Stres je odpoveď organizmu na akúkoľvek nadmernú záťaž (príjemnú aj nepríjemnú), ktorá sa naň kladie. Vyvoláva takzvaný poplach a zároveň u človeka, ktorý sa ocitol v stresovej situácii, mobilizuje všetky sily na zvládnutie záťaže. Tým výrazne odčerpáva zásoby životnej energie, čo nás môže veľmi oslabiť a spôsobiť výrazné až nezvratné negatívne zmeny v našom telesnom, emocionálnom, duševnom a sociálnom fungovaní.
Vyvolávačmi stresov sú rozličné ťažko zvládnuteľné životné okolnosti
Môžu nimi byť náhle krátkodobé otrasy (prekvapenie, zľaknutie, smutná správa), ale aj
dlhodobo pôsobiace záťaže (strata životného partnera, neúspechy v práci, rozpory v partnerských alebo pracovných vzťahoch, ťažká choroba, strata zamestnania…).
Dlhodobý nezvládnutý stres môže mať fyzické, emocionálne, duševné a sociálne následky.
Zvyčajne sú zmiešané, keďže stres postihuje celého človeka. Ovplyvňuje schopnosť vnímania a riešenia problémov, vplýva na medziľudské vzťahy, na pracovný výkon, v duševnej oblasti môže zmeniť názory človeka na život, ovplyvňuje citové prežívanie, vplýva na vznik telesných, duševných porúch a ochorení: napríklad riziko infarktu, mozgovej príhody, choroby tráviaceho ústrojenstva, poškodenie nervového systému, oslabenie imunity – znižuje sa odolnosť voči chorobám, zvyšuje sa riziko vzniku rakovinových ochorení i psychických porúch.
Prejavy stresu človek prežíva v troch rovinách:
1. subjektívne prežíva nepríjemné emočné napätie: napríklad úzkosť, nervozitu, podráždenosť, pocit beznádeje, skľúčenosť…;
2. fyziologické zmeny v organizme: zrýchlená činnosť srdca a pulzu, zvýšenie krvného tlaku, zvýšené potenie, bolesti hlavy…;
3. zmena správania: prejavy agresie, narušená komunikácia, rýchle hovorenie, prudká gestikulácia, blokády pamäti – neschopnosť nájsť slovo, roztržitosť, neschopnosť odpočívať, strata zmyslu pre humor, znížená schopnosť riešiť každodenné povinnosti, nedostatočná koncentrácia, nervózne a prehnané reakcie na hluk…
Podstatou zvládania stresu je dostať ho pod kontrolu, naučiť sa adekvátne zvládať záťažové situácie
Ak sa vyskytne problém a nie je v našich silách ho riešiť, či zmeniť vonkajšie okolnosti, ktoré ho vyvolávajú, treba zmeniť svoj postoj – urobiť vedomé rozhodnutie s problémom žiť, prijať skutočnosť, že situáciu nie je možné zmeniť. Prijať túto skutočnosť vôbec nie je ľahké.
V praxi to znamená, vytvoriť si plán možných stratégií zdravého vyrovnávania sa s
neriešiteľným problémom, ktoré nám pomôžu vyrovnať sa so záťažovou situáciou tak,
aby nás nepohltila alebo celkom nezničila a ktoré nám pomôžu odviesť pozornosť od
aktuálneho problému, pomôžu „zmeniť myšlienky“. Napríklad stretnutia s priateľmi, pravidelná fyzická aktivita, športovanie, manuálna práca, zmena záťažového prostredia – oddych na dovolenke a podobne.
Odporúčania, ktoré pomôžu lepšie zvládať stres:
- Názor, že život môže byť dokonalý a bez stresu, vás iba vystavuje ešte väčšiemu stresu, ak život nie je podľa vašich predstáv. Treba brať život taký, aký je. Teda prijať skutočnosť, že život to nie sú len radostné, šťastné a bezstarostné chvíle, ale aj starosti a opakované riešenie problémových situácií a niekedy aj znášanie bolesti.
- Svojmu stresu uľahčíte, ak požiadate o radu, pomoc vašich blízkych alebo príslušného odborníka (lekára, sociálneho poradcu, psychológa…). Niektorí ľudia veria, že zvládnu problémy bez cudzej pomoci. Ak je však stres, ktorý pociťujete príliš silný, alebo trvá príliš dlho, nie ste schopní zvládnuť ho sami. Keď viete, čo od druhých potrebujete a máte odvahu ich o to požiadať, tak to urobte – uľahčíte tak svojmu stresu.
- Keď pociťujete stres, pýtajte sa sami seba: Ako sa môžem práve teraz uvoľniť, odreagovať? Je dobré poznať a používať techniky, ktoré uvoľňujú stres ako napríklad zhlboka dýchať (z hĺbky brušnej dutiny sa pomaly nadýchnuť, potom pomaly vydychovať a uvoľniť napätie aj strach); urobiť si malú prestávku; vyložiť si nohy a počúvať hudbu; vychutnať si šálku čaju; na chvíľu sa prejsť; byť s ľuďmi, ktorí vnášajú do vášho života radosť, dobrú náladu…
Identifikujte zdroje stresu
Toto je najdôležitejší krok vo vašom zvládaní stresu. Sadnite si na 10 minút a porozmýšľajte, čo vo vás vyvoláva nadmernú nervozitu a nepríjemné pocity. Ktorý človek, aktivita alebo udalosť vás znervózňujú? Keď si to všetko dobre premyslíte, napíšte si zoznam 10 NAJ, ktoré by ste chceli eliminovať. Ak ich aj nedokážete úplne vypudiť zo svojho života, nájdite spôsoby, ako zminimalizovať ich dôsledky.
Eliminujte zbytočné záväzky
Všetci máme vo svojom živote určité záväzky a povinnosti, ktoré nás určitým spôsobom obmedzujú. Či už ide o záväzky v práci, rodine, krúžkoch, na internete a podobne. Zvážte každý z nich, porovnajte, aký úžitok vám z nich plynie oproti úsiliu, ktoré musíte doň vložiť. Zredukujte ich a zbavte sa tých, ktoré vás najviac stresujú.
Obmedzte činnosti, ktoré vás oberajú o energiu
Ak ste dôkladne rozanalyzovali situácie vo vašom živote a objavili ste čo alebo kto vám spôsobuje nepríjemné pocity. Mohli ste si všimnúť aj činnosti, ktoré vás oberajú o životne dôležitú energiu a entuziazmus. Určité činnosti vás stoja viac námahy, prinášajú menší úžitok v porovnaní s inými. Snažte sa ich objaviť, následne ich obmedzte a získajte viac energie.
Vyhýbajte sa ľuďom, ktorí vám znepríjemňujú život
Ak sa na chvíľu zamyslíte, verím, že dokážete identifikovať každého človeka vo vašom živote – či už je to nadriadený, kolega alebo kamaráti, ktorí vám spôsobujú nepríjemné situácie. Mohli by ste sa im postaviť, vykričať si váš názor, pohádať sa, ale to by vám z dlhodobého hľadiska nepomohlo. Jednoduchá rada znie: obmedzte s nimi kontakt na minimum.
Buďte vďační
Vždy sa nájde niečo, za čo dokážete byť vďační. Cieľom je myslieť pozitívne, eliminovať negatívne a pochmúrne nálady, obrniť sa voči stresu. Oceňte priateľov, samých seba alebo len pekné počasie. Snažte sa myslieť pozitívne. Buďte vďační za ľudí, ktorí vás robia šťastnými. Prejde deň, týždeň, uplynie mesiac a pocítite, že takéto myšlienkové pochody dokážu dokonale zmeniť váš pohľad na život.
Regenerácia „za chvíľku“
TEKUTINA – napite sa vody, minerálky alebo čaju
VZDUCH – otvorte okno, pozorne zhlboka dýchajte
TOALETA – vyhnite sa podvedomému napätiu z potlačovanej potreby
MASÁŽ – pomasírujte si občas šiju, dlane, uši alebo vlasovú časť hlavy
CVIČENIE – poriadne sa ponaťahujte, hlboký predklon a precvičenie krku, ramien,
dlaní a chrbtice robí hotové zázraky
MRUČANIE – zahmkajte si, zaspievajte si ÓM
ZMENA – teplo vymeňte za chlad a naopak, umelé svetlo za prirodzené, z vnútra
vyjdite na chvíľu von, ak ste sedeli, hýbte sa, ak ste pracovali fyzicky, ľahnite si, ak ste pracovali mentálne, vychutnajte si ticho pri jemnej hudbe
CHÔDZA – 5 až 10 minút chôdze a sviežeho kroku dokáže veľmi pomôcť
INVENTÚRA POCITOV – pohodlne si ľahnite alebo sadnite a položte si otázky o tom, čo cítite, prežívate, nič nekomentujte len popisujte!
VLASTNÝ SPÔSOB – hľadajte, čo je príjemné vám, napríklad aspoň raz denne si krátko zatancujem, zaspievam…
Zamyslenie na záver:
Predstavte si, že ste sa zobudili a prvá myšlienka, ktorá vám napadne, bude zameraná na
všetky tie nepríjemné veci, ktoré musíte stihnúť počas nadchádzajúceho dňa. To predsa
nemôže priniesť nič dobré! Ak sa však zobudíte s pocitom vďaky za nové ráno, s
pocitom vďaky za možnosť zažiť niečo nové, určite sa to prejaví aj na vašej nálade
počas celého dňa.
PhDr. Dana ROSOVÁ, PhD.
Počas celej profesionálnej kariéry sa venuje poradenstvu deťom, mládeži, rodinám, sociálne znevýhodneným, rizikovým skupinám. Je odborníčkou v prevencii sociálno-patologických javov, autorkou a lektorkou programov pre deti, mládež, rodičov, pedagógov. Vedie sociálno-psychologické výcviky. Vyjadruje sa k aktuálnym témam, publikuje, s obľubou píše aj knižky pre malých čitateľov.
Zdôrazňuje dôležitosť čítania pre deti od najútlejšieho veku. Vyzdvihuje význam emocionálnej inteligencie, prosociálneho správania a inkluzívneho prístupu vo výchove, vzdelávaní i v poradenskom systéme. Pôsobila ako odborná asistentka na VŠ. Prednáša na medzinárodných vedeckých konferenciách, podporuje rôzne humanitné projekty, spolupracuje s mimovládnymi organizáciami.
Je presvedčená o tom, že len to, čo robíme pre druhých má naozaj cenu…
Autorka monografií:
Preventívny program pre žiakov s poruchami správania. Skúsenosti z realizácie programu; Prevencia v školských zariadeniach. Príklady dobrej praxe.
Autorka vysokoškolských učebníc:
Stratégia riešenia šikanovania v školách. Možnosti prevencie;
Vybrané kapitoly z prevencie v sociálnej práci.
Autorka knižných publikácií:
Hurá, idem do školy!; Teším sa do 1. triedy!; a trilógie: Dankine príbehy pre teba 1; Dankine príbehy pre teba 2; Dankine príbehy pre teba 3.
