Ukazuje sa, že koronavírus má isté vedľajšie účinky – dokonca pozitívne. Pandémia sa šíri najmä v intenzívne zaľudnených oblastiach, kde je obmedzený nielen voľný pohyb, ale aj priemysel. Vďaka tomu výskumníci zaznamenali výrazné zlepšenie kvality ovzdušia.
Zmena je na mnohých miestach sveta pomerne dramatická. Niektorí vedci sa domnievajú, že táto krátkodobá redukcia znečistenia zachráni množstvo životov – a to aj napriek existencii nového vírusu COVID-19. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) totiž až 91 % svetovej populácie žije v mestách, kde je kvalita ovzdušia na extrémne nízkej úrovni.
Podľa štatistík z roku 2016 má znečistené ovzdušie na svedomí až 4,2 milióna predčasných úmrtí – a to každý rok.
Zachraňuje koronavírus naše ovzdušie?
Nedávne satelitné snímky European Space Agency (ESA) zistili výraznú redukciu znečistenia nad Talianskom. Týka sa to najmä zníženého množstva oxidu dusičitého (NO2) v atmosfére. Ide o plyn, ktorý vzniká najmä z cestnej dopravy, priemyselnej činnosti a spotreby fosílnych palív. NO2 má negatívny vplyv na dýchacie ústrojenstvo a vznik astmy.
Hoci nejde o skleníkový plyn ako taký, vzniká z rovnakých priemyselných aktivít. Tieto aktivity majú vysoký podiel na svetových emisiách uhlíka, čo prispieva ku globálnemu otepľovaniu.
Výskumníci z ESA sú presvedčení, že ústup znečistenia priamo súvisí s obmedzením dopravy a priemyslu v Taliansku. Podobný fenomén sa objavil aj v ďalších európskych mestách: v Barcelone či Lisabone. V Číne sa emisie NO2 znížili o 10 až 30 % v porovnaní s minulými rokmi.
Ako zvládajú karanténu Španieli? Prečítajte si náš článok a inšpirujte sa.
Tento trend sa šíri aj na vzdialenejšom kontinente, ktorý tiež bojuje s tisíckami nakazených obyvateľov. V Spojených štátoch a v jeho metropolách ako Los Angeles či New York City sa taktiež výrazne čistí ovzdušie. Takúto zmenu obyvatelia miest nečakali. Zvyknutí boli len na jemné oslabenie znečistenia počas víkendov a sviatkov.
Vedci to považujú za experiment veľkých rozmerov, ktorý bol umožnený len vďaka výraznému pozastaveniu výroby a dopravy. Nasledujúce satelitné snímky ukazujú, aký rozdiel v ovzduší spôsobila pandémia koronavírusu.
Benátky, voda a koronavírus
Zníženie ľudských aktivít sa prejavilo aj v ďalších prekvapivých súvislostiach. V uzavretých Benátkach obyvatelia spozorovali čistejšiu vodu v mestských kanáloch. Za bežných okolností je voda v meste plná sedimentu z vodnej premávky. Obyvatelia sú z priezračnej vody nadšení a želajú si, aby takto vyzerala už navždy. Avšak pozor, ak ste zachytili, že sa tade premávajú delfíny, ide len o vtipný hoax. ?
Voda v kanáloch síce dnes pôsobí priezračne, je však aj naďalej znečistená. Lodná doprava totiž sediment zo dna rozvíri, kvôli čomu je voda špinavšia. Vďaka obmedzenej doprave sú teraz nečistoty len usadené na dne. Kanály sa javia čistejšie, no mesto bude musieť problém so špinavou vodou aj tak neskôr riešiť.
Pre Benátky je pandémia veľkým „vydýchnutím“. Toto mesto postihuje nepríjemnosť za nepríjemnosťou. V novembri mesto prekonalo najväčšie potopy za posledných 50 rokov, kvôli ktorým vznikli škody za stovky miliónov eur. Taktiež boli Benátky poznačené nezvládnuteľným náporom turistov, potápaním historických budov do vody a klesajúcou populáciou. Uzavretie mesta môže prispieť k vyriešeniu aspoň niektorých problémov.
V zvládaní koronavírusu sa západné krajiny môžu inšpirovať Slovenskom. Prečítajte si prečo.
Aké pozitíva prinesie čistejšie ovzdušie?
Podľa vedcov zo Standfordskej univerzity táto „kvapka v mori“ môže spôsobiť výrazné zmeny oproti minulým rokom. Napríklad znížené znečistenie v Číne už teraz zachraňuje životy 4 000 detí do veku 5 rokov a 73 000 dospelých nad 70 rokov.
Pandémia koronavírusu rozhodne nie je bezpečná pre naše zdravie – no ako sa ukazuje, môže mať pozitívny dopad v iných oblastiach.