Nástup stredoveku otvoril mestám v Európe aj vo svete nové možnosti rozvoja. Lokality, ktoré dokázali využiť príležitosť a naštartovali svoj obchod, sa postupne vypracovali na najbohatšie mestá. S rastúcim bohatstvom sa stávali aj medzinárodnými centrami vedy, kultúry a vzdelávania.
Konštantínopol
Dnešný Istanbul zďaleka nemá taký významný štatút ako pred niekoľkými storočiami. Kedysi najbohatšie mesto na svete začalo byť významným strediskom obchodu a kultúry po roku 330 n. l., kedy ho rímsky cisár Konštantín urobil druhým hlavným mestom v ríši. Mesto predtým nazývané Byzantion nieslo názov Konštantínopol do roku 1453, kedy ho dobyli Osmani. Po úspešnom vojenskom ťažení z neho urobili centrum Osmanskej ríše a naďalej udržiavali jeho prosperitu. Po vzniku Tureckej republiky v roku 1923 prišlo o štatút hlavného mesta a úradne sa premenovalo na Istanbul.
Istanbul, Foto: www.pixabay.com – falco
Benátky
Územie dnešných Benátok sa začalo osídľovať v 5. storočí n. l. Mladé mesto sa na prelome 7. a 8. storočia vymanilo spod vplyvu Byzantskej ríše a vďaka nezávislosti zahájilo hospodársky rast. Benátska republika existovala až do roku 1797. Medzi najbohatšie stredoveké mestá sa dostala na začiatku 13. storočia po dobytí Konštantínopolu. Najrýchlejší rozkvet zaznamenala v 15. storočí, kedy jej obchod prekvital najmä vďaka objaveniu nových obchodných ciest do Orientu.
Janov
Benátky nezískali dominantné postavenie v oblasti obchodu s Orientom zadarmo. V ceste im stál Janov. Ďalšia talianska „mestská republika“ začala písať svoj príbeh v 10. storočí. Až do 2. polovice 14. storočia bola najväčšou konkurenciou Benátok. Po porážke pri Chioggii sa už Janovu nepodarilo vrátiť na výslnie a obchodne či vojensky konkurovať víťazným Benátkam. Mesto neskôr stratilo štatút republiky aj nezávislosť. V 20. rokoch 16. storočia ju na niekoľko desaťročí vyhlásilo znova, no na mapu najbohatších miest sa už nevrátilo.
Janov, Foto: www.pixabay.com – ptrabattoni
Chan Chan
Kým Benátky a iné mestá na juhu starého kontinentu z objaviteľských ciest ťažili, pre Chan Chan sa stali osudnými. Osud centra ríše Chimor, neskôr podrobenej Inkami, bol spečatený po príchode španielskych kolonizátorov. Podľa archeológov bolo mesto na území dnešného Peru založené okolo roku 900 n. l. V 15. storočí zaznamenalo veľký obchodný rozkvet, ktorý pokračoval aj po obsadení mesta Inkmi. Rozmach Chan Chanu skončil, keď Španieli založili na území ríše mesto Trujillo a urobili z neho nové lokálne centrum. Chan Chan začal upadať a strácať obchodný aj kultúrny význam, až ho kolonizátori vyrabovali a nechali chátrať. Dnes je miestom archeologickej lokality so štatútom UNESCO.
Palembang
1,5-miliónové mesto na ostrove Sumatra v Indonézii patrilo do 11. storočia medzi najbohatšie ázijské mestá. Palembang bol centrom kráľovstva Šrívidžaja od 7. storočia. V 1. polovici 11. storočia začal jeho význam upadať. Mesto, ktoré ťažilo z lukratívnej polohy a dlhé roky bolo dopravným uzlom na námorných trasách v Oriente, oslabili vojenské útoky susedných štátov ležiacich na územiach pri Indickom oceáne. Palembang prežil rozpad ríše aj búrlivú históriu v ďalších storočiach a v súčasnosti je administratívnym centrom Južnej Sumatry.
Palembang, Foto: www.pixabay.com – senjakelabu29
Timbuktu
Prekvitajúce mestá sa v období stredoveku našli aj na africkom kontinente. K najbohatším sa v 14.-15. storočí radilo Timbuktu. Niekdajšie hospodárske a administratívne sídlo Malijskej ríše prekvitalo vďaka veľkému nerastnému bohatstvu a kľúčovej polohe na tzv. transsaharskej obchodnej ceste. Najväčšie zisky mestu prinášalo zlato a slonovina, obzvlášť po tom, čo ich začali kupovať obchodníci z Európy. Timbuktu čakal rovnaký osud ako niektoré z bohatých afrických a latinskoamerických miest, ktoré podľahli kolonizácii a prišli o svoj vplyv.
Foto na titulke: www.pixabay.com – smuldur