Podľa odhadov medzinárodných organizácií žije na severe Sýrie 6,6 milióna osôb. Viac ako polovicu z nich tvoria vnútorne vysídlení ľudia. Mnohých vyhnal konflikt z domovov už po niekoľkýkrát. Teraz bývajú v utečeneckých táboroch, kde chýba aj to najzákladnejšie k životu. Severná Sýria trpí mnohými problémami. Tímy Lekárov bez hraníc robia maximum, čo je v ich silách a možnostiach na zlepšenie kvality života dotknutých obyvateľov.
Nedostatok čistej vody
- Jedným z vážnych problémov je nedostatok sanitácie a čistej vody. Táto oblasť je podfinancovaná, na zlom stave sa taktiež podpísali opakujúce sa útoky na vodnú a sanitačnú infraštruktúru, rovnako ako hlboká ekonomická kríza v krajine.
- Ľuďom v táboroch preto nezostáva iná možnosť, než svoju spotrebu vody výrazne obmedziť alebo ju brať z neoverených zdrojov a riskovať, že ochorejú. Lekári bez hraníc preto zaisťujú služby spojené s vodou a sanitáciou v zhruba 90 táboroch na severozápade Sýrie, kde ich využíva zhruba 30 tisíc ľudí.
„Aj keď ľudia na severe Sýrie majú prístup k vode, niekedy je nebezpečná a kontaminovaná,” hovorí Ibrahim Mughlaj, osvetový pracovník Lekárov bez hraníc v oblasti. „Neustále sa stretávame s dôsledkami, aké môže mať na zdravie nekvalitná voda, kvôli ktorej sa v táboroch šíri ochorenie, ako je hnačka, žltačka, impetigo (kožné ochorenie), svrab a mnoho ďalších. V severozápadnej časti krajiny dramaticky narastajú počty chorých na Covid-19. Obmedzená dostupnosť vody bráni v dodržiavaní hygienických opatrení dôležitých na prevenciu i samotnú liečbu”, dodáva Mughlaj.
Svedectvo advokátky Lekárov bez hraníc o neľudských podmienkach v Líbyi. Toto nikto nechce zažiť
Dôsledky zníženého financovania
Pokles financovania viedol k tomu, že veľa organizácií v severozápadnej Sýrii prestala do táborov dovážať vodu. Oblasti ako napríklad Deir Hassan toto obmedzenie služieb silno zasiahlo. Od mája 2021 tam výrazne vzrástol počet ochorení prenášaných vodou. „Len medzi májom a júnom tohto roku, kedy boli zastavené niektoré z aktivít zamerané na vodu a sanitáciu, sa počet ľudí, ktorí ochoreli kvôli kontaminovanej vode, zvýšil o 47 percent,” uvádza Teresa Graceffa, koordinátorka zdravotníckych aktivít Lekárov bez hraníc v Sýrii.
V júli potom tímy Lekárov bez hraníc zaznamenali nárast pacientov trpiacich hnačkou vo viac ako tridsiatich táboroch v oblasti Idlíb. Počas pôsobenia v táboroch tiež odhalili časté prípady svrabu a ďalších chorôb prenášaných vodou. Od začiatku roka sa v 28% všetkých konzultácií Lekárov bez hraníc riešili hnačkové ochorenia.
Špeciálne miesto na dopĺňanie tekutín
Kvôli tomu lekári v nemocnici ako dočasné krízové riešenie zriadili špeciálne miesto pre doplnenie tekutín (Oral Rehydration Point) u pacientov trpiacich miernou alebo stredne ťažkou dehydratáciou. Zároveň ich informovali, ako sa dá šíreniu hnačky predchádzať. „Je to neustále sa opakujúca výzva, kde naše tímy čelia štrukturálnym problémom. S nedostatočným financovaním podobných aktivít sa stav len zhorší,” vysvetľuje koordinátor projektu Lekárov bez hraníc Mohammed El-Mutwakil
Prečítajte si aj: Obeť sexuálneho násilia: Po útoku som si myslela, že si vezmem život
Tímy Lekárov bez hraníc robia, čo môžu
Nezávadnej vody je nedostatok. Ľudia ju preto čerpajú z nebezpečných zdrojov. „Niekedy si vodu kupujeme,” opisuje Hussain Muhammad, ktorý momentálne žije v tábore pre vysídlených v Idlíbu. „Keď si to ale nemôžeme dovoliť, musíme čakať na podporu humanitárnych organizácií. A keď ani tá nepríde, počas zimy zbierame do hrncov dažďovú vodu. Strechy a steny stanov sú špinavé, voda sa znečistí a nie je vhodná na pitie ani na sprchovanie. Obsahuje vápenec, je v nej piesok. Keď sme túto vodu používali, môj ročný syn začal mať problémy s obličkami. Povedali mi, že mu mám kupovať balenú vodu, ale na tú nemám peniaze.”
Keď sa tento rok na jar prejavil pokles financovania v praxi, Lekári bez hraníc sa rozhodli dočasne rozšíriť aktivity zamerané na vodu a sanitáciu. „Počet táborov v oblasti Idlíb, kam jazdíme, sa zdvojnásobil,” hovorí Ousama Joukhadar, manažér logistiky Lekárov bez hraníc v Sýrii. Momentálne tieto služby poskytujú v 90 táboroch v severozápadnej časti krajiny, ktoré využíva zhruba 30 tisíc ľudí. Tímy distribuujú hygienické sady, dovážajú vodu a tú kontaminovanú ošetrujú, zbierajú odpad, stavia sa kanalizácia, latríny a vodovody. Venujú sa aj osvete v oblasti hygieny.
„Všetky tieto iniciatívy ale nepredstavujú dlhodobé riešenie,” vysvetľuje Benjamin Mutis, koordinátor projektu Lekárov bez hraníc. „Stále je tu veľa ľudí, ktorí trpia tým, že nemajú prístup k čistej vode. My sami nemôžeme pokryť všetky potreby.”
Zdroj: Lékáři bez hraníc
Damašek / Praha, 4. októbra 2021
Ilustračná foto: Žena si v tábore pre vysídlených naberá čistú vodu © Abdurzaq Alshami_Lékaři bez hranic.jpg
