovej vojny bol zrušený a na scénu sa vrátil až v roku 1945. Sviatok oslavovali aj komunisti, no tí o jeho skutočnom posolstve veľmi hovoriť nechceli. Podpísala sa pod to neochota režimu upozorňovať na boj vybraných spoločenských vrstiev za väčšie práva, ktorý pri vzniku tohto sviatku zohral kľúčovú úlohu.
V 70. rokoch si ho prisvojila OSN
Odkaz sviatku nabral ešte väčšiu medzinárodnú vážnosť v 70. rokoch minulého storočia, kedy si ho pod patronát vzala OSN. Okamžite ho vyhlásila za deň, kedy by si mali krajiny po celom svete pripomínať význam rovnoprávnosti žien, či už v práci alebo v súkromí. Od roku 1975 je tak 8. marec definitívne „zasvätený“ ženám, pričom OSN v tento deň pravidelne usporadúva rôzne konferencie, stretnutia a pamätné akcie, ktoré sa zaoberajú problematikou práv žien vo svete.
Aj keď posolstvu MDŽ sa u nás neprikladá taký význam ako na západe, vďaka odkazu tohto dňa sa situácia ohľadom platovej nerovnosti alebo iných rozdielov na pracoviskách postupne zlepšuje. Aj tohtoročný 8. marec tak môže byť viac ako len príležitosť na rozdávanie kvetov. Opäť nám môže pripomenúť, čo všetko sa udialo na ceste za nastoľovaním rovnosti.
Zdroj foto na titulke: www.pixabay.com
