Mladá režisérka a scenáristka Rebeka Bizubová si na newyorskom filmovom festivale v legendárnom Divadle Ziegfeld prevzala strieborného študentského Oscara v kategórii dokument za svoj absolventský film Spoveď.
Ocenila ju Americká akadémia filmových umení a vied, ktorá udeľuje študentské Oscary od roku 1972 ako platformu pre nové filmové talenty z celého sveta.
„Len preto, že niekto urobí film o vlastnej traume, neznamená to, že nepotrebuje čas na uzdravenie. Tento moment nie je veľkým krokom len pre mňa, ale aj pre každého, komu niekedy povedali, aby sa za svoju bolesť hanbil a skryl ju,” povedala Rebeka Bizubová po prevzatí ocenenia od amerického herca a režiséra Loua Diamonda Phillipsa.
Poďakovala sa svojmu štábu, škole, rodine aj blízkym, ktorí ju počas celého procesu podporovali.
Film ako forma uzdravenia
Rebeka dokončila po troch rokoch štúdia dokumentárnej tvorby na Akadémii umení v Banskej Bystrici magisterské štúdium v Ateliéri dokumentárneho filmu na VŠMU v Bratislave. Práve tam vznikla Spoveď – intímna filmová výpoveď, v ktorej sa režisérka vyrovnáva s traumou sexuálneho obťažovania v cirkvi, ktorú sama zažila.
„Bola som v magisterskom ročníku a musela som niečo natočiť. Zabŕdla som do témy sexuálneho obťažovania a keď som začala robiť rešerše, tak som si uvedomila, že sa mi to stalo tiež. Pretože ja som to úplne vytesnila. Spoveď som chcela natočiť, aby som to povedala mojim rodičom a film bol pre mňa jediný spôsob, akým by som to zvládla.”
Film Spoveď sa pohybuje medzi minulosťou a prítomnosťou, detstvom a dospelosťou. Rebeka vysvetľuje, že trauma neovplyvňuje iba okamih, keď sa stane, ale preniká do všetkých fáz života. Podľa nej nejde len o zranenie jej osoby, ale aj o narušenie dôvery a presvedčení, ktoré si niesla od detstva. Hoci diváci môžu očakávať, že film prinesie tradičný „happy end”, realita je iná. Trauma nezmizne sama, jedinou zmenou je, že sa o nej začne hovoriť.
Denník a podpora blízkych
Dôležitú úlohu pri tvorbe filmu zohral Rebekin denník, ktorý si píše od detstva. Prostredníctvom neho sa dokázala otvoriť téme, o ktorej ešte nebola pripravená hovoriť priamo. Písanie jej umožnilo lepšie pochopiť vlastné pocity, hoci po zverejnení vo filme sa už denník prestal tváriť ako úplné tajomstvo.
Do snímky sa zapojila aj rodina, ktorá tvorí pevný motív v jej dielach už od začiatku. Blízki jej poskytovali oporu a spätnú väzbu pri premietaniach každého nového filmu. Okrem toho ju pri natáčaní podporoval úzky štáb z VŠMU – strihač, zvukár a kameramanka, s ktorými dlhodobo konzultovala priebeh projektu. Ich podpora jej umožnila zvládnuť náročné emócie a sústrediť sa na režisérsku prácu.
Spoveď mala po premiére silnú odozvu nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Film sa premieta na festivaloch po celom svete a získal množstvo ocenení.
Hlas novej generácie
Rebeka Bizubová patrí k najvýraznejším hlasom mladej slovenskej dokumentaristiky. Jej tvorbu charakterizuje intimita aj symbolika, vďaka ktorým dokáže sprostredkovať silné emócie bez zbytočných slov. Sama hovorí, že film pre ňu nie je len umeleckým nástrojom, ale spôsobom, ako prežiť a porozumieť sebe.