Nepopierateľný prínos prítomnosti stromov v mestách potvrdila ďalšia vedecká štúdia. Tá sa zaoberala výskumom účinnosti stromov pri ochladzovaní verejných priestranstiev. Výsledky priniesli prekvapivé zistenia, na základe ktorých majú predstavitelia miest po celom svete na výsadbu zelene o dôvod viac.
Štúdiu o účinnosti stromov pri ochladzovaní miest predstavil tím vedcov z univerzity ETH vo švajčiarskom Zürichu. Tí nadviazali na doterajšie výskumy, z ktorých vyplynulo, že hustejšia výsadba stromov má schopnosť znižovať teplotu v mestách o 4 až 6 °C. Podľa nových zistení môže byť miera ochladenia za istých okolností dvojnásobne vyššia. Dosiahnuť môže až do 12 °C.
Foto: www.pixabay.com
Miera ochladenia závisí od konkrétneho regiónu
Ochladiť verejné priestranstvo o 12 °C sa stromom darí len vo vybraných mestách. Vedci na základe vykonaného výskumu zistili, že miera ochladenia sa odlišuje v závislosti od regiónu. Potvrdzujú to merania teploty zastavanej plochy, ktoré sa vďaka satelitom uskutočnili v 300 európskych mestách. Rozdiely v nameraných hodnotách súviseli práve s lokalitou a polohou mesta.
Najvyšší efekt bol zaznamenaný v strednej Európe
Schopnosť stromov znižovať teplotu zastavanej plochy verejných priestranstiev sa potvrdil vo všetkých mestách. Najvyšší efekt bol však zaznamenaný v strednej Európe. Práve v tejto časti kontinentu sa miera ochladenia vyšplhala na 8 až 12 °C. Išlo o najvyššie namerané hodnoty, aké boli v 300 hodnotených mestách zaznamenané. Tie ale dosiahli iba verejné priestranstvá, kde boli dlhé stromoradia. Lokalitám s parkmi, v ktorých je iba trávnatá plocha a kvetinové záhony, sa takéto hodnoty dosiahnuť nepodarilo napriek polohe v strednej Európe.
Na juhu Európy je chladiaci účinok trochu nižší
Vedecký tím z ETH bol pri výskume zvedavý najmä na juhoeurópske mestá, kde priemerné teploty vzduchu dosahujú o niekoľko stupňov viac ako v strednej Európe. Práve na juhu má však chladiaci efekt stromov nižší účinok. Miera ochladenia v španielskych, v talianskych či v portugalských mestách dosahuje o pár stupňov menej. Podľa vedcov je príčinou suchšia pôda, kvôli ktorej stromy vypúšťajú do ovzdušia menej vlahy, čoho dôsledkom je nižšia miera ochladenia.
Výsledky musia spresniť ďalšie vedecké štúdie
Zverejnením výsledkov štúdie sa výskum vplyvu stromov na teploty v mestách nekončí, práve naopak. Vedci chcú detailnejšie skúmať faktory, ktoré najviac vplývajú na schopnosť stromov ochladzovať zastavanú plochu aj samotné ovzdušie. V rámci výskumu chcú zistiť, ktoré druhy majú najvyšší chladiaci efekt a ako je potrebné stromy vysádzať, aby zaistili najvyššiu možnú mieru ochladenia. Predmetom výskumov má byť aj zopár meraní, ktoré majú hodnotiť vplyv vegetácie na teplotu vzduchu. V rámci tejto štúdie sa totiž vyhodnocovali iba teploty samotnej zastavanej plochy jednotlivých verejných priestranstiev.
Hustejšia výsadba môže priniesť vyšší účinok
Bez ohľadu na výsledky ďalších štúdií je jasné, že čím viac stromov je v mestách vysadených, tým je celkový efekt na mikroklímu danej lokality priaznivejší. Americká profesorka Monica Turner z University of Wisconsin-Madison sa už dávnejšie zmienila o potrebe zazelenania najmenej 40 % plochy mesta. Až potom je možné dosiahnuť požadovaný chladiaci efekt na úrovni viac ako 5 °C.
Foto: www.pixabay.com
Prínosom výsadby nových alejí so stromami nie je len ochladzovanie verejných priestranstiev. Husté stromoradia v okolí ciest a budov zároveň čistia ovzdušie v danej lokalite, nehovoriac o estetickom skrášlení mesta. Tento krok má význam aj po ekonomickej stránke. Ochladenie miest vedie k zníženiu spotreby tepla, čo šetrí životné prostredie aj výdavky obyvateľov na energie.
Prečítajte si aj: Ktoré sú najviac znečistené mestá na svete?
Zdroj foto na titulke: www.pixabay.com
