Čiperná sedemdesiatnička Eva Škutová zo Zvolena je skutočne akčnou a aktívnou ženou. Dlhodobo sa venuje značeniu turistických chodníkov a skoro 16 rokov bola predsedníčkou sekcie značenia Klubu slovenských turistov. Značkovanie je doslova jej srdcová záležitosť.
Aktívne sa stále venuje značkovaniu turistických chodníkov a turistike. Rada cestuje, spoznáva iné krajiny, rada číta, najmä rôzne cestopisy, historickú literatúru, ale aj dobrú detektívku. Na druhých ľuďoch oceňuje, ak sú zodpovední v činnosti, ktorú vykonávajú, nepodvádzajú, sú pravdovravní a majú zmysel pre humor.
V rozhovore pre Akčné ženy Eva Škutová prezradila:
- s akými problémami sa trápia značkári,
- či značkár môže značkovať po celom Slovensku,
- zápis značkárstva do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska
Eva, ako sa strojná inžinierka dopracuje k značeniu turistických chodníkov?
Už ako dieťa som s rodičmi chodila na turistiku, neskôr počas štúdií so spolužiakmi, priateľmi. Som strojná inžinierka, ale absolvovala som aj doplnkové pedagogické štúdium a po skončení vysokej školy som začala učiť na strednej škole. V tom období každý učiteľ musel mať aj mimoškolskú činnosť so žiakmi, a teda začala som robiť to, čo som mala osobne rada – viedla som na škole turistický krúžok. Takže tých prejdených kilometrov na turistických chodníkoch bolo veľa a vtedy som skutočne vždy ocenila dobré značkovanie – neblúdili sme. Po roku 1989 som bola nútená od „strojariny“, a teda aj od učenia odísť. Okrem toho, že som musela aj z niečoho žiť, som sa v rámci mojich záujmov začala venovať turistike aj z iného pohľadu.
V čom spočíval ten iný pohľad?
Na ústredí Klubu slovenských turistov v Bratislave som bola zvolená za podpredsedu pre ekonomiku a to ma dostalo bližšie aj ku značkovaniu. Už som nebola len užívateľ (aby som v lese nezablúdila), ale pribudla obrovská starosť – kde pre Klub slovenských turistov (KST) zohnať peniaze na značkovanie. Bolo to obdobie, kde sa o značkovanie nikto, okrem značkárov KST nezaujímal, všetci to brali ako samozrejmosť, že nejaké značky v lese existujú, že asi rastú ako jablká na strome. A v roku 2004 sa objavila možnosť – získať peniaze na značkovanie cez projekt EÚ. Vtedajší predseda Sekcie značenia projekt spracoval a ja som dostala úlohu všetko správne zúčtovať.
Čo to pre vás konkrétne znamenalo?
Musela som sa dopodrobna so značkovaním oboznámiť a naučiť sa všetko o značkovaní. Zaujalo ma to a začala som aj ja po absolvovaní školenia značkárov aktívne značkovať. O dva roky, keďže dovtedajší predseda vo funkcii končil, ani neviem ako, stala som sa predsedom Sekcie značenia KST (teda pre celé Slovensko) s poznámkou – zvládla si projekt EÚ, tak zvládneš aj Sekciu značenia. A bola som v značkovaní až po uši.
Prečítajte si aj: Júlia zabehla 760 kilometrov za 12 dní: Čo bolo jej hnacou silou?
Koľko ľudí sa na Slovensku venuje značeniu turistických chodníkov?
Na Slovensku môže značkovať len kvalifikovaný, čiže vyškolený značkár. Musí mať veľa vedomostí, aby to robil správne. Musí teda ovládať teóriu a získať prax. Toto KST zabezpečuje formou školení. Sekcia značenia KST má vyškolených cca 350 až 400 značkárov a títo značkujú všetky turistické trasy na Slovensku. Samozrejme tento počet značkárov sa každoročne trochu mení – starší značkári končia svoju činnosť aktívneho značkára, niektorí mladší končia z rodinných alebo zdravotných dôvodov a naopak, každoročne si vyškolíme priemerne 30 nových značkárov.
Aké podmienky musí človek splniť, aby sa stal značkárom?
Značkári sú turisti a musia byť dospelí, teda starší ako 18 rokov. Ak ste si mysleli, že sú to skauti, sklamem vás. (Úsmev). Je potrebná určitá odbornosť. Robiť značkára nie je jednoduchá práca. Je to namáhavé a niekedy dokonca aj nebezpečné. Nie je to len maľovať po stromoch nejaké pásiky, ale aj skutočne namáhavá práca, napríklad pri osadzovaní nových smerovníkov, odstraňovaní zarastajúcej vegetácie a podobne. Kto sa stane značkárom – niekedy sa toto „hobby“ naozaj robí v rodine – otec, mama a aj dospelé deti. Inokedy medzi značkárov zlákajú priateľa. Máme medzi sebou všetky vekové kategórie – od dvadsať ročných až po osemdesiatnikov. Je potrebné si však uvedomiť, že to nie je zamestnanie, je to dobrovoľnícka činnosť, ktorej sa venujeme, pretože nás to baví.
Čo vás na tejto práci najviac baví?
Čo ma baví – kvalitný výsledok. Obnoviť značkovanie na turistickej trase tak, aby ľudia neblúdili, aby sa na značky mohli spoľahnúť, že ich privedú do cieľa a spoľahlivo potom aj domov. Baví ma vyznačkovať napríklad nový chodník, ktorý turistov privedie k nejakej prírodnej zaujímavosti, alebo k historickému miestu. A samozrejme je to aj môj pohyb v lese, udržiavanie si kondície a keď vás so štetcom v ruke stretnú turisti a nebodaj sa vám za odvádzanú značkársku prácu poďakujú, priznám, polahodí to mojej duši.
Aké sú najväčšie problémy pri značení turistických trás?
Problémy nechýbajú. Tie ani tak nevníma radový značkár, ten má skôr problémy, aby mu nepredvídaný letný dážď nezmyl, ak farba ešte nezaschla, jeho predchádzajúcu prácu, aby nestretol medveďa, aby stihol urobiť do večera, čo si predsavzal a podobne.
Problémy rieši predseda sekcie značenia a ostatní členovia sekcie značenia a tých problémov je naozaj veľa. Sú to problémy s niektorými majiteľmi pozemkov, ktorí žiadajú turistickú značkovanú trasu cez jeho pozemok zrušiť a cielene značkovanie ničia, respektíve svoje pozemky oplotia a tým ich znepriechodnia. Sú to problémy s vandalmi, ktorí pravdepodobne zo zábavy tiež značkovanie ničia, najmä informačné značkárske prvky – tabuľky a smerovky. Neuvedomujú si, že môžu zapríčiniť zablúdenie turistov, čo môže mať v niektorých prípadoch aj fatálne následky. A samozrejme na nahradenie týchto zničených značkárskych prvkov musíme vynaložiť ďalšie úsilie a ďalšie peniaze. Donedávna bol veľký problém vôbec zohnať peniaze na značkovanie, to sa však v poslednom období značne zlepšilo. Klub slovenských turistov dostáva po vypracovaní projektov účelové dotácie na značkársku činnosť.
Aké sú najdôležitejšie prvky správneho značenia chodníkov a čo by mali turisti vedieť o tom, ako ich čítať?
Turistická značkovaná trasa – to sú značky, ktoré musia spoľahlivo turistu viesť v teréne a okrem toho turistické informačné prvky – tabuľky a smerovky, ktoré turistovi poskytujú základné informácie o trase – kde sa turista akurát nachádza, ktorým smerom trasa pokračuje, ako dlho bude trvať, kým sa dostane na najbližšie turistické informačné miesto, respektíve až do cieľa trasy, aké ho čaká napríklad prevýšenie. Ako sa v tom všetkom, najmä človek, ktorý predtým na turistiku nechodil, zorientuje? Najlepšie, keď sa opýta skúseného turistu, aby mu to priamo v teréne vysvetlil, poradil. Niečo sa o značkovaní dočíta aj na webovej stráne KST. A pri každom výlete sa niečo naučí priamo v teréne, na osobnej skúsenosti, najmä keď sa mu podarí zablúdiť a musí si potom poradiť. Na túto tému by sme museli rozprávať dlho, to by bolo na veľa strán.
Aký je váš obľúbený turistický chodník, ktorý ste označili? Čím je výnimočný?
U značkárov platí pravidlo – každý značkár smie značkovať len vo svojom značkárskom regióne, teda v podstate vo vlastnom okrese, kde býva. Nemôže chodiť značkovať, kde sa mu zachce, po celom Slovensku. A prácu mu každoročne prideľuje jeho predseda značkárskeho regiónu. Teda väčšinou značkár má na starosti tie isté trasy, na ktoré by mal chodiť obnovovať značkovanie pravidelne, každé tri roky. To je pravidlo, voláme to trojročný plán obnovy značkovania. Takže nedá sa hovoriť o obľúbenom turistickom chodníku, ktorý som značkovala. Mňa teší, keď turistické značkované trasy, o ktoré sa starám, sú v poriadku, zodpovedne a správne vyznačkované, aby tam turisti neblúdili.
Aký význam majú turistické značky pre turistov a pre ochranu prírody?
Turistov značky jednoznačne vedú po trase, aby v lese neblúdili, aby vedeli kam smerujú, za aký čas sa tam dostanú a samozrejme aby trafili aj von z lesa, „do civilizácie“.
Nesporný význam je aj z hľadiska ochrany prírody. Značka usmerňuje pohyb turistov v lese na jeden chodník, na jednu trasu. Turisti nebehajú krížom-krážom po lese, ich pohyb je usmerňovaný značkami a zvyšok lesa je ich pohybom nedotknutý. To prospieva rastlinám, ale aj zvieratá majú mimo turistických chodníkov v lese kľud.
Aké sú najlepšie postupy značenia turistických trás a aký prístup uprednostňujete vy osobne?
Značkárske postupy sú jednoznačne dané metodikou značkovania. Práve to naučíme nových nádejných značkárov na školeniach. Značkár musí vedieť správne značku obnoviť – starú značku vyčistiť, obnoviť jej farbu, upraviť rozmery značky (značka „rastie“ spolu so stromom), zviditeľniť značku odstránením prekážajúcich konárov. Musí vedieť správne doplniť chýbajúcu značku, kam ju umiestniť, do akej výšky, na aké miesto, najmä v križovatke lesných ciest a chodníkov. Skúsený značkár musí vedieť o umiestňovaní značiek ešte viac, musí vedieť aj vyznačkovať nový chodník, teda naozaj musí vedieť všetko o umiestňovaní značiek tak, aby turistu spoľahlivo viedli. A samozrejme nie je to len o maľovaní značiek na stromy a na skaly, ale aj o stavaní smerovníkov a značkárskych kolov, montáži smeroviek a tabuliek, odstraňovaní zarastajúcej vegetácie z chodníka. To všetko na školení učíme, sú to pravidlá platné pre všetkých značkárov, teda ťažko hovoriť o tom, aké postupy uprednostňujem ja. Pravidlá platia pre všetkých značkárov rovnako.
Ako sa líši značenie turistických chodníkov v rôznych krajinách a aké sú podľa vás najväčšie rozdiely?
Keďže moja obrovská záľuba je cestovanie, prešla som naozaj veľa krajín a samozrejme, nielen som obdivovala historické pamiatky a rôzne zaujímavosti navštívenej krajiny, ale snažila som sa vždy dostať aj aspoň trochu do prírody, na turistiku. Musím neskromne povedať, že Slovensko a Čechy patria svojím značkovaním na svetovú špičku (predtým sme tvorili jeden štát, čiže aj naše značkovanie je takmer totožné). Jednoznačne ako jediné štáty máme štátnu normu o značkovaní, spracovanú podrobnú metodiku značkovania. Na celom území štátu sa preto značkuje rovnako, na celom Slovensku značkuje pešie trasy jediná organizácia Klub slovenských turistov (máme licenciu EÚ na značkovanie pásovou značkou). Značkujú vyškolení, teda odborne zdatní značkári.
V iných štátoch značkujú napríklad viaceré organizácie a každá inak, teda značkovanie nie je jednotné na celom území štátu. Využíva sa menej informačných prvkov. Vo vysokohorských oblastiach niektorých štátov sa stále na vyznačkovanie trasy používajú ešte „kamenní mužíci“, čiže navŕšené kôpky kamenia. V niektorých štátoch, najmä mimo Európy, turistika nie je v móde a potom tam vlastne značkovanie neexistuje.
Musíme si uvedomiť, že prvý vyznačkovaný chodník na území dnešného Slovenska vznikol už v roku 1874 v blízkosti Banskej Štiavnice a odvtedy práve turistické spolky už takmer 150 rokov značkujú trasy nielen pre organizovaných členov KST, ale pre širokú turistickú verejnosť, v prospech cestovného ruchu.
Čo je vaším najväčším úspechom v oblasti turistického značenia?
Práve minulý rok po viacročnom snažení sa nám podarilo zapísať turistické značkovanie do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. A to je myslím, že obrovské ocenenie značkárskej práce značkárov Klubu slovenských turistov.
Vaše najobľúbenejšie turistické miesta na Slovensku?
To sa netýka značkovania, je to jednoducho len turistika. Tak ako každý turista rada navštevujem naše jediné veľhory, Vysoké Tatry a aj ďalšie „vychytené“ lokality – Slovenský raj, Malú a Veľkú Fatru a podobne. V poslednom období tam pre obrovskú návštevnosť však nikdy nejdem v letnom období, v období prázdnin, cez soboty, nedele a sviatky. Uprednostňujem dni cez týždeň a mimo letného obdobia, keď je tam menej návštevníkov, menej turistov. A veľmi rada sa poprechádzam po tichších, menej navštevovaných turistických trasách kdekoľvek na Slovensku. Všade sa dá nájsť niečo pekné, zaujímavé.
Ako oddychujete? Pri akej činnosti si dobíjate baterky?
Práve pohyb v prírode mi dobíja baterky, či už pri turistke alebo aj značkovaní. Aj keď s pribúdajúcimi rokmi to ide nejako pomalšie. Rada si aj prečítam dobrú knihu, pozriem pekný film, s priateľmi navštívim zaujímavé miesta, kde som ešte na Slovensku nebola. A ja osobne za oddych považujem ešte stále aj cestovanie, spoznávanie iných krajín. Len tiež to už pribúdajúce roky trochu pribrzďujú.
Čo by ste chceli odkázať čitateľkám portálu akcnezeny.sk?
Nech sú sebavedomé, venujú sa okrem svojej práci a domácnosti aj svojim záľubám a zaručene dokážu v živote veľmi veľa.
Ďakujem za rozhovor.
Zdroj foto: archív E. Š.
