Bohatá história siahajúca do skorého stredoveku a obdobia Kyjevskej Rusi zanechala na území Ukrajiny mnoho stavieb s obrovskou historickou hodnotou. Niektoré získali štatút národnej kultúrnej pamiatky, iné sa stali súčasťou zoznamu tzv. 7 divov Ukrajiny, iným sa ušiel zápis do Svetového dedičstva UNESCO.

Kyjevsko-pečerská lavra (Kyjev)

Ukrajinská metropola je domovom viacerých historicky hodnotných chrámov, ktoré zaujmú aj vzhľadom a farebným prevedením. V areáli Kyjevsko-pečerskej lavry je ich zoskupených do jedného celku viacero. Starý pravoslávny kláštorný komplex vznikol na začiatku 16. storočia a postupne sa rozšíril o niekoľko stavieb vrátane neoklasicistickej zvonice s výškou cez 96 m. Historickú aj architektonickú hodnotu komplexu ocenilo v roku 1990 zápisom do Svetového dedičstva aj UNESCO. Súbor sakrálnych stavieb bol zaradený aj medzi 7 divov Ukrajiny.

Chrám sv. Ondreja (Kyjev)

Kostol zasvätený sv. Ondrejovi ako jednému z patrónov krajiny má pre ukrajinských veriacich špecifický význam. Pravoslávny chrám vybudovaný v polovici 18. storočia navrhol taliansky architekt Francesco Bartolomeo Rastrelli. Dominantou stavby je majestátna stredová kupola siahajúca do výšky viac ako 42 m. Hlavnú kupolu obklopuje niekoľko menších veží. Kostol je aj po vyše 200 rokoch v takmer pôvodnom prevedení. Komunisti ho v 60. rokoch 20. storočia premenili na múzeum.Foto: Pixabay

Národné akademické divadlo (Ľvov)

Ľvov nie je označovaný prívlastkom „Florencia východu“ náhodou. Historické jadro mesta, ktoré bolo v minulosti centrom Haliče, dýcha stredoeurópskou a západoeurópskou kultúrou prítomnou aj v podobe niekoľkých architektonických klenotov. Popri palácoch a historických vilách vzbudzuje pozornosť aj Národné akademické divadlo opery a baletu Ľvov, ktorého dizajn je prepracovanou kombináciou barokových, renesančných a novorenesančných prvkov.Foto: Pixabay

Chotyňská pevnosť (Chotyň)

Mesto ležiace na brehu rieky Dnester zohrávalo v minulosti dôležitú úlohu pri ochrane cesty z Kyjevskej Rusi na Balkán. V 14. storočí sa tu vybudovala mohutná pevnosť, ktorú až do 16. storočia využívali ako svoje sídlo moldavské kniežatá. Hradný komplex prežil aj legendárnu bitku pri Chotyni proti Osmanom v roku 1621. Na pôvodnom mieste pri rieke Dnester stojí dodnes, od roku 2007 už ako súčasť zoznamu 7 divov Ukrajiny.Foto: Pixabay

Pevnosť Baturyn (Baturyn)

Mesto Baturyn bolo v čase najväčšej slávy centrom Kozáckeho hajtmanátu. Začiatkom 17. storočia v ňom vyrástla pevnosť, ktorú neskôr zničili spolu s mestom vojská Petra I.. Zvyšky pevnosti sa vďaka archeológom podarilo pri obnove komplexu premeniť na reprodukovanú pamiatku snažiacu sa o hodnoverné zobrazenie pôvodnej citadely. Jej podoba zaujme najmä drevenými hradbami, za ktorými sa vypína menší drevený kostol.

Rezidencia bukovinských metropolitov (Černovice)

Palácový komplex v meste Černovice patrí medzi najkrajšie stavebné areály svojho druhu vo východnej Európe. Súbor niekoľkých budov postavených podľa viacerých stavebných slohov bol navrhnutý ako sídlo metropolitného biskupa pravoslávnej cirkvi. Dielo českého architekta Josefa Hlávku je dnes sídlom Černovickej univerzity. Historický komplex bol v roku 2011 zapísaný do Svetového dedičstva UNESCO.Foto: Pixabay

Hrad Kamianec-Podiľskyj (Kamianec-Podiľskyj)

Pevnosť v historickej oblasti Podolie sa do UNESCO nedostala, no medzi 7 divmi Ukrajiny nechýba. Hrad Kamianec-Podiľskyj stojaci v rovnomennom meste patrí k najzachovalejším stredovekým pevnostiam v krajine. Napriek opakovaným zásahom ukazuje mnoho z pôvodnej podoby. Komplex zahŕňajúci starý hrad, nový hrad a stredoveké mesto bol dlhé roky jednou z najnavštevovanejších pamiatok na Ukrajine. Mnohí ho označujú za najkrajší hrad v krajine.

Prečítajte si aj: 5 najväčších hradov na svete a ich história

Foto na titulke: Pixabay