„Pokúšam sa zbúrať stereotypy, podľa ktorých by sme mali skrývať svoje psychické problémy,“ hovorí Silvia Valkovič. Silvia si prešla náročným obdobím psychického ochorenia a rozhodla sa, že o tejto skúsenosti napíše. Tak vznikla autobiografická kniha Určite sa niečo stane. V rozhovore nám prezradila:

• prečo sa rozhodla vydať knihu,
• kedy spozorovala, že má nejaké ochorenie,
• aký je život s obsedantno-kompulzívnou poruchou,
• ako dokázala pri svojej diagóze písať.

V týchto dňoch vydávate svoju autobiografiu s názvom Určite sa niečo stane. Čo bolo hlavným impulzom, že ste sa rozhodli napísať knihu?

Spočiatku som svoje psychické problémy pokladala za prejav zlyhania. Robila som to, čo robí väčšina ľudí s podobným problémom. Skrývala som to pred svojím okolím. Nie je tajomstvom, že psychické zdravie je témou, o ktorej sa takmer nehovorí. Človek môže teda veľmi ľahko nadobudnúť presvedčenie, že tento prístup je správny.

Neustále predstieranie však bolo pre mňa značne vyčerpávajúce. Možno aj vďaka tomu sa môj stav zhoršoval. Keď som už nebola schopná ani vyjsť na ulicu, musela som si priznať, že v tomto štádiu to už ďalej sama nezvládnem. Vyhľadala som odbornú pomoc a oznámila to svojej rodine a priateľom. Na moje veľké prekvapenie to bol nesmierne oslobodzujúci pocit.

V období, keď som začala s liečbou, môj postoj sa radikálne zmenil. Uvedomila som si, že byť úprimný k sebe aj ku svojmu okoliu je významným prvkom na ceste k úspechu. Na základe toho som sa rozhodla napísať knihu. Prostredníctvom nej sa snažím otvoriť tému, ktorá je v spoločnosti ešte vždy tabuizovaná. Rovnako sa tiež pokúšam zbúrať stereotypy, podľa ktorých by sme mali skrývať svoje psychické problémy.

Ide o skutočný príbeh o živote s obsedantno-kompulzívnou a úzkostno-depresívnou poruchou. Kedy ste spozorovali, že trpíte týmto ochorením?

Úzkosťou a obsesiami som trpela už od detstva. Veľmi dlhú dobu som však tieto stavy nedokázala pomenovať, a teda ani riešiť. Keď som navštívila psychiatra, ktorý mi na základe popisovaných príznakov oznámil, o aké diagnózy ide, všetko do seba začalo zapadať. Možno to bude znieť zvláštne, ale uľavilo sa mi. Vďaka tomu, že som vedela, kde je problém, dokázala som ho uchopiť a prispôsobiť mu svoje ďalšie kroky.

Čo býva pri tejto poruche najťažšie na zvládnutie, s čím sa najviac v bežnom živote boríte?

Občas môžu byť mimoriadne náročné úplne bežné situácie. Aj obyčajná cesta autom do práce, nakupovanie v obchode či stretnutie s priateľmi môžu byť značne vyčerpávajúce, keď vás ovláda úzkosť. Čo však vnímam ako najťažšie, je nepochopenie okolia a všeobecné bagatelizovanie akéhokoľvek psychického ochorenia.

Čo vám pomáha alebo čo vám pomohlo?

Ako som spomínala, pomohlo mi predovšetkým to, že som, takpovediac, mohla zložiť masku. Po dlhom čase som sa cítila slobodná. Nesmierne mi tiež pomohla aj pomáha podpora celej mojej rodiny. A v neposlednom rade mi pomohlo, že som zmenila uhol pohľadu na určité veci vo svojom živote.

Nebolo pre vás vzhľadom na vašu diagnózu namáhavé prechádzať celým procesom písania knihy? Ako dlho vám trvalo jej napísanie?

Bolo to mimoriadne náročné. Dôvodom bolo, že moja potreba neustálej kontroly, čo je jedným z príznakov OCD, sa premietla aj do tejto sféry. V jednom momente to dokonca vyzeralo tak, že finálnu podobu knihy nikdy nedokončím. Avšak keď som rukopis knihy prečítala už asi dvadsiatykrát, manžel urobil zásadné rozhodnutie a vzal mi ho (úsmev). Proces plánovania, písania a editovania mi trval zhruba osem mesiacov.

Môže písanie pôsobiť ako forma terapie? Bolo náročné písať o vašej chorobe alebo ste to vnímali ako niečo pozitívne, čo vám možno pomôže pochopiť samu seba?

Každá minca má dve strany. Na jednej strane je mimoriadne náročné autenticky opísať, čo prežíva človek s úzkosťou alebo OCD. Na druhej strane je to skvelý nástroj na pochopenie seba samého. Neraz sa mi napríklad stalo, že som si pri písaní spomenula na nejakú situáciu zo svojho života a až teraz som pochopila, prečo som konala tak, ako som konala.

Pre akých čitateľov je vaša kniha určená? Komu by mohla pomôcť?

Kniha je určená čitateľom, ktorí majú psychické problémy, ako aj tým, ktorých sa nejakým spôsobom dotýkajú psychické problémy ich blízkych. Prvej skupine ľudí by kniha mohla pomôcť porozumieť svojmu ochoreniu a mohla by ich povzbudiť, aby sa za svoje problémy nehanbili a riešili ich. Druhej skupine by mohla pomôcť pochopiť, že ich podpora je významným aspektom v procese liečby ich blízkych.

Akým spôsobom ste knihu vydávali – išli ste cez vydavateľa alebo ste sa rozhodli pre samovydávanie?

Knihu som vydala ako samovydavateľ. Mám skúsenosti s obomi spôsobmi, ale viac mi vyhovuje, keď si záležitosti spojené s prípravou knihy organizujem sama. Je to síce časovo aj finančne náročnejšie, ale zároveň menej zväzujúce, ako keď knihu vydávate cez vydavateľstvo.

Kde zvyknete písať? Máte obľúbené miesto, alebo nejaký rituál (oblúbený nápoj, hudbu, ktorú pri písaní počúvate…)?

Dokážem písať prakticky kdekoľvek. Najlepšie sa mi však pracuje doma alebo na návšteve u starých rodičov. Asi by som to nenazvala rituálom, ale vo väčšine prípadov si k písaniu uvarím čaj a potichu pustím hudbu.

Čomu sa okrem písania ešte venujete?

Rada čítam odbornú literatúru, predovšetkým z oblasti psychológie. Baví ma tiež maľovanie a fotografovanie. V podstate mám mimoriadne pozitívny vzťah ku všetkým formám umenia. A občas si rada oddýchnem pri starých dobrých českých filmoch.

Aké máte ďalšie plány? Čo je váš najväčší sen?

Aktuálne pracujem na svojej tretej básnickej zbierke. Poézia je pre mňa láskou na celý život, a to aj napriek tomu, že ide o menšinový žáner.
Môj ďalší cieľ súvisí s témou mojej knihy. V budúcnosti by som svoje psychické ochorenia chcela využiť k tomu, aby som pomohla ľuďom s podobnými problémami. Plánujem získať potrebné vzdelanie a uplatniť sa na pozícii peer konzultanta. Je to človek so skúsenosťou s určitým ochorením, ktorý je súčasťou odborného tímu pri liečbe pacientov s rovnakým ochorením.
Pokiaľ ide o môj najväčší sen, odpoveď je jednoduchá. Chcem mať pokoj v duši a chcem robiť šťastnými svojich blízkych.

Skúste nám dať tri rady, pre ženy, ktoré by sa chceli vydať na cestu za vlastným snom, a možno prechádzajú psychicky náročným obdobím.

Všetkým ženám by som chcela povedať, aby verili vo svoju silu, aby si svoj sen čo najpresnejšie zadefinovali a nekompromisne šli za ním. A v neposlednom rade by som im chcela povedať, aby mysleli pozitívne.

Knihu je zatiaľ možné zakúpiť si cez Facebook, ale aktuálne ide aj do distribúcie, takže v dohľadnej dobe bude dostupná v kníhkupectvách.