Simona Salátová: Dajte žene prekážky a ona vám ukáže silu

To, že humor lieči, pozná každý z nás. Liečivý smiech, smiech cez slzy. Nie vždy to ide, nie vždy je dôvod sa smiať.

Simona Salátová (28 r.) je však známa práve pre svoj nákazlivý a úprimný humor, vďaka ktorému máme dôvod sa smiať. Sama sa vedome rozhodla pre pohľad plný optimizmu. Vie si dokonale spraviť srandu aj sama zo seba. V rozhovore pre akčné ženy Simona prezradila:

• na čom sa rada zasmeje a kedy plače,
• ako dlho jej trvá príprava na vystúpenie,
• ako bojuje s pochmúrnymi myšlienkami,
• kde chodí relaxovať a čerpať inšpiráciu.

Simona, vy pôsobíte vždy taká plná energie, entuziazmu a chuti do života. Ako to robíte?

V prvom rade vám musím povedať, že nie som vždy taká. Závisí to od cyklu a od životných okolností veľkého charakteru. Je pravda, že tie menšie ma už tak veľmi netankujú. V istom momente života som si povedala, že trpelo sa už dosť a teraz si to idem užívať. Snažím sa dosť prihliadať na to, čo chcem, a na to, čo v skutočnosti nechcem, a nehanbiť sa vtedy povedať nie. Darčekom je za to potom spokojnosť. So svetom a so sebou.

Ako by ste samu seba charakterizovali? Aká je Simona žena, mama, kamarátka, partnerka?

Často sa zamýšľam nad tým, či by som vedela chodiť sama so sebou, ale radšej to uzavriem skôr, ako zistím, že by som to nevydržala. Som pomerne ľahkovážna, niekedy lenivá, inokedy príliš aktívna, zväčša chcem veci hneď a neznášam telefón (smiech). To dosť komplikuje vzťahy, ak mi rozumiete. Veľmi ďakujem všetkým mojim priateľom, osobitne môjmu frajerovi, že to so mnou ešte nevzdali. A môj syn? Ten našťastie nemá na výber (smiech).

Myslím si, že nielen ja, ale aj ostatní ľudia si na vás veľmi ceníme úprimnosť a autenticitu. Nie každý má odvahu ísť s kožou na trh. Vždy ste boli taká odvážna v tomto „obnažovaní sa?“

Nikdy to nebol plán. Som človek, ktorý až tak intenzívne nemyslí do dôsledkov, tým však nechcem tvrdiť, že by som niečo ľutovala. Iba nad tým všeobecne nerozmýšľam tým spôsobom, že ak teraz niečo prezradím, budem vyzerať úprimne. Celkovo som zástanca toho, že keby ľudia medzi sebou viac hovorili o ťažkostiach, svojich problémoch či veciach, ktoré sa im v živote nepodarili, mali by sme tu oveľa menej psychických problémov spojených s pocitom menejcennosti. Nikto nie je dokonalý a tak je to krásne.