Pozerala Annu so Zeleného domu. Slúchadlá pritlačené pevne na hlavu v skrútenej polohe v kresle a výrazom za všetky drobné. Pri večeri bola tichá, nezvyčajne zamyslená na jej povahu amazonky a kulinárky v jednom.
“Prečo sa k nemu tak správali?”
Uisťujem sa, či mi niečo z domáceho diania v mojej svorke neuniklo.
“Prečo to ľudia robia?”
Otvárame rozhovor o čiernom chlapcovi v novo natočenom seriáli Anna zo Zeleného domu.
“Prečo sa k nemu aj k ostatným černochom vtedy správali tak hrozne, mami? Čo je na tom, že niekto je čierny?”
Môžem byť láskavá, a snažiť sa porozumieť čo za rasizmom, posudzovaním a odsudzovaním asi ľudia majú. Sú to pravdepodobne strachy, nenaplnené potreby alebo iné traumy či odmietnutia, ktoré im niekto v živote uštedril. Môžem jej to skúsiť vysvetliť.
Pravda je však taká, že to celkom dobre vysvetliť neviem. Nerozumiem tomu, prečo…
Deti tomu nerozumejú
Zdá sa, že ani moje deti nerozumejú, čo to ľudia s tou inakosťou majú.
V Amerike je to rasizmus, inde je to posudzovanie toho, komu patrí tvoje srdce alebo toho, z akej rodiny si vyšiel, alebo akého Boha uctievaš.
V našich zemepisných šírkach niektorých rozrušuje už len iná farba vlasov, či netradičné oblečenie. Príliš dlho sme boli spútaní neviditeľným povrázkom konformnosti.
Možno na Slovensku nezažívame otvorený rasizmus tak, ako to v posledných dňoch môžeme sledovať v USA, ale rovnako sa tu objavuje fenomén premýšľania o lepších či horších, viac hodných či menejcenných ľuďoch.
Prebehnite si internet, napíšte niekde svoj komentár, vyjadrite sa k niečomu otvorene, a určite sa nájde hneď niekoľko ochotných, ktorí vám povedia aký ste dementný, sprostý a neviem aký. Už len inakosť myslenia vzbudzuje v ľuďoch vlnu dešpektu.
Štyri moje deti sa narodili inej žene
Majú akurátnu a pre okolie “akceptovateľnú” farbu. Po rokoch spolužitia sa dokonca všetky podobajú. Častá otázka, keď prišla reč na ich pôvod bola: A sú biele? Lebo…
Čo za tým je? Zvedavosť? Predpoklad? Hmmm.
Zdá sa, že to je o farbe. Je to o farbe? Ale nie, za mňa veru nie.
Je to o pocite, že ak som biely tak som lepší, ak som kresťan tak je to lepšie ako…, ak som z dobrej rodiny tak som lepší ako ten od susedov, ak mám viac peňazí tak som určite viac, ak ma rodičia nechali, lebo neboli schopní sa o mňa postarať, tak zo mňa bude len povaľač a neschopák, ak mám trochu viac peňazí, tak som isto zlodej a podvodník. Ak myslím inak ako ostatní, tak… Ak som žena, tak… Ak som introvert, tak…
Pre mňa je to o rešpekte, o prijatí a akceptovaní, že vyzeráme inak, že premýšľame inak, že sme iní. A to je dobre. Inakosť nie je hrozba, je to šanca rozšíriť naše úzkoprsé nazeranie na veci, situácie a hlavne ľudí.
Cesta je vzájomné priblíženie a spoznávanie iných vecí a iných ľudí.
Spomínam si na jedno múdro z čias vojny:
Ak je od teba človek na metre vzdialený, je to tvoj nepriateľ, ak sa priblíži na niekoľko metrov je to človek, ak príde celkom blízko, stretneš v ňom tvár svojho brata.
Dnes ešte neviem svojej dcére vysvetliť, prečo ľudia zaobchádzajú s černochmi tak, ako sa to deje v USA. Dnes neviem povedať, prečo musel George Floyd násilne zomrieť pod neprimeraným zaobchádzaním. Nemám na to odpoveď.
Pevne však verím, že raz príde ten deň, kedy deti nebudú musieť klásť otázku o zlom zaobchádzaní s ľuďmi svojim mamám a otcom. Deň kedy utíchne nenávisť a strach z inakosti. Deň kedy už nikto nebude musieť umrieť pre svoju farbu, vieru, národnosť či iný názor na vec.
Ak utíchne téma inakosti na scénu prichádza rovnako dôležitá téma, ako byť emočne gramotný? Ako navigovať turbulentné emócie tak, aby sme aj vypäté situácie zvládli bez ubližovania iným či sebe. Ale to je už asi iný príbeh. Alebo aj nie?
Želám nám, aby sme v tvárach naokolo dokázali vidieť tvár nášho brata a nie nepriateľa. Želám nám všetkým múdrosť správne rozlišovať a narábať s našimi emóciami. Želám nám pokoj do sŕdc, domov, miest a krajín.
Zuzka
#rasizmus #georgfloyd #inakost #respekt #bratia #rovnost #mudrost #emocie #hnev #inakostjeok #akceptacia #predsudky #zuzanavalabkova
