Mary Wollstonecraftová bola britská spisovateľka, filozofka, obhajkyňa ženských práv a sociálna reformátorka. Narodila sa v roku 1759 v dnešnom Londýne. Počas svojej krátkej kariéry stihla napísať viacero románov, rôzne eseje a práce, ktoré sa zaoberajú vzdelaním, cestopisy, históriu Francúzskej revolúcie a dokonca aj detskú knižku.
Ochraňovala svoju matku
Narodila sa ako druhá zo siedmich detí Edwarda Johna Wollstonecrafta a Elizabeth Dixon. Hoci jej rodina mala zo začiatku dobrý príjem, jej otec pozvoľna utratil majetok na špekulatívnych projektoch. Nakoniec bola finančná situácia taká zlá, že sa počas jej mladosti museli často sťahovať. Navyše, jej otec bol násilný muž, ktorý bil svoju ženu, keď bol opitý. Wollstonecraftová často ležala pred dverami maminej spálne, aby ju ochránila. Rovnako ochraňovala svoje dve sestry, Everinu a Elizu, ktorým bola ako mama. Medzi prvé práce patrilo dielo Niekoľko poznámok o vzdelaní dcér.
Aby unikla z nehostinného domáceho prostredia, prijala prácu ako spoločníčka vdove Sarah Dawson, ale príliš s ňou nevychádzala. V tomto čase sa však zoznámila s Fanny Blood, ktorá zohrala dôležitú úlohu pri rozširovaní Máriiných obzorov a myšlienok. Stali veľmi blízkymi priateľkami a predčasná smrť Fanny v roku 1785 bola pre Máriu veľkým šokom. Potom sa vrátila domov, aby doopatrovala ťažko chorú mamu.
Stretnutie s intelektuálmi
V roku 1787 odišla do Londýna, kde sa zúčastňovala slávnych večerí liberálneho publicistu Josepha Johnsona, ktorý jej pomáhal v práci. Učila sa po francúzsky a nemecky. Na jednej z večerí sa stretla s filozofom Williamom Godwinom, ale vôbec si nepadli do oka. Wollstonecraftová na neho útočila celú noc, nesúhlasila s ním takmer v žiadnej téme. Zato Johnson sa stal viac ako jej priateľom, opisovala ho vo svojich listoch ako otca a brata.
Prvá zakázaná láska a obhajoba práv
V Londýne začal aj jej prvý vzťah – s umelcom Henrym Fuselim, hoci ten bol už ženatý. Ona však bola natoľko očarená jeho géniom, že navrhla platonické spolužitie s ním a jeho ženou. Fuseliho žena však trvala na tom, aby sa s ňou nestýkal.
Po jeho odmietnutí sa Wollstonecraftová vybrala do Francúzska, kde sa zúčastnila revolučných udalostí, ktoré oslávila v diele Obhajoba práv človeka, čo ju z jedného dňa na druhý urobilo slávnou. V tej dobe sa v literárnych kruhoch zriedkavo vyskytovala taká významná žena.
Nasledovala Obhajoba práv žien, ktoré vydala ako 33-ročná. Je jedným z prvých spisov, ktoré požadovali rovnoprávnosť žien a ich právo na vzdelanie. Písala, že ženy nie sú prirodzene podriadené mužom, ale zdajú sa takými byť kvôli nedostatku vzdelania. Navrhovala, aby sa aj k mužom aj k ženám pristupovalo ako k rozumným bytostiam a predstavovala si sociálne usporiadanie spoločnosti na základe rozumu.
Prečítajte si aj o manželke sultána Sulejmana, slávnej Hurrem Sultan
Vzťah s dobrodruhom
V Paríži sa zoznámila s americkým dobrodruhom Gilbertom Imlayom, do ktorého sa vášnivo zamilovala. On však nemal záujem o uzavretie manželského zväzku. Hoci vo svojom diele Obhajoba práv žien Wollstonecraftová odmietala sexuálnu zložku vzťahu, Imlay ju presvedčil o opaku. Imlay ju dokonca prehlásil za manželku, aby ju chránil, ale k sobášu nikdy nedošlo. Onedlho ostala tehotná a v máji 1794 porodila svoje prvé dieťa, dcéru Fanny, z ktorej mala veľkú radosť. Pomenovala ju pravdepodobne po svojej priateľke.
Ako sa politická situácia zhoršovala, Británia vyhlásila vojnu Francúzsku, začalo to byť pre ňu nebezpečné. Veľa ich priateľov bolo zavretých, a tak opustila Francúzsko a vrátila sa do Londýna. Imlay jej sľúbil, že príde za ňou, ale jeho neskoré odpovede na listy a dlhodobá neprítomnosť dávala tušiť, že si našiel inú ženu. V máji 1795 sa pokúsila spáchať sebevraždu, ale zachránili ju. Potom sa ešte pokúšala zachrániť ich vzťah a odcestovala do Škandinávie, kde sa snažila pre neho vybaviť nejaké obchody, čím by vykompenzovala jeho straty. Odtiaľ mu písala listy, ktoré neskôr publikovala. Keď sa vrátila, zistila, že vzťah s Imlayom skončil. Druhý raz sa pokúsila o samovraždu – chcela skočiť do rieky Temže, ale zachránil ju neznámy okoloidúci.
Láska s Williamom cez listy
Potom sa postupne vrátila do svojho literárneho života a zase začala navštevovať okruh Josepha Johnsona. Opäť sa stretáva s Williamom Godwinom a ich jedinečná známosť začala prechádzať do lásky. Zamiloval sa do nej cez jej Listy napísané v Švédsku, Nórsku a Dánsku, kde sa spovedala zo svojho smútku a melanchólie. Keď opäť otehotnela, rozhodli sa, že sa vezmú. Po svadbe v roku 1797 sa presťahovali do dvoch susedných domov, známych ako „The Polygon“, a tak si mohli uchovať svoju nezávislosť, často komunikovali cez listy. Hoci ich vzťah trval tragicky krátko, pravdepodobne boli šťastní.
Posledné roky života
Wollstonecraftová zomrela vo veku 38 rokov, 10 dní po tom, čo sa jej narodila druhá dcéra, čím zanechala niekoľko nedokončených rukopisov. Jej dcéra Mary Wollstonecraft Godwin, neskôr známa ako Mary Shelley, autorka románu Frankenstein, sa sama stala vynikajúcou a zrelou spisovateľkou.
Po smrti Mary Wollstonecraftovej, William v roku 1798 publikoval Memoáre, ktoré odhaľovali jej netypický spôsob života, čím nevedomky zničil jej povesť takmer na storočie. Každopádne, so vznikom feministického hnutia na prelome dvadsiateho storočia, Wollstonecraftovej obhajoba ženskej rovnoprávnosti sa stala veľmi dôležitá.
Zdroj: en.wikipedia.org
