Nebyť megalomanských historických stavieb vybudovaných pred viac ako 2000 rokmi, o živote starovekých civilizácií by sme mali ešte menej poznatkov. Práve veľké a slávne stavby z dávnych dôb, ktoré sa podarilo zachovať až dodnes, nám pomáhajú vytvárať reálnejší obraz o našich predkoch.
Pyramídy v Gíze (Egypt)
Fascinujúce stavby z 3. tisícročia pred n. l., ktorých tvar a spôsob realizácie vyvoláva mnoho otázok, nepatria len k najväčším a najslávnejším, ale tiež k najstarším starovekým stavbám, ktoré sú aj po dlhých storočiach na svojom mieste. Pozornosť vzbudzuje najmä Cheopsova pyramída, ktorej výška dosahuje cez 130 metrov. Len trochu nižšia je Rachefova pyramída a trojicu najvyšších dopĺňa Menkaureho pyramída. Spolu so šesticou menších stavieb tvoria rozsiahly pyramídový komplex zapísaný do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.
Foto: Pixabay
Amonov chrám (Egypt)
Po staroegyptskej civilizácii nám neostali iba pyramídy. Pestrý zoznam veľkolepých stavieb dopĺňa aj Amonov chrám, ktorý je súčasťou najväčšieho chrámového komplexu v Egypte. Na území neďaleko dnešného mesta Luxor ho začali budovať okolo roku 1950 pred. n. l., pričom výstavba trvala viac ako 1500 rokov. Samotný Amonov chrám tvorený niekoľkými sakrálnymi budovami a veľkou stĺpovou sieňou s výmerou až 5000 m² sa stal centrom celého komplexu slúžiacim ako svätyňa na uctievanie boha Amona.
Parthenón (Grécko)
S postupným úpadkom Egyptskej ríše sa ťažisko vrcholovej architektúry začalo presúvať do antického sveta. Monumentálne stavby sa v tejto časti planéty budovali vo viacerých mestách. Zopár sa ich zachovalo aj v Aténach, ktoré naďalej zdobia pozostatky Akropoly, politického a náboženského centra vtedajších Atén. Súčasťou tohto centra bol aj palác Parthenón, ktorý po výstavbe v 5. storočí pred n. l. zasvätili bohyni Aténe. Napriek tomu, že časť z neho bola zničená, stavba je stále na svojom mieste.
Koloseum v Ríme (Taliansko)
Za prehliadkou antickej architektúry môžeme vycestovať aj do Ríma. Starovekou atmosférou to v niektorých častiach talianskej metropoly dýcha dodnes. Turisti si nenechávajú ujsť najmä slávne Koloseum, ktoré bolo najväčším amfiteátrom v celej Rímskej ríši. Postavené a neskôr aj trochu upravené bolo v 70. až 80. rokoch 1. storočia n. l. za vlády cisárov Vespasiana, Tita a Domitiana.
Foto: Pixabay
Dolmen Menga (Španielsko)
Medzi najväčšie architektonické diela z obdobia staroveku patrili aj tzv. dolmeny. Jednalo sa o priestranné podzemné pohrebiská z obrovských kamenných blokov známych ako megality. Príkladom takéhoto pohrebiska je Dolmen Menga, údajne najväčší a najstarší z 3 starovekých dolmenov v oblasti okolo španielskeho mesta Antequera. Výstavba pohrebiska vytvoreného dlhou podzemnou komorou vybudovanou pomocou 200-tonových megalitov sa datuje až do obdobia okolo roku 2500 pred n. l.
Nakš-e Rustam (Irán)
Kým v oblastiach okolo dnešného Španielska sa pochovávalo pod zemou, Peržania vytesávali hrobky do veľkých skalných stien. Pocta byť pochovaný v skalných hroboch Nakš-e Rustam sa však ušla iba panovníkom z dynastie Achajmenovcov, ktorí vládli starovekej Perzii zhruba od 8. do 4. storočia pred n. l. S pochovávaním panovníkov do reliéfne ozdobených hrobiek v tejto skalnej stene sa začalo v 6. storočí pred n. l.
Skalné mesto Petra (Jordánsko)
Staroveký kmeň známy ako Nabatejci využíval skalné steny a údolia ešte viac ako Peržania. Do skál vytesával rovno celé mestá s obytnými zónami. Svedčí o tom zachovalé skalné mesto Petra, ktoré je už od 3. tisícročia pred n. l. ukryté v jordánskej púšti. Aj napriek neľútostným podmienkam sa v ňom vybudovala kompletná občianska vybavenosť potrebná pre staroveké kmene. Miestni tu mali chrámy, domy, pohrebisko, amfiteáter aj vládnuce budovy.
Foto: Pixabay
Tiahuanaco (Bolívia)
Objekty v niekdajšom indiánskom meste Tiahuanaco postupne strácajú štatút najslávnejších starovekých stavieb. Dôvodov je hneď niekoľko. Historické mesto v oblasti Ánd v minulosti prišlo o značnú časť sochárskej výzdoby kvôli snahe katolíckych prisťahovalcov zlikvidovať uctievanie indiánskych bohov v miestnych chrámoch, medzi ktorými vyniká najmä Chrám Kalasasaya. V 19. storočí sa zas časť historickej lokality premenila na lom a stala sa zdrojom stavebného materiálu. Aj preto sa o meste, ktorého história má podľa niektorých archeológov viac ako 10 000 rokov, vie stále menej.
Podobný osud ako Tiahuanaco môže postretnúť aj ostatné staroveké stavby, ktoré ešte stále stoja na svojom mieste a poskytujú nám cenné poznatky o dávnych dobách. O to viac by sa mali vlády, inštitúcie a nadnárodné organizácie zaujímať o ich zvýšenú ochranu a zachovanie pre ďalšie generácie.
Zdroj foto na titulke: Pixabay
