Z krízy koronavírusu sa budú ťažko spamätávať nielen ľudia a ekonomika, ale aj životné prostredie. To utrpelo najmä kvôli nadmernej produkcii plastov. Surovina na jeho výrobu totiž nikdy nebola lacnejšia – a, čo je dôležité, dopyt po ňom nikdy nebol väčší.
Koronavírus priniesol isté pozitívne dôsledky. Obloha bola čistejšia na väčšine planéty, emisie skleníkových plynov sa znížili. Autá ostávali zaparkované pred domami, pretože sme nemali veľmi kam ísť.
Prečítajte si aj o pozitívnom dopade koronakrízy na životné prostredie
Environmentalisti už na začiatku upozorňovali, že plastový priemysel využije krízu vo svoj prospech. Zdôrazňované boli výhody jednorazových plastov, pretože predstavovali bezpečnejšiu možnosť. Veď po použití sa zahodia a riziko kontaminácie sa eliminuje. Viackrát použiteľné tašky či nádoby sa vnímali ako možný zdroj kontaminácie vírusom.
Jednorazové plasty sa javili ako bezpečnejšia možnosť
Ukázalo sa, že obavy ohľadom šírenia plastov boli oprávnené. Výroba a predaj polystyrénových obalov sa počas pandémie až zdvojnásobil. Ľudia teda environmentálne priority odsúvali bokom, aby sa ochránili pred koronavírusom.
V zdravotníckych zariadeniach použitie jednorazových ochranných pomôcok taktiež stúplo, čo je prirodzené. No napríklad v americkom štáte New Hampshire boli znovu použiteľné tašky úplne zakázané. Výrobcovia plastových pomôcok síce uznávajú, že s plastmi je veľký problém. Avšak podľa nich nám v oblasti hygieny poskytujú také výhody, aké nemajú žiadne iné alternatívy.
Niektoré spoločnosti sľubujú po koronakríze zlepšenie systému recyklovania. Najväčší výrobcovia polystyrénu zas plánujú zefektívnenie výroby plastu. Zlepšenie recyklácie je však skôr sci-fi. Ešte pred pandémiou bolo celosvetovo zrecyklovaných len približne 9 % všetkých plastov. Aby sa situácia ubrala lepším smerom, je potrebná intenzívna zmena – niekto predsa použitý plast musí vyzbierať, vhodiť do správnej nádoby a vyseparovať.
Prísľuby cirkulárnej, bezodpadovej ekonomiky tak po konci pandémie pravdepodobne neprežijú. Čiastočne za to môže aj rapídny pokles cien ropy. Pre výrobcov plastových produktov bolo efektívnejšie siahnuť po „nových plastoch“. Tie sú totiž výrazne lacnejšie ako recyklovaný materiál.
Plastom sa treba po kríze vyhýbať ešte intenzívnejšie
Nemali by sme zabúdať, že pri výrobe jedného kilogramu plastu sa uvoľní až šesť kilogramov CO2. Celý životný cyklus plastu je škodlivý – od jeho vzniku až po zánik. Ropný priemysel sa však bude aj naďalej snažiť robiť všetko preto, aby ho mohol naďalej vyrábať.
Ako povedala Zoe Schlanger pre Time Magazine: „Zdá sa, že jediný spôsob, ako sa petrochemický priemysel v tejto situácii zachráni, je rapídne zvýšenie dopytu po plaste na celom svete. Jednou cestou, ako to dosiahnuť, je potlačiť zákazy plastov – ako sa už dlhšie snaží…“
Na jednej strane sú teda aktivisti, ktorí bojujú za obmedzenie plastov. Na strane druhej sú jeho výrobcovia, ktorí bojujú o prežitie. Svet je už dnes doslova zaplavený plastovým znečistením a vyzerá to, že sa táto situácia bude zhoršovať. Veľké spoločnosti presadzujú svoje vlastné záujmy a po kríze sú ľudia menej kritickí voči aktuálnemu dianiu. Koniec koncov, mnohí kvôli pandémii prišli o prácu, preto aktuálne riešia iné existenčné otázky. Zero-waste aktivistov teda po koronakríze čaká veľa práce.
Preto by to mal byť aj podnet pre nás, aby sme sa opäť vrátili k „bežnému životu“. Nakupujme udržateľne, vyhýbajme sa jednorazovým plastom (prípadne siahnime po papierových baleniach), recyklujme správne. Životné prostredie sa nám odmení.