Natalia Vlk je obchodnou riaditeľkou spoločnosti Zenith a súčasne obchodne zastupuje aj mediálny dom Vivaki Exchange, kde sa jej návratu po materskej dovolenke veľmi potešili.
Jej priamosť, komunikatívnosť a húževnatosť jej otvárajú dvere novým obchodným možnostiam. Nič pre ňu nepredstavuje problém. Natalia je aj mamou dvoch malých detí Amii (5 r.) a Alana (1,5 r.). V rozhovore pre akčné ženy nám prezradila:
- či dokáže vykomunikovať naozaj všetko,
- v čom spočíva jej úspech v obchodovaní,
- o tom, ako dlhé roky tancovala ako akvabela a vyhrala na Majstrovstvách sveta,
- ako ju ovplyvnila drezúra a tréning v bežnom živote.
Natália, ste obchodnou riaditeľkou renomovanej mediálnej agentúry Zenith. V čom spočíva váš úspech?
V prvom rade je to hlavne o ľuďoch okolo mňa, ktorí mi umožňujú venovať sa práci a zároveň byť aj mamou. Bez nich by to celé nebolo možné, aj keby som mala predispozíciu riadiť zemeguľu (úsmev). Taktiež je dôležité, aby vás práca bavila a ak sa k tomu pridá pár organizačných zručností a schopností, štipka šťastia, tak ten úspech sa častokrát dostaví aj sám.
Aby bol človek dobrým v tejto oblasti, je potrebné mať určité prirodzené komunikačné skills alebo sa to dá naučiť aj praxou?
Som zástanca toho, že veľa vecí sa dá naučiť, avšak komunikačné zručnosti sú tvrdým orieškom, keďže je pri nich potrebné pracovať aj so svojim EQ, ktoré je nám v nejakej miere nadelené odmalička.
Počula som o vás, že dokážete vykomunikovať všetko. Vstupuje do rokovaní s vedomím výhry?
Haha, bodaj by to bola pravda. Po úspešnom rokovaní by obe strany mali odchádzať spokojné od stola, preto veľmi nerada používam slová ako výhra, či prehra. Určite však vstupujem do rokovania s jasným cieľom a so silným vedomím, kde sú moje hranice a kde mám možnosť manévrovať.
Stalo sa vám, že sa Vám aj niečo nepodarilo dohodnúť, tak ako by ste chceli?
Áno, niekedy som nútená aj ja ustúpiť zo svojich požiadaviek. Všetci moji obchodní partneri sú skúsení profíci so svojimi záujmami a samozrejme, že tiež vedia, ako zatlačiť späť. V tom je ale čaro tejto práce.
Na pozícii obchodného riaditeľa si predstavujem človeka, ktorý vie, čo chce, je cieľavedomý, ide si za svojím, verí si, netrpí komplexami, má správnu mieru sebadôvery, je naladený skôr pozitívne ako negatívne. Je to naozaj tak?
Podľa toho, ako sa daný človek v ten deň zobudí a aké obdobie momentálne prežíva súkromne aj pracovne (úsmev). Nedá sa to určite takto generalizovať na každý jeden deň v roku, ale určite sú to dobré assety, ktorými veľa obchodných riaditeľov disponuje.
Vedeli ste, že obchodná riaditeľka je pre vás to pravé orechové alebo ste vystriedali viacero pozícií?
Nevedela, v našej agentúre som začína ako digitálny špecialista. Mala som na starosti online stratégie, následnú exekúciu a vyhodnotenie kampaní našich klientov. Do istého momentu, som si myslela, že toto je presne môj dream job, až kým som nezačala pociťovať chuť na ďalšiu výzvu. Zhodou okolností sa v našej firme práve hľadala osoba na obchod a táto pozícia mi bola ponúknutá, ja som si povedala, že hop, idem do toho. Samozrejme, s veľkou dávkou rešpektu z toho, čo sa odo mňa očakávalo.
Počas vysokej školy ste pracovali aj v consultingu, máte rada čísla. Prečo ste sa rozhodli nepokračovať v tejto oblasti?
Consulting bol super školou, aby som pochopila, že čísla a celková finančno obchodná logika fungovania firiem je pre mňa niečo, čo ma baví. Na druhej strane, veľmi som sa tam trápila až ortodoxným formálnym nastavením firmy, medziľudskými vzťahmi, nekonečnými dňami, kedy sa od nás očakávalo, že vlastne aj všetok svoj voľný čas obetujeme pre blaho spoločnosti. Preto som následne hľadala zmenu, v odvetví s nálepkou väčšej neformálnosti.
Ako by ste sa opísali troma slovami?
Priateľská, ambiciózna, citlivá.
Prečítajte si aj rozhovor s Luciou Plichtovou z Powerlogy: Životnú silu hľadám v sebe
Čo robí Natália najradšej, keď nepracuje?
Trávi veľa času v prírode, občas si uchmatne čas pre seba na cvičenie a stále stojí pri hrncoch (úsmev).
Aké knihy/ štúdium by ste odporúčali iným ženám, ktoré chcú začať s obchodom?
Ja mám vyštudovaný medzinárodný obchod na Ekonomickej fakulte v Bratislave. Medzi také moje klasiky, ku ktorým sa vždy rada vraciam, sú Freakconomics, Cracking the sales management code a Eat their lunch.
Ako dieťa ste tancovali ľudové tance a robili ste akvabely. V koľkých rokoch ste začali?
Ľudovky som začala tancovať v 6 rokoch a na akvabely som sa prihlásila v 8 rokoch. Chvíľku som to ťahala naraz, až potom akvabely začali vypĺňať všetok môj čas po škole.
Na prijímačkách na tanečné konzervatórium ste boli druhá v poradí, na nakoniec ste nenastúpili. Prečo?
Áno, nejaký chlapec ma predbehol (úsmev). Na konzervatóriu mi povedali, že by bolo vhodné skončiť s akvabelami, aby moja postava nebola svalnatejšia, ako sa na baletku patrí. V danom čase ma navyše balet až tak nebavil a bola som dušou iba ľudovkárka, čiže toto rozhodnutie bolo pre mňa úplne prirodzené, ale niekedy si zaspomínam a poviem si, čo keby a ako by môj život vyzeral dnes….
Profesionálne akvabely podstupujú dosť náročný tréning. Ako to bolo u vás?
Tréningy sme mali šesťkrát do týždňa, niektoré dni dvojfázové. Víkendy sme trávili v Šali, kde sme trénovali. Rodičia hovoria, že od istého veku si vôbec nepamätajú, že by som chodila s nimi na lyžovačky či dovolenky. Stále sme boli v bazéne a strašne nás to bavilo.
Prečítajte si aj rozhovor s Evou Gažovou: Šport je tá najkrajšia a najľahšia cesta inklúzie
V 16 rokoch ste odišli na štúdium do Ameriky. Čo ste išli študovať? Ako spomínate na tieto časy?
Túto etapu vnímam ako veľmi podstatnú vo svojom osobnostnom vývoji a rada by som ju dopriala aj mojim deťom. Strávila som rok na strednej škole v Buffale. Odchodom z domu som zrazu rýchlo dospela, musela som sa postarať o seba, zistila som, že moja školská angličtina nie je dostačujúca, ale v konečnom dôsledku po prekonaní všetkých prekážok som si začala viac veriť v živote.
Po návrate z USA, ste sa ešte venovali akvabelám. Aký úspech ste dosiahli na Majstrovstvách sveta?
Áno, ešte chvíľku som sa potom venovala tomuto športu. Moje trénerky (sestry Allarové) sa ma spýtali, či by sme zo srandy nešli na MS v kategórii masters (t.j. kategória, pre pretekárky, ktoré už dva roky nesúťažia na profi úrovni), Tak sme sa prihlásili, trénovali ako za starých čias a podarilo sa nám vyhrať zlato v kategórii trio, ako sólistka som sa umiestnila na šiestom mieste.
Čo je podľa vás na tomto športe najťažšie?
Synchronizácia, gymnastické prvky a to, že väčšinu zostavy cvičíte na kyslíkový dlh.
Ako je to s výdržou pod vodou? Koľko musia dievčatá vydržať pod vodou bez dýchania?
Táto otázka, vždy každému ako prvá napadne v spojitosti s akvabelami. Úprimne neviem, nikdy sme si to pasívne nemerali, ale každá akvabela zapláva 50 a viac metrov pod vodou, vyskúšajte si to (úsmev).
Chceli by ste viesť k tomuto športu aj vaše deti?
Moje deti budú mať voľnú voľbu pri výbere športu, hlavne, nech si vyberú niečo, čo ich bude baviť. Dcéra chodí na plávanie a gymnastiku, čiže, ak by chcela vyskúšať akvabely, základ ma dobrý a určite ju podporím.
Ako vás ovplyvnila drezúra, systém a premáhanie sa počas tréningov do bežného života? Vidíte súvis? Pomohlo vám to v niečom?
Šport a pobyt v zahraničí ma určite najviac formovali v detstve. Dodnes z týchto skúseností ťažím pri bežnom živote. Dali mi do vienka hlavne mentálnu odolnosť, bojovnosť, cieľavedomosť a celkovú schopnosť prežiť aj v nekomforte.
Vaše životné motto?
Veľmi verím v karmu a aj tomu, že sme si do istej miery tvorcami vlastného šťastia. Tešme sa z každého dňa a selektujme podstatné od nepodstatného. Nemíňajme energiu na vzťahy a aktivity, ktoré nás nenapĺňajú alebo nevracajú to, čo do nich vkladáme. A na odľahčenie pite dobru kávu a kvalitné víno!
Ďakujem pekne za rozhovor.
