Nebyť megalomanských historických stavieb vybudovaných pred viac ako 2000 rokmi, o živote starovekých civilizácií by sme mali ešte menej poznatkov. Práve veľké a slávne stavby z dávnych dôb, ktoré sa podarilo zachovať až dodnes, nám pomáhajú vytvárať reálnejší obraz o našich predkoch.

Pyramídy v Gíze (Egypt)

Fascinujúce stavby z 3. tisícročia pred n. l., ktorých tvar a spôsob realizácie vyvoláva mnoho otázok,  nepatria len k najväčším a najslávnejším, ale tiež k najstarším starovekým stavbám, ktoré sú aj po dlhých storočiach na svojom mieste. Pozornosť vzbudzuje najmä Cheopsova pyramída, ktorej výška dosahuje cez 130 metrov. Len trochu nižšia je Rachefova pyramída a trojicu najvyšších dopĺňa Menkaureho pyramída. Spolu so šesticou menších stavieb tvoria rozsiahly pyramídový komplex zapísaný do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.

Foto: Wikimedia

Amonov chrám (Egypt)

Po staroegyptskej civilizácii nám neostali iba pyramídy. Pestrý zoznam veľkolepých stavieb dopĺňa aj Amonov chrám, ktorý je súčasťou najväčšieho chrámového komplexu v Egypte. Na území neďaleko dnešného mesta Luxor ho začali budovať okolo roku 1950 pred. n. l., pričom výstavba trvala viac ako 1500 rokov. Samotný Amonov chrám tvorený niekoľkými sakrálnymi budovami a veľkou stĺpovou sieňou s výmerou až 5000 m² sa stal centrom celého komplexu slúžiacim ako svätyňa na uctievanie boha Amona.

Parthenón (Grécko)

S postupným úpadkom Egyptskej ríše sa ťažisko vrcholovej architektúry začalo presúvať do antického sveta. Monumentálne stavby sa v tejto časti planéty budovali vo viacerých mestách. Zopár sa ich zachovalo aj v Aténach, ktoré naďalej zdobia pozostatky Akropoly, politického a náboženského centra vtedajších Atén. Súčasťou tohto centra bol aj palác Parthenón, ktorý po výstavbe v 5. storočí pred n. l. zasvätili bohyni Aténe. Napriek tomu, že časť z neho bola zničená, stavba je stále na svojom mieste.

Koloseum v Ríme (Taliansko)

Za prehliadkou antickej architektúry môžeme vycestovať aj do Ríma. Starovekou atmosférou to v niektorých častiach talianskej metropoly dýcha dodnes. Turisti si nenechávajú ujsť najmä slávne Koloseum, ktoré bolo najväčším amfiteátrom v celej Rímskej ríši. Postavené a neskôr aj trochu upravené bolo v 70. až 80. rokoch 1. storočia n. l. za vlády cisárov Vespasiana, Tita a Domitiana.

Dolmen Menga (Španielsko)

Medzi najväčšie architektonické diela z obdobia staroveku patrili aj tzv. dolmeny. Jednalo sa o priestranné podzemné pohrebiská z obrovských kamenných blokov známych ako megality. Príkladom takéhoto pohrebiska je Dolmen Menga, údajne najväčší a najstarší z 3 starovekých dolmenov v oblasti okolo španielskeho mesta Antequera. Výstavba pohrebiska vytvoreného dlhou podzemnou komorou vybudovanou pomocou 200-tonových megalitov sa datuje až do obdobia okolo roku 2500 pred n. l.

Foto: Wikipédia

Nakš-e Rustam (Irán)

Kým v oblastiach okolo dnešného Španielska sa pochovávalo pod zemou, Peržania vytesávali hrobky do veľkých skalných stien. Pocta byť pochovaný v skalných hroboch Nakš-e Rustam sa však ušla iba panovníkom z dynastie Achajmenovcov, ktorí vládli starovekej Perzii zhruba od 8. do 4. storočia pred n. l. S pochovávaním panovníkov do reliéfne ozdobených hrobiek v tejto skalnej stene sa začalo v 6. storočí pred n. l.

Skalné mesto Petra (Jordánsko)

Staroveký kmeň známy ako Nabatejci využíval skalné steny a údolia ešte viac ako Peržania. Do skál vytesával rovno celé mestá s obytnými zónami. Svedčí o tom zachovalé skalné mesto Petra, ktoré je už od 3. tisícročia pred n. l. ukryté v jordánskej púšti. Aj napriek neľútostným podmienkam sa v ňom vybudovala kompletná občianska vybavenosť potrebná pre staroveké kmene. Miestni tu mali chrámy, domy, pohrebisko, amfiteáter aj vládnuce budovy.

Tiahuanaco (Bolívia)

Objekty v niekdajšom indiánskom meste Tiahuanaco postupne strácajú štatút najslávnejších starovekých stavieb. Dôvodov je hneď niekoľko. Historické mesto v oblasti Ánd v minulosti prišlo o značnú časť sochárskej výzdoby kvôli snahe katolíckych prisťahovalcov zlikvidovať uctievanie indiánskych bohov v miestnych chrámoch, medzi ktorými vyniká najmä Chrám Kalasasaya. V 19. storočí sa zas časť historickej lokality premenila na lom a stala sa zdrojom stavebného materiálu. Aj preto sa o meste, ktorého história má podľa niektorých archeológov viac ako 10 000 rokov, vie stále menej.

Foto: Wikimedia

Podobný osud ako Tiahuanaco môže postretnúť aj ostatné staroveké stavby, ktoré ešte stále stoja na svojom mieste a poskytujú nám cenné poznatky o dávnych dobách. O to viac by sa mali vlády, inštitúcie a nadnárodné organizácie zaujímať o ich zvýšenú ochranu a zachovanie pre ďalšie generácie.

Zdroj: wikipedia.org

Zdroj foto na titulke: Wikimedia