Prečo pri mori zrazu spomalíme, ľahšie dýchame a hlava na chvíľu prestane riešiť všetko, čo nás čaká. Voda, vlny, horizont aj morský vzduch pôsobia na náš mozog a telo spôsobmi, ktoré začíname čoraz lepšie chápať.
Nie je to iba dovolenkový pocit. Pobyt pri vode – takzvaný „blue space” – sa spája s viacerými ukazovateľmi psychickej pohody a zdravia. Systematické prehľady výskumu nachádzajú súvislosť medzi pobytom pri vode a lepším duševným zdravím, nižším stresom či vyššou fyzickou aktivitou.
Čo sa teda s nami deje, keď si sadneme k moru?
Mozog konečne dostane signál, že môžeme spomaliť
Blue mind je pojem, ktorý spopularizoval morský biológ Wallace J. Nichols. Označuje pokojný, mierne meditatívny stav, ktorý môžeme zažívať pri vode, v nej alebo dokonca pri pohľade na ňu. Nejde o diagnózu ani presne definovaný neurologický stav. Je to skôr označenie pre fenomén: prečo nás voda tak neskutočne upokojuje?
Jedným z vysvetlení je, že vodné prostredie poskytuje mozgu kombináciu podnetov, ktoré nie sú príliš náročné na spracovanie. Pohyb hladiny je plynulý, horizont otvorený a zvuk vĺn opakujúci. Náš mozog tak nemusí neustále vyhodnocovať desiatky nových informácií.
Počúva a vníma len more.
Výskum blue spaces – teda prírodných prostredí spojených s vodou – skutočne nachádza súvislosť s lepšou psychickou pohodou. Neznamená to, že každá návšteva pláže automaticky „vypne” stres alebo úzkosť. Znamená to však, že voda môže byť prostredím, ktoré nášmu nervovému systému poskytuje podmienky na oddych.
Telo dáva pauzu pohotovosti
Kortizol poznáme ako stresový hormón. Telo ho potrebuje, pomáha nám zvládať záťaž a mobilizovať energiu. Problémom tak nie je kortizol samotný, ale dlhodobý stres a neustála aktivácia stresovej reakcie.
Pri mori môžu k pocitu uvoľnenia prispievať viaceré veci naraz: prirodzené prostredie, pohyb, slnečné svetlo, fyzická aktivita, menej pracovných povinností a predovšetkým zvuky vody. A práve tie sú zaujímavé.
Výskum dokázal, že zvuky prírody môžu podporovať zotavenie zo stresu. V jednej laboratórnej štúdii napríklad zvuk tečúcej vody súvisel s lepším pôsobením kortizolu po stresovej záťaži v porovnaní s kontrolným zvukovým prostredím. Ďalšie práce nachádzajú pri prírodných zvukoch priaznivé zmeny v srdcovej frekvencii, krvnom tlaku či frekvencii dýchania.
Prečo je to tak?
Vlny majú určitú rytmickosť a predvídateľnosť. Mozog nemusí byť pri ich počúvaní neustále v strehu, či príde niečo nečakané. Namiesto toho dostáva stabilný zvukový podklad. Jeho rytmus vytvorí prostredie, v ktorom sa ľahšie prepíname zo stavu aktivácie do stavu zotavenia.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
„Serotonin boost“? Tu treba jednu vec uviesť na pravú mieru
Možno ste už počuli, že morský vzduch je plný záporných iónov, ktoré zvyšujú príjem kyslíka a tým aj serotonín. Znie to krásne. Vedecky však tento príbeh nie je taký jednoduchý.
Áno, pri vode – najmä tam, kde sa voda triešti a vytvára aerosól – sa môžu vyskytovať záporné vzdušné ióny. Výskum ich účinkov na náladu však neprináša jednoznačný záver. Jedna rozsiahlejšia analýza našla súvislosť medzi vysokou expozíciou negatívnym iónom a nižším skóre depresívnych príznakov, zároveň však nenašla konzistentný účinok na úzkosť, náladu, relaxáciu či spánok. A tvrdenie, že záporné ióny jednoducho „zvyšujú príjem kyslíka”, by sme radšej používať nemali.
To však neznamená, že morský vzduch nemôže byť príjemnou súčasťou pobytu pri mori. Skôr naopak. Keď stojíte pri pobreží, neprichádzajú k vám iba „ióny”. Dostávate kombináciu svetla, otvoreného priestoru, vzduchu, zvuku vody, pohybu, vône mora a často aj pocitu, že máte konečne čas. A práve táto kombinácia môže byť pre psychiku oveľa dôležitejšia než jedna zázračná molekula vo vzduchu.
Oči aj pozornosť si konečne vydýchnu
A potom je tu niečo, čo si možno ani neuvedomujeme. Pozeráme sa. Nie na displej, na tabuľku či na dopravnú situáciu. Pozeráme sa na hladinu, na svetlo, ktoré sa odráža od vody alebo na vlnu, ktorá sa chvíľu tvorí a potom zmizne. V psychológii existuje pojem Attention Restoration Theory – teória obnovy pozornosti. Podľa nej môžu niektoré prírodné prostredia pomáhať unavenej riadenej pozornosti zotaviť sa.
A jedným z ďalších dôležitých pojmov je „soft fascination”, teda jemná fascinácia. Niečo vás zaujíma, ale nevyžaduje od vás veľké mentálne úsilie. A more je na to takmer dokonalé.
Pojem „visual detox” je teda skôr pekná metaforu než vedecký termín a podobné je aj tvrdenie, že vďaka moru získavame „pomalý, zdravý dopamín”, ale uznajte… Nie je to more vlastne čarovné?