Mnohí z nás poznajú túto postavu z dejín vďaka seriálu Sultán alebo Veľkolepé storočie, ktorý pred pár rokmi bežal v televízii. V skutočnosti išlo naozaj o výnimočnú ženu, ktorá je však neslávne známa aj svojimi negatívnymi činmi a intrigami. V televíznom seriáli ju stvárnila herečka Meryem Uzerli.

Haseki Hürrem Sultan, taktiež známa pod menom Roxelana alebo Alexandra Lisowska sa narodila v roku 1506 v čiernomorskom Kryme (územie vtedy patrilo Poľskému kráľovstvu) ako dcéra pravoslávneho kňaza. V čase nájazdov Tatárov ju uniesli a predali do otroctva, kde si ju všimol veľkovezír Ibrahim, ktorý ju neskôr daroval sultánovi Sulejmanovi.

Sulejmanove nájazdy do Európy

Turecký sultán Sulejman Nádherný bolo jedným z obávaných vládcov mocnej Osmanskej ríše. Stredná Európa pocítila bezprostrednú blízkosť Turkov po roku 1526, keď na bojisku pri Moháči padol mladý uhorský kráľ Ľudovít II. Pre kresťanských vládcov bolo bolestné i zahanbujúce, že nedokázali ubrániť svojich obyvateľov na taký dlhý čas – v 15. až 17. storočí boli turecké nájazdy hrozbou takmer pre celú Európu.

Boj o priazeň sultána

Suljeman mal v tom čase plný hárem konkubín, ale obyčajne chodil navštíviť prvú konkubínu – nežnú Gulbehar (Mahidevran), prezývanú Jarná ruža, ktorá mu porodila syna Mustafu. Sulejman s ním rátal ako so svojím nástupcom. Ale aj ostatné konkubíny túžili, aby si ich sultán všimol, vábili ho zmyselným tancom, spevom, či dráždivou vôňou. Raz ho však upútala urastená, hrdá rusovláska, ktorá nekrútila vyzývavo bokmi, ako to robili ostatné obyvateľky háremu. Priviedol mu ju Ibrahim paša, jeho prvý radca: „Môj pane, na trhu s otrokmi som pre teba kúpil novú konkubínu. Volá sa Roxelana, no keďže má veselú povahu, volajú ju aj Rozosmiata.“

Sultánova láska

Stalo sa, čo nikto neočakával: dvadsaťtriročný sultán sa po prvý raz zamiloval! Robilo mu radosť získavať si náklonnosť hrdej cudzinky, rád počúval, keď mu rozprávala o svojom detstve pri Čiernom mori, aj keď mu hrala na mandolíne ruské piesne. Bol šťastný, keď mu do roka porodila syna Mehmeda. Hovorilo sa, že Roxelana sultána očarovala, preto ju nazývajú aj Zijádíja, čo znamená čarodejnica. Pravdou však bolo skôr to, že Roxelana bola múdrejšia než ostatné sultánove konkubíny. Otec ju v detstve naučil nielen čítať a písať, ale aj vyznať sa v ľudskej povahe.

Sultána si tak pripútala, že na druhé ženy sa už ani nepozrel. A keď mu porodila ďalších troch synov, presvedčila ho, aby sa s ňou oženil, čím vyvolal obrovský škandál v islamskom svete, pretože dovtedy sa podľa tradície sultáni neženili. Roxelana bola sultánovi vždy poruke, keď ju potreboval – pre seba si vybrala komnaty hneď vedľa Süleymanovho sídla a odvtedy sa mu stala bližšou než jeho radcovia. Nezaháľala ani v čase, keď odišiel na ďalšiu výpravu do strednej Európy.

Roxelanin vplyv

Významne zasahovala aj do štátnych záležitostí, presadila sa najmä na poli diplomacie. Jej zásluhou vznikla napríklad aj poľsko-osmanská aliancia, ktorá obom krajinám zaručovala vzájomné neútočenie a pomoc. Okrem politiky sa veľmi angažovala v charitatívnych aktivitách. Zakladala školy, nemocnice, verejné kúpele či vývarovne pre chudobných.

Spor s veľkovezírom

Po čase sa dostala do sporu s veľkovezírom Ibrahimom pašom, kto má zastupovať sultána v jeho neprítomnosti. Ibrahim iste už dávno oľutoval, že ju priviedol do háremu ako dar… Nechcel sa len tak ľahko vzdať svojich právomocí a Roxelana ho zato obviňovala, že zrádza záujmy vládcu. Našla si aj svedkov jeho zrady. Keď Sulejman s oddielom pricválal do Istanbulu, namiesto odpočinku ho očakávali Roxelanine ponosy na veľkovezíra. Hovorila o jeho zrade tak presvedčivo, že jej uveril. Namiesto toho, aby dal obvinenie vyšetriť, prikázal dať veľkovezíra v noci zaškrtiť.

Prečítajte si o Jane z Arku, ktorá dodala sebadôveru francúzskej armáde

Plány proti prvorodenému synovi

Po smrti Ibrahima pašu nahovorila Sulejmana, aby za nového prvého radcu vymenoval manžela ich dcéry – Rustama pašu. Pred sebou však mala oveľa trúfalejší sen: chcela sa dožiť dňa, keď svojho syna uvidí ako vládcu veľkej ríše. Prekážkou jeho uskutočnenia bol prvorodený Mustafa, syn Gulbehar. Vtedy platil krutý zákon, že ak sa prvorodený syn stal sultánom, všetci jeho bratia museli zomrieť, aby nedošlo k bratovražednému boju o trón. Mali byť uškrtení, lebo kráľovská krv nesmela byť preliata.

Mustafa bol tvrdý oriešok, lebo otec si ho pre jeho šikovnosť a odvahu veľmi obľúbil, a populárny bol aj medzi armádou. Roxelana sa bála zaútočiť priamo – nenápadne začala šíriť povesti, že Mustafa sa preto tak usiluje vyniknúť na bojisku, aby pomocou armády zvrhol sultána. Jej podplatení poslovia doniesli zvesť až k Sulejmanovi. Ako každý vládca, aj on sa bál o svoju moc. Lomcovalo ním sklamanie i hnev. Keď pravdepodobne nevinného prvorodeného syna vlastnoručne uškrtil, Roxelaninmu synovi Selimovi už nič nestálo v ceste, aby sa po otcovej smrti stal sultánom. Najstarší syn Hürem, Mehmed, zomrel na čierne kiahne. Druhorodený syn Bajezid bol popravený za úklady proti bratovi Selimovi.

Posledné roky Hüreminho života

Roxelana v roku 1558 spokojne zomrela, lebo žiadna žena, čo vyšla z háremu, nedosiahla tak veľa ako ona. Prežili ju však len dve zo šiestich detí – dcéra Mihriman a Selim, neskorší sultán Selim II. Sultán milovanú Roxelanu prežil o osem rokov a nechal ju pochovať v krásnom mauzóleu. Zomrel po neuveriteľných 46 rokoch panovania.

Zdroj: zenskyweb.sk, cs.wikipedia.org, www.peakpx.com