Začnite písať ak chcete vyhľadať článok

AKČNÉ TIPY AKČNÉ ŽENY KNIHY MAGAZÍN ROZHOVORY

Päť autoriek a jedna kniha: Podmienkou vydavateľstva bola silná ženská hrdinka a to sme splnili

REDAKCIA
Zdieľať

Kniha Azaelov pád je krásny príklad, ako môže partia piatich šikovných žien spolupracovať. Päť autoriek – Vladimíra Šebová, Vanda Kys, Michaela Zamari, Baja Dolce a Ivica Ďuricová nám v rozhovore prezradili:

  • aké je to, keď 5 akčných žien píše knihu,
  • akí sú hlavní hrdinovia knihy,
  • čo bolo pri písaní to najťažšie a ako prijímali kritiku,
  • na aké žánre sa autorky špecializujú,
  • akú mali čítanosť na Wattpade,
  • kedy sa bude konať krst knihy.

Päť autoriek a jeden príbeh, ako vznikol tento nápad? Mali ste už predtým podobnú autorskú štafetu? Aké boli vaše pocity?

Vlaďka: S nápadom napísať spoločný príbeh som autorky oslovila ja. Prišlo mi to ako milý a zábavný spôsob, ako potešiť našich čitateľov a zároveň sa spoznať s ďalšími autorkami. Vtedy som ešte netušila, že príbeh o patologičke Rosalie a architektovi Sebastianovi čitateľov zaujme tak veľmi, že vyjde i knižne. Veľmi sa z toho teším.

Vanda: Ja som podobnú štafetu ešte nerobila, ale vždy som túžila písať príbeh ešte s niekým.

Miška: Toto bolo moje “poprvé”. Sprvu som to v hlave zamietla, lebo písanie ma baví, keď si šibeničné deadliny dávam iba sama sebe, nie, keď je od napísania mojej kapitoly závislý niekto druhý a nebodaj ho budem limitovať. No kolegyne ma napokon prehovorili, začala som v tom vidieť výzvu a na druhý pohľad sa mi deadline – týždeň na kapitolu – už nezdal taký hrozivý. Nakoniec sme sem-tam uverejnili kapitolu až po dvoch týždňoch, alebo sme si dokonca aj napísali viac kapitol dopredu a postupne ich uverejňovali.

Baja: Moje prvé myšlienky zneli asi takto nejako – “Fíha, trúfnem si?” V tom období som bola tehotná a netušila som, či sa budem vedieť chytiť na nôtu dievčat, no na druhej strane ma táto zaujímavá ponuka veľmi lákala. Dnes som rada, že som sa na to dala.

Ivica: Na projekte bolo výnimočné aj to, že sme doň hneď od začiatku zapojili aj našich čitateľov. Každá z nás autoriek uverejnila na svojom Instagrame anketu na štýl meno, mesto, zviera, vec. Čitatelia nám takto vybrali základné kľúčové slová, ktoré sme museli v príbehu použiť. Spočiatku sme si mysleli, že z divokej kombinácie ako architekt a patologička, Sebastian a Rosalie, Florencia a Sydney, ježko a pes, diár a väzenský náramok nedokážeme vykúzliť nič iné, ako krátku recesiu. A predsa sa nám podarilo napísať seriózny, napínavý a kvalitne vystavaný román.

O čom je kniha Azaelov pád?

Miška a Baja: Azaelov pád je príbeh doktorky Rosalie Foxovej, ktorú pošlú do Florencie, aby dokončila svoju úlohu z tajuplného Strediska a našla neznámeho architekta Sebastiana Bernstadta, muža, ktorého mala nevedno prečo nájsť. Práve on jej odhalí strašidelné sprisahanie voči svetu, na ktorom sa podľa neho podieľa aj ona. A tam sa ich cesta ešte len začína! Tento napínavý román je nabitý akciou, prevedie čitateľov viacerými miestami po svete, ale nájdu v ňom aj humor, romantiku a vášeň. Zvíťazí dobro nad zlom?

Mali ste rovnakú predstavu o hlavných hrdinoch? Akí sú?

Baja: Zo začiatku sme dávali do postáv každá to svoje, preto to spočiatku možno vyzeralo nesúrodo, čo sa napravilo pri korekciách knihy. Teraz som s postavami veľmi spokojná. Rosalie je silná ženská hrdinka, je to rozumná žena s dobrým srdcom. A Sebastian? Ako sa píše v knihe, svet by potreboval viac Sebastianov (úsmev).

Vlaďka:Myslím, že hrdinovia sa nám krásne ukázali sami počas deja a s autorkami sme sa naladili na rovnakú vlnu. Mňa osobne bavilo, že Rosalie, booksmart vedkyňa a vyštudovaná lekárka, bola hodená do neznámeho nebezpečenstva mimo svoje laboratórium v Sydney a musela sa v mnohých okamihoch prekonať, aby to zvládla.

Miška: Sprvu som nemala žiadnu predstavu, tá prišla až s príbehom. Bolo fascinujúce naladiť sa na vlnu ďalších štyroch autoriek a stvoriť postavy, ktoré sme si vedeli predstaviť všetky (úsmev).

Každá z vás má za sebou publikovanie vlastných kníh. Na aké žánre sa špecializujete?

Vlaďka: Ja píšem fantasy. Toto leto vychádza moja nová kniha Dcéra zimy, ktorá je inšpirovaná slovanskou mytológiou a rozpráva príbeh o bohyni smrti Morene.

Baja: Ja som taký knižný chameleón. Nie je mi cudzia romantika, erotika, komédia, jemné fantasy ani triler.

Miška: Ani ja sa už nezaraďujem čisto do romantiky-erotiky, ako moje prvé romány. Medzičasom som trošičku zabŕdla aj do trileru a akčnejších románov spojených s dobrodružstvom, ale vydala som aj motivačnú jednohubku Zákulisie samovydávania. Možno raz napíšem aj fantasy či rozprávku, nechávam si to otvorené.

Ivica: Ja som takisto multižánrová autorka, ale špecializujem sa hlavne na romantiku, triler a odbornú biznisovú literatúru. Už dávnejšie mi vyšiel mystery triler so štipkou romantiky s názvom Zlaté puto, ktorý je veľmi podobný Azaelovmu pádu.

Vanda: Ja píšem skôr romantické úteky z reality, ale najbližšie mi je asi romantická komédia, ktorá mi vyjde aj toto leto. Ale tiež sa nebojím rôznych žánrov.

Príbeh je aj na platforme Wattpad. Aké boli prvé reakcie čitateľov?

Ivica: Dnes už sme veľkú časť príbehu stiahli a ponechali len úvodné kapitoly ako ochutnávku. V čase, keď bol príbeh na Wattpade celý, mal však viac ako 20 000 prečítaní, čo zrejme samo hovorí o nadšení čitateľov. Hneď, ako sme začali zverejňovať prvé kapitoly, čitatelia ich nadšene zdieľali na sociálnych sieťach a písali nám aj súkromné správy, že sa im príbeh veľmi páči. Z reakcií sme boli všetky príjemne prekvapené.

Aké vydavateľstvo ste zvolili a prečo? (Nechceli ste ísť cestou samovydania?)

Baja: Knihy Azaelov pád sa ujalo vydavateľstvo VENUPRESS, ktoré vydáva moje knihy. Podmienka vydavateľstva bola silná ženská hrdinka, a to sme s Rosalie splnili. Taktiež sme zaujali práve tým, že sme na príbehu spolupracovali, a takýto projekt na Slovensku ešte nebol.

Miška: Je pravda, že niektoré z nás sú samovydavateľky, ale vydať knihu piatim autorkám sme museli ošetriť aj na papieri a je rozdiel vydávať knihu sebe a niekomu druhému, preto sa tešíme, že sme našli spoľahlivého a profesionálneho vydavateľa. Ja osobne by som už na Slovensku nedala práva len tak hocikomu.

Spoločne ste sa dohadovali aj o deji, alebo mala každá z vás voľnú ruku? Mala niektorá z vás hlavné slovo?

Vlaďka:Prvé kapitoly sme písali voľne, bez osnovy, neskôr sme sa držali toho, čo sme už vymysleli, aby bol príbeh konzistentný. Koniec sme dopredu pripravili. Pri editovaní knihy pred tlačou som mala zrejme najviac pripomienok ja, nakoľko som na pravidlá storytellingu strašný šprt (úsmev).

Vanda: Vlaďka nás pekne všetky upratala! (smiech) A to je dobre. Pôvodne sme mali každá svoju ruku v deji, teda každá vo svojej kapitole, ale aby príbeh mohol vyjsť knižne, museli sme ho celý trochu učesať.

Miška: Presne tak a u koncu sme už museli brať do úvahy rôzne faktory, ktoré ovplyvňovali našu autorskú štafetu. Aj to, že Baja nám každú chvíľu odíde do pôrodnice, takže niekedy jedna písala viac a ostatné menej, potom zasa opačne, ale na záver sme už pracovali tak tímovo, že napríklad ja už teraz neviem rozoznať, ktoré odseky pochádzajú z môjho pera a ktoré od spoluautoriek.

Písanie je citlivá záležitosť, dávali ste si aj navzájom pripomienky? Nebrali ste kritiku osobne?

Ivica: Pri tomto príbehu sme si mohli všetky vyskúšať, aké je to mať už pri tvorbe príbehu štyri ďalšie beta čitateľky (úsmev). Za mňa to bola výborná skúsenosť. Ak sme chceli mať jednu spoločnú knihu, museli sme sa od kritiky odosobniť, práveže bola veľmi cenná.

Vlaďka:Ja som moje kapitoly občas dávala pred zverejnením čítať Ivke, ktorá mi poskytla feedback. To bolo veľmi cenné.

Miška: Konštruktívnu kritiku vždy vítam a dostať ju od štyroch autoriek je niečo, za čo by si iní museli platiť, my sme to mali zadarmo ako súčasť spoločnej štafety (úsmev). Ale priznám sa, že aj ja som najprv potrebovala názor môjho osobného betareadera – Baji, až potom som očistený text ukázala aj ostatným spoluautorkám. Vedela som, že ak niektoré moje myšlienky nepochopí Baja, ostatní nemajú šancu (smiech).

Vanda: Viac ako pripomienok sme dostávali jedna od druhej pochvaly. Niekedy až tak veľa, že som mala všetky chuť vyobjímať za to, aké sú ku mne milé!

Baja: Kritiku som nikdy nebrala osobne, práve naopak. Ak sa mne, alebo nám všetkým niečo nepodarilo a opravovali sme to, veľa som sa z toho naučila. Z konštruktívnej kritiky sa dá vždy naučiť a trošku viac profesionálne vyrásť. V tomto príbehu nesmelo ísť o naše egá, ale o to, aby príbeh spolu fungoval ako celok.

Všetko ste riešili online, alebo ste sa stretli spolu aj osobne?

Ivica a Vlaďka:Všetko sme riešili len online. Projekt sme začali tvoriť hneď v začiatkoch pandémie, takže možnosť stretnúť sa fyzicky prakticky ani neexistovala. Vďakabohu za internet (úsmev).

Čo bolo pri spoločnom písaní najťažšie?

Miška: Pre mňa jednoznačne časový stres, lebo už som nebola jediným pánom svojho času, keďže som nechcela nikoho zdržovať. A keď sa nám postupne príbeh riadne zamotával, občas som potrebovala postrčiť s nápovedami, čo všetko treba v kapitole spomenúť či odhaliť. V tomto ma ale všetky kolegyne veľmi podržali a namiesto utrpenia to bola aj zábava.

Vanda: Pre mňa bolo mať v hlave všetky informácie a niečo nepokaziť. Písala som si ich na zdrap papieru a mala pri sebe, keď prišiel na mňa rad. Niekedy som čítala kapitolu autorky predo mnou aj trikrát, aby som sa vedela naladiť na pokračovanie.

Baja: Čas, tlak, neistota. Stihnem to dopísať včas? Bude sa to kolegyniam a čitateľom páčiť? Toto boli moje najväčšie “problémy”, no takisto to bola veľká výzva.

Ivica: Ja som časom dostala funkciu tzv. “strážkyne deja” :-D Zapisovala som faktografiu k príbehu do extra dokumentu, sledovala dôležité dejové zvraty a ich logiku, dohľadávala odborné informácie a konzultovala ich s profesionálmi z fachu. Bola to celkom fuška, ale stálo to za to. Verím, že sa táto naša mravenčia práca odrazí na kvalite príbehu a čitateľského zážitku.

Vlaďka: Náročné bolo pre mňa sledovať, čo napísala predošlá autorka, aby sme si náhodou omylom neprotirečili. Často som si prečítala spätne aj niekoľko predošlých kapitol, aby som správne nadviazala.

Kde a kedy najradšej píšete?

Baja: Ja som jednoznačne nočná sova. Najradšej píšem v noci v mojej pracovni. Ak mám chuť na romantickú atmosféru, zapálim si voňavú sviečku a pustím si svoje knižné soundtracky, ktoré si ku každej knihe tvorím na YouTube.

Miška: Tiež má u mňa prevahu noc, keď stíchnu ešte aj notifikácie zo sociálnych sietí, hoci áno, viem si aj vypnúť zvuk. A keď mám času málo, tak si ho urýchlene spravím, pretože inšpirácia a tzv. autorský flow nechodí podľa toho, kedy si nakážeme, ale kedy sa rozhodne “on”. Aspoň ja ho zatiaľ neviem veľmi dirigovať a “on” diktuje mne.

Ivica: Jednoznačne v noci a v tichu môjho bytu. Na písanie potrebujem absolútny pokoj bez akýchkoľvek rušivých vonkajších vplyvov.

Vlaďka: Kedysi som najčastejšie písala v noci a cez deň editovala, teraz som si písanie presunula na deň. Snažím sa mať večery voľné.

Vanda: Tak ja budem zas iná. Ja by som v noci asi zaspala nad klávesnicou. Píšem najradšej doobeda, ideálne ráno, keď vychádza slnko, všade je ticho a vo vzduchu cítiť nádej z nového dňa. Ja mám zas knižný playlist na Spotify. Ale niekedy aj počas dňa. Momentálne asi vtedy, keď dieťa spí.

Dve z vás boli počas tvorby tehotné. Ako sa im písalo?

Baja: Keďže mi bývalo často nevoľno, v tom období sme tiež prerábali domček a dokončovala som knihu Horkosladké esencie na vydanie, to bolo veľmi náročné. Ku koncu som dokonca štafetu ako autorka musela opustiť, lebo sa blížil môj termín a nechcela som zdržiavať. Aktívne som však ostávala ako čitateľ a radca. Autorská štafeta, ktorá sa dnes volá Azaelov pád, však bola pre mňa veľkým spríjemnením dní a skvelou skúsenosťou.

Vanda: Aká milá otázka! Ja som otehotnela v marci, takže som si prešla hádam všetkými obdobiami tehotenstva počas našej spoločnej tvorby. Našťastie mi nebývalo až tak zle, ale udrelo sedem hodín večer a zachrápala som na gauči. Takže únava bola mojím nepriateľom a niekedy som vyslovene nevládala ani otvoriť počítač. Ale dievčatá boli vždy veľmi trpezlivé a ku koncu som už tiež písala pomenej.

Plánujete aj krst?

Autorky: Áno, krst knihy spojíme s veľkou spoločnou besedou, ktorú budeme mať začiatkom augusta v Panta Rhei na Poštovej ulici v Bratislave. Pre podrobnosti sledujte Instagram vydavateľstva Venupress, tam sa včas dozviete dátum aj čas tejto krásnej udalosti.

 

Tagy
REDAKCIA
REDAKCIA

Sme akčné ženy a prinášame ti príbehy a články spoločne s ďalšími akčnými ženami, ktoré robia, čo milujú a rady o tom aj píšu. Podporujeme sa navzájom v našich snoch. V tom, čo nás napĺňa a robí nám radosť. Pridaj sa k nám: https://akcnezeny.sk/registracia/ Spoločne vytvárame magazín, stretávame sa online a rovnako offline na vzdelávacich a motivačných podujatiach, ktoré organizujeme. IG: #zenyktorerobiacomiluju #akcnezeny #akcnemamy #vzdelavanie #biznis #kariera

  • 1

Aj toto by sa vám mohlo páčiť

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *

X