Simona Salátová: Dajte žene prekážky a ona vám ukáže silu

0
Simona Salátová: Dajte žene prekážky a ona vám ukáže silu

To, že humor lieči, pozná každý z nás. Liečivý smiech, smiech cez slzy. Nie vždy to ide, nie vždy je dôvod sa smiať.

Simona Salátová (28 r.) je však známa práve pre svoj nákazlivý a úprimný humor, vďaka ktorému máme dôvod sa smiať. Sama sa vedome rozhodla pre pohľad plný optimizmu. Vie si dokonale spraviť srandu aj sama zo seba. V rozhovore pre akčné ženy Simona prezradila:

  • na čom sa rada zasmeje a kedy plače,
  • ako dlho jej trvá príprava na vystúpenie,
  • ako bojuje s pochmúrnymi myšlienkami,
  • kde chodí relaxovať a čerpať inšpiráciu.

Simona, vy pôsobíte vždy taká plná energie, entuziazmu a chuti do života. Ako to robíte?

V prvom rade vám musím povedať, že nie som vždy taká. Závisí to od cyklu a od životných okolností veľkého charakteru. Je pravda, že tie menšie ma už tak veľmi netankujú. V istom momente života som si povedala, že trpelo sa už dosť a teraz si to idem užívať. Snažím sa dosť prihliadať na to, čo chcem, a na to, čo v skutočnosti nechcem, a nehanbiť sa vtedy povedať nie. Darčekom je za to potom spokojnosť. So svetom a so sebou.

Ako by ste samu seba charakterizovali? Aká je Simona žena, mama, kamarátka, partnerka?

Často sa zamýšľam nad tým, či by som vedela chodiť sama so sebou, ale radšej to uzavriem skôr, ako zistím, že by som to nevydržala. Som pomerne ľahkovážna, niekedy lenivá, inokedy príliš aktívna, zväčša chcem veci hneď a neznášam telefón (smiech). To dosť komplikuje vzťahy, ak mi rozumiete. Veľmi ďakujem všetkým mojim priateľom, osobitne môjmu frajerovi, že to so mnou ešte nevzdali. A môj syn? Ten našťastie nemá na výber (smiech).

Myslím si, že nielen ja, ale aj ostatní ľudia si na vás veľmi ceníme úprimnosť a autenticitu. Nie každý má odvahu ísť s kožou na trh. Vždy ste boli taká odvážna v tomto „obnažovaní sa?“

Nikdy to nebol plán. Som človek, ktorý až tak intenzívne nemyslí do dôsledkov, tým však nechcem tvrdiť, že by som niečo ľutovala. Iba nad tým všeobecne nerozmýšľam tým spôsobom, že ak teraz niečo prezradím, budem vyzerať úprimne. Celkovo som zástanca toho, že keby ľudia medzi sebou viac hovorili o ťažkostiach, svojich problémoch či veciach, ktoré sa im v živote nepodarili, mali by sme tu oveľa menej psychických problémov spojených s pocitom menejcennosti. Nikto nie je dokonalý a tak je to krásne.

Prečítajte si aj rozhovor so Sarah Arató: Keď vystúpim na javisko, mám pocit, akoby som vystúpila zo seba

Zároveň sa však tak stávate zraniteľnou. Neľutujete niekedy?

Neľutujem, snažím sa cvičiť v tom, aby som nebrala veci osobne. Je to jedno z najväčších tajomstiev života. Nebrať veci osobne a namiesto ľutovania skôr racionálne rozmýšľať, čo spravím, aby som bola hlavne ja teraz v psychickej pohode. V danej aktuálnej situácií bez slzenia nad minulými krokmi.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Len Simona (@simonacomedy)

Čo vám pomáha filtrovať komentáre a hejty od nepríjemne komentujúcich a neprajných ľudí?

Snažím sa ich nečítať a tým si pripomínam, že sa ma netýkajú. Konštruktívna kritika je pre mňa veľmi cenná a rada si ju vypočujem od ľudí, ktorých si vážim či od fanúšikov. Ak by existoval ideálny svet, neznamenalo by to to, že by vám nikto nepovedal nič zlé. Znamenalo by to, že vám to povie s tým, že chce, aby vám to pomohlo. To sa hejterských komentárov jednoznačne netýka.

„Celkovo som zástanca toho, že keby ľudia medzi sebou viac hovorili o ťažkostiach, svojich problémoch či veciach, ktoré sa im v živote nepodarili, mali by sme tu oveľa menej psychických problémov spojených s pocitom menejcennosti. Nikto nie je dokonalý a tak je to krásne.“

Čo alebo kto vás dokáže najlepšie rozosmiať?

Jednoznačne môj partner. Je tiež komik, ale nesmejem sa toľko na jeho vtipoch, ako na jeho schopnosti vyrobiť geniálny situačný humor. Musím sa priznať, že vlastním jednu nepeknú slovenskú vlastnosť a to je škodoradosť (smiech). Keď niekto spadne a samozrejme, je v poriadku, tak to je pre mňa voda na mlyn.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Len Simona (@simonacomedy)

 

Dokážete sa smiať aj sama na sebe? Napr. pri spätnom pozeraní videí?

Svoje videá spätne nepozerám, obávam sa, že viacero komikov trpí tým, že sa spätne na seba nevedia pozerať. Sama na svojich vtipoch sa niekedy zasmejem, keď ich vymýšľam, ale je to pomerne zriedkakedy. Som na ne celkom prísna (smiech).

Teraz z opačnej strany. Kedy aj komička plače?

Pomerne často opäť v závislosti od cyklu. Čím som staršia, tým viac ma vedia rozplakať aj smutné filmy. Jednoznačne ma často dojímajú osobné príbehy, ktoré mi chodia na sociálne siete, a keď sa týkajú detí, je to pre mňa a moje slzné kanáliky naozaj neznesiteľné. Na deti som veľmi citlivá.

Prečítajte si aj rozhovor s lady Vivian: Nebojme sa spraviť zo seba pravý ideál krásy

Aktuálne, v tomto jesennom pochmúrnom počasí viacerých z nás trápia chmúrne myšlienky. Rozmýšľame aj nad nesmrteľnosťou chrústa a riešime všetko možné. Čo pomáha vám, ak sa na vás „útočia“ takéto myšlienky?

Rada si pomôžem dobrou knihou, ktorá ma vie zaviesť myšlienkami pekne ďaleko. A aj keď veľmi nerada stereotypizujem a vôbec nie som zástanca myšlienky ženských domácich prác, veľmi dobre sa vyventilujem pri agresívnom upratovaní (smiech).

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Len Simona (@simonacomedy)

 

Máte za sebou veľmi ťažké detstvo. Myslíte si, že to malo vplyv na to, akou silnou ženou teraz ste?

Dajte žene prekážky a ona vám ukáže silu. Jednoznačne každý spálený most na ceste k cieľu, ktorý si musíte vyrobiť nanovo, vám dodá skúsenosť a predovšetkým akési prezretie. Uvedomíte si, že neporazíte život, keď sa budete skrývať alebo vyhovárať. Zistíte, že aj keď to bolí, vzdať to nemôžete, lebo to nie je varianta. Každá bolesť robí ženu viac a viac nezastaviteľnou.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Len Simona (@simonacomedy)

Čoho sa v živote obávate, pred čím (kým) máte rešpekt?

Obávam sa smrti. Odmalička mám strach z konca a toto som doteraz úspešne nespracovala. Milujem život a bojím sa, že tá jazda skončí. Že starnem a dni bežia a neprežila som ich dosť naplno. Verím, že s pribúdajúcimi rokmi príde aj tá múdrosť, ktorá mi uľahčí pohľad na konce.

V jednom príspevku na Instagrame ste napísali: „Som mladá, ale rada by som vedela žiť s mysľou starých ľudí.” Ako by ste žili s takou mysľou?

Asi to súvisí s predošlou otázkou. Možno by som prirodzenejšie brala niektoré zmeny v živote alebo v tele, nebála sa pribúdajúcich rokov a nemala strach, že niečo nestihnem. Iba by som si užívala každý deň akoby bol navyše. Zároveň by som sa ešte lepšie vedela vykašľať na veci, ktoré sú bezvýznamné a sem tam ich zbytočne príliš prežívam.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Len Simona (@simonacomedy)

Ako dlho trvá príprava na jedno vystúpenie?

Je to veľmi individuálne. Zvyčajne si už počas mesiaca snažím robiť také pripomienky na tému, o ktorej chcem hovoriť. Snažím sa o nej rozprávať s priateľmi, kontemplovať nad ňou. Keďže som prokrastinátor, tak zväčša pár dní pred vystúpením vezmem papier a pero, píšem výlučne ručne a prechádzam sa a rozprávam. Mám to, čo spomína môj výborný kolega komik Juraj Šoko Tabaček ako syndróm predbiehajúcej papule. Najskôr poviem, a až potom rozmýšľam. V humore sa to celkom dá zúžitkovať.

Viete si predstaviť aj také improvizované vystúpenie, bez prípravy?

Improvizácia je samostatná disciplína, ktorú sa snažíme všetci komici pravidelne zapájať do vystúpení. Funguje to však až vtedy, keď je človek na javisku naozaj uvoľnený a na to treba absolvovať zopár levelov. Ako mladé dievča som začínala práve v improligách, čo sú improvizované scénky, ale na čisto improvizované vystúpenie by som si ešte netrúfla.

Kam chodí komik relaxovať? Kde beriete inšpiráciu?

Rada chodím na pobyty na Slovensku. Raz za čas akútne potrebujem vypadnúť z každodennosti a to je pre mňa ohromný relax. Ešte nikdy som nebola pri mori, takže zatiaľ si to relaxovanie užívame na Slovensku a dúfame, že sa to bude aj v najbližšej dobe dať, keďže už by sa mi to naozaj hodilo.

Mne sa veľmi páčil jeden váš stand up o behu. Nezmenil sa váš vzťah k nemu?

Beh asi nie, ten ma naozaj bolí. Nudím sa počas neho a je to pre mňa hotové predpeklie. Je mi to zároveň veľmi ľúto a extrémne obdivujem ženy s nohami ako laňky, čo len tak stretnem v meste pri behu. Veľmi by som to chcela dokázať, ale nemám na to dosť vôle. Pri behu sa nedá vyhovárať veľmi na čas, takže musím hľadať inovatívne výhovorky (smiech).

Netajíte sa tým, že sa snažíte predpokladať vždy to dobré. Čo vám konkrétne pomáha vnímať svet takto pozitívne?

Snažím sa očakávať to dobré, ale zároveň som si už predstavila najhorší možný scenár. Vďaka tomu najhoršiemu scenáru viem, že svet sa nezrúti, ani keby sa to úplne pokazilo, tak potom načo sa stresovať? Som aktívny optimista, niekedy som vďaka tomu viac sklamaná, ale zase môj entuziazmus je občas aj bezdôvodne pomerne nadštandardný. A to sa mi oplatí (smiech).

„Nikdy neviete, či zajtra náhodou nebude najlepší deň vášho života.“

Vnímate nejakú vyššiu moc nad nami?

Aktuálne je vyššia moc príroda, zem. To vnímam asi najsilnejšie a snažím sa v tom vzdelávať, keďže to úzko súvisí s tým, ako dlho nás naša zem ešte dokáže na sebe strpieť. Spoznávam sa s ekológiou, kompostérmi a udržateľnou módou. Myslím, že sa tak môžeme stať súčasťou vyššej moci, keď sa jej budeme snažiť pomôcť prežiť.

Prečítajte si aj rozhovor s Katkou Brychtovou: Od ľudí dostávam veľa lásky a pozitívnej energie

Ste mamou syna. Akého muža z neho chcete vychovať?

V prvom rade šťastného. Všetko ostatné sa dostaví. Samozrejme, bola by som nerada, keby bol bezdomovec, ale nebudem trvať na tom, aby bol špičkový manažér so samými jednotkami. Pre mňa je oveľa dôležitejšie, aby bol slušný, empatický a vedel vycítiť, že niekomu treba pomôcť.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Len Simona (@simonacomedy)

Človek má často pocit, že nič nejde podľa jeho predstáv. Možno zistí, že partnerský život si predstavoval inak, pokojnejšie deti. Chcel byť štíhly, miesto toho priberá. Čo by ste poradili takému človeku?

Je skvelé, keď sa nám to deje a začneme si to uvedomovať. To je kľúčom k vedomosti, že nič, ale že NIČ, nejde podľa plánu a keď ide, je to podozrivé. Človeka by to malo naučiť viac brať veci tak, ako sú a nestresovať sa. Nie byť benevolentným, ak sa deje niečo, čo sa mu nepáči. Skôr vedieť si zachovať odstup sám od seba, pozrieť sa na problém s chladnou hlavou a nelámať nad sebou a svojim životom palicu. Nikdy neviete, či zajtra náhodou nebude najlepší deň vášho života.

Aké je vaše obľúbené jedlo, kniha a film?

Chlebík vo vajíčku, Bezosudovosť od Imre Kertezsa alebo Listopad od Aleny Mornštajnovej. Film je skôr seriálové mocumentary WHAT WE DO IN THE SHADOWS/ Co deláme v temnotách o živote upírov v dnešnom svete. Všetky tieto vymenované veci odporúčam, ako sa len dá!

Životné motto?

Ako vravel básnik Vladimír Holan: ,,Být není lehké, lehké jsou jen hovna.“

Ďakujem pekne za rozhovor.

Zdroj foto: archív S. S.

 

žiadne príspevky na zobrazenie