Prácu v Lidli nikdy nedokončíte úplne: Tri ženy o tom, prečo je to vlastne oslobodzujúce

Veronika Samborská

14. augusta 2026

Prácu v Lidli nikdy nedokončíte úplne: Tri ženy o tom, prečo je to vlastne oslobodzujúce

Znie to ako varovanie – v skutočnosti je to úľava. Keď viete, že „hotovo” v práci jednoducho nikdy nenastane, prestanete sa za to trestať a začnete si stanovovať vlastné hranice.

O tom, ako sa dá byť dobrou mamou aj úspešnou manažérkou, prečo mladá generácia berie rovnováhu úplne inak než tá staršia a kedy sa im naozaj podarí vypnúť notebook, sa v podcaste Očami HR rozprávala Janka Sliacka s tromi kolegyňami z Lidla: Deniskou Garajovou z marketingu, Frederikou Majzúnovou z compliance a risk manažmentu a Zuzkou Sobotovou z Corporate Affairs, ktorá je v spoločnosti už štvrťstoročie.

Podcast Očami HR vznikol v spolupráci s Akčnými ženami pri príležitosti Equal Pay Day.

„Práca je súčasťou života” – nie naopak

Tri ženy, tri úplne odlišné etapy

Deniska donedávna popri práci v marketingu dokončovala vysokú školu a voľný čas spája so športom a eventmi – nielen ako fanúšička, ale aj profesijne, keďže v Lidli má na starosti športový sponzoring. Frederika si vytvorila priestor pre seba v čase synových tréningov, a vtedy tiež aktívne športuje. Zuzka má dnes 17-ročného syna, ktorý si už väčšinu vecí zariaďuje sám, no zároveň sa stará o 92-ročnú mamu. Opisuje to ako „druhú starostlivosť” – už nie o dieťa, ale o rodiča, ktorý potrebuje najmä spoločnosť.

Zuzka si pamätá aj úplne inú éru firmy. Do Lidla nastúpila v roku 2002, keď na Slovensku ešte neexistovala centrála a všetko sa riadilo z Prahy: „Bola to príloha v „Smečku”, ktorá vychádzala, a tam sme si ako študenti a absolventi pozerali voľné pracovné miesta.”

Vtedy podľa nej téma work-life balance jednoducho neexistovala: „Bez rodiny, bez záväzkov, čo samozrejme umožňovalo to, že naozaj tej práci sme sa venovali 24/7. Takže absolútne to nebola téma, ktorá by sa vtedy riešila.”

Zlom prišiel, keď sa po dvoch rokoch materskej vrátila do novozaloženej slovenskej centrály. Mala pocit, že prichádza „do úplne inej firmy” – s neoficiálnymi úľavami, ako je skorší príchod výmenou za skorší odchod kvôli škôlke.

Mladá generácia si vie povedať „nie”

Deniska otvorene priznáva, že dlho fungovala presne opačne, než zvyšok jej generácie – voľný čas prirodzene venovala práci a brigádam. Dnešný trend, keď mladí o piatej „zaklapnú notebook”, však vníma ako niečo zdravé: „Práve kvôli work-life balance si myslím, že je to veľmi dôležité, aby si ľudia vedeli stanoviť nejaké hranice, keďže naozaj život nie je len práca.”

Podľa nej je rozdiel medzi generáciami práve v tomto: staršia generácia si budúcnosť budovala cez výkon, mladšia ju vidí v rovnováhe.

Keď flexibilita nie je benefit, ale riešenie dilemy

Frederika pôsobí na oddelení, kde sa len tak ľahko nedá odísť od nedokončenej práce. Čo jej v takých chvíľach pomáha?

„Ja si myslím, že celé nastavenie našej spoločnosti a Lidlu ako takého nám poskytuje naozaj veľa možností. Áno, veľakrát sú veci, od ktorých samozrejme nemôžem len tak odísť, ale práve Lidl mi túto možnosť dáva.”

Keď ju syn potrebuje, vie odísť skôr a prácu si dokončí potom – bez toho, aby to bolo akokoľvek obmedzené. Práve táto flexibilita je podľa nej to, čo jej umožňuje zvládať obe roly naraz – bez toho, aby si musela vyberať: „Lebo viem nájsť veľmi veľký balans medzi tým, aby som bola aj dobrá mama, aj aby som odvádzala dobrú prácu, a to vďaka tomu, že mám voľnosť a veľmi veľkú flexibilitu.”

Keď príde kríza: mama v nemocnici, dieťa choré doma

Najsilnejšia pasáž rozhovoru sa týkala momentov, keď osobný život skutočne narazí do pracovného kalendára. Zuzka opísala obdobie, keď jej mama po prepustení z nemocnice potrebovala, aby pri nej niekto bol. Niekoľko týždňov vtedy pracovala výlučne z domu – po dohode s nadriadeným, ktorý podľa nej „nie je presne ten typ, ktorý povie, ešte je treba toto a toto, ale skôr povie: choďte už domov”.

Frederika zas opísala bežný home office s malým synom, ktorý sa naučil počas jej práce písať odkazy na papieriky namiesto vyrušovania: „Ono to je všetko podľa mňa aj o komunikácii s dieťaťom aj o tom, že proste vidí, že si na to zvykol, že mama pracuje.”

Zuzka pritom priznala aj úsmevnú stránku vecí – jej vlastná mama dodnes nechápe, ako môže vyzerať pracovný deň strávený „pozeraním do počítača”.

Mýtus: „Kým nemáš deti, máš kopec času”

S témou work-life balance a generačných pohľadov sa spája aj celý rad mýtov a predsudkov. Jeden z najčastejších znie, že kým človek nemá deti, má automaticky viac voľného času. Deniska s tým ale nesúhlasí: „Človek má rovnaký čas – 24 hodín na deň. Či som to ja, alebo Zuzka, alebo ktokoľvek iný. Akurát iné je to rozloženie.”

Podľa nej nejde o to, koľko času má kto k dispozícii, ale ako si ho vie rozdeliť medzi seba, prácu a rodinu: „Za mňa by som nepovedala, že mám nejako veľa voľného času, lebo sa snažím ten čas naozaj minúť tak, aby som ho minula efektívne – aby som sa venovala aj sebe, aj práci, aj rodine. Čiže ten čas je pre každého rovnaký a je len na nás, ako si ho rozdelíme.”

Recept proti vyhoreniu: to-do list a zošit s prečiarknutými úlohami

Na otázku, čo mladej generácii pomáha nevyhorieť ešte pred tridsiatkou, mala Deniska jasnú odpoveď – prioritizáciu: „Ja si doslova robím také to-do listy každé ráno na celý deň a idem od tej najhlavnejšej veci až po tie menšie.”

Namiesto frustrácie z toho, koľko práce ešte zostáva, si tak podľa vlastných slov užíva pocit, koľko toho stihla. Zuzka pridáva vlastný, analógový rituál: „Ja som stále ten človek, ktorý nosí zošit. Je skvelé si škrtať, že je splnené. Čiže presne taký ten pocit toho úspechu, že áno, zdolala som to.”

Rovnako dôležitá je však aj komunikácia s okolím – pýtať sa, či úloha naozaj nepočká do zajtra, a interné maily podľa možnosti neposielať po osemnástej hodine. Vyvarovať sa tomu, ako to bolo kedysi, keď „nočné maily” bežne vyvolávali pocit povinnosti okamžite reagovať.

V podcaste sa ešte dozviete:

ako presne vyzerali prvé roky Zuzky v pozícii jedinej akvizitorky pre Česko a Slovensko a prečo to bola vtedy „výsada mužov”,
konkrétne príklady, kedy Lidl umožnil zamestnancom mimoriadne prispôsobenie pracovnej doby pri narodení dieťaťa alebo pri očakávaní v rodine,
ako sa v tíme rozdeľujú nárazové obdobia a deadliny na marketingovom oddelení,
ďalšie osobné postrehy o tom, ako sa dá home office zvládnuť aj s deťmi rôzneho veku,
pokračovanie úvahy o tom, ako sa dá po práci naozaj „odpojiť” a nekontrolovať večer pracovný mail,
radu po nástupe po rodičovskej, ktorá by mohla padnúť vhod,
ale aj to, či dokážu tri výnimočné ženy na dovolenke skutočne vypnúť a či im v tom pomáha skvelý tím.