V časoch, keď sa svet menil a mladí ľudia hľadali smerovanie, vznikla myšlienka, ktorá ich mala naučiť viac než len prežiť. Mala ich naučiť žiť hodnotný život. Skauting, dnes známy po celom svete, sa zrodil z túžby jedného človeka pomôcť mládeži objaviť ich potenciál prostredníctvom dobrodružstva, prírody a zodpovednosti.
O tom, ako sa skauting vyvíjal, čo ponúka deťom i dospelým a prečo to nie je iba letný tábor, nám porozprávala Silvia Cochová – dlhoročná skautka a nositeľka najvyššieho skautského vyznamenania pre ženy.
Skauting je viac než len romantické táborenie

„Skauting vznikol okolo roku 1907, keď sa vojak Lord Robert Baden-Powell rozhodol zorganizovať tábor pre skupinu chlapcov na ostrove Brownsea v Anglicku. Chlapci táborili, učili sa rôznym zručnostiam a prežitiu v prírode,” začína rozprávanie Silvia.
Za zrodom skautingu stála myšlienka, ktorá sa v Baden-Powellovi formovala už dlhší čas. V období sociálno-ekonomickej krízy si všimol, že mladí chlapci z chudobnejších štvrtí trávia čas nezmyselne, zapájajú sa do šarvátok a nemajú žiadne vedenie. Aj keď sám nebol ideálnym študentom, a možno by sme ho dnes označili za hyperaktívneho, fascinovala ho príroda, pozorovanie a prežitie v prírode. Svoje skúsenosti a vášeň preto spojil do výchovnej metódy, ktorá mala viesť deti a mládež k rozvoju osobnosti prostredníctvom pobytu v prírode a učenia sa užitočným zručnostiam.
Skauting aj pre dievčatá
Pôvodne bol skauting určený len pre chlapcov, no dievčatá sa nenechali odradiť. „Počas jedného veľkého skautského stretnutia prišli aj dievčatá a pýtali sa: Prečo by mali skautovať len chlapci? Baden-Powell najprv váhal, ale nakoniec presvedčil svoju sestru Agnes Powellovú, aby dievčatá, ktorým sa myšlienka skautingu páči, viedla. Tá ich nazvala Girl Guides.”
Tak sa zrodila forma dievčenského skautingu, ktorá sa neskôr rozšírila po celom svete. Girl Guides sa venujú najmä sociálnym projektom, kým Girl Scouts často absolvujú podobné dobrodružné tábory ako ich mužskí súputníci. Neskôr sa podpory skautiek ujala aj Baden-Powellova manželka Olave Powellová, ktorá významne prispela k rozvoju dievčenského skautingu po celom svete.
Skautská organizácia vychováva aj vzdeláva
Skauting je výchovno-vzdelávacia organizácia fungujúca na dobrovoľníckej báze. Silvia Cochová vysvetľuje: „Na Slovensku máme viac ako 8 000 členov. Okrem centrálnej kancelárie je všetko postavené na práci dobrovoľníkov – vodcov a vodkýň v malých aj väčších mestách a obciach.”
Základom skautingu je všestranný rozvoj detí a mládeže, so zameraním na charakterový rozvoj, čiže na zodpovednosť, čestnosť, rešpekt, ale aj vlastenectvo a angažované občianstvo, duchovný rozvoj bez väzby na konkrétne náboženstvo, sociálnu angažovanosť, a teda pomoc komunitám, ale tiež na ochranu životného prostredia. Veľký dôraz sa kladie na peer-to-peer učenie. Na to, aby sa deti učili od seberovných.
Prečítajte si: Alžbeta Brozmanová Gregorová: Ľudia by sa mali starať o svoje okolie a zaujímať sa jeden o druhého
Skauting na Slovensku prekonával prekážky
Skauting sa na Slovensko dostal pomerne rýchlo. Prvý skautský oddiel údajne vznikol už v roku 1913 v Komárne. Vznik a rozvoj podporovali najmä nadšenci v miestnych komunitách a sokolské organizácie. Avšak slovenský skauting čelil vážnym prekážkam. Bol prerušený počas vojen, zakázaný počas totalitných režimov, vrátane komunizmu a kopírovaný pionierskou organizáciou.
Počas Pražskej jari v roku 1968 zažil krátke obnovenie, ale skutočná sloboda prišla až po Nežnej revolúcii v roku 1989. „Skauti z undergroundu sa vtedy zjednotili a začali obnovovať oddiely. Prvé skautské tábory sa konali už v roku 1990.” Dnes slovenský skauting existuje bez prerušenia už viac ako 30 rokov a stále reaguje na nové výzvy modernej spoločnosti.
Skauti sa venujú rôznym aktivitám, ktoré rozvíjajú ich zručnosti, charakter a vzťah k prírode. Organizujú dobrovoľnícke projekty, pomáhajú ľuďom v núdzi, zapájajú sa do ochrany životného prostredia a vytvárajú priateľstvá na celý život. Skauting je dnes viac než len romantické táborenie v prírode. Je to cesta osobného rastu, budovania komunity a výchovy aktívnych, zodpovedných občanov.
Verím, že skauting bude na Slovensku aj o ďalších sto rokov.
Skautka Mikanka
Ešte ako dieťa zvykla tráviť Silvia prázdniny vo Varíne, kde pôsobila silná skautská základňa. So smiechom spomína: „Vedela som, kde chodia táboriť a chodila som sa na nich pozerať ako na zvieratká do ZOO.” Vždy túžila patriť medzi nich, ale uvedomovala si, že počas krátkych prázdnin to nebude možné. Keď sa vrátila do Banskej Bystrice, začala hľadať miestnych skautov. „Musím povedať, že skauti majú naozaj výborné schopnosti ukrývania sa, lebo som ich našla až v roku 1993.”
K skautingu ju napokon priviedlo dievča, ktoré poznala zo základnej umeleckej školy. „Bola vždy veľmi upravená, všetko vedela a ja som sa na ňu chcela podobať. Raz z nej vypadlo, že je skautka a jej skautské meno je Nšo-Či. Hneď som sa jej chytila a dodnes sme veľmi dobré kamarátky.” Dnes jej priateľka síce žije v Belgicku, ale pri každej návšteve Slovenska spolu vyrážajú na turistiku. „Je to moja skautská sestra na celý život,” dodáva Silvia.