Udržateľnosť, recyklácia či životné prostredie sú témami, ktoré sa stávajú stredobodom pozornosti takmer na celom svete. S tým ale pribúda množstvo neoverených informácií, ktoré sa šíria raketovou rýchlosťou. Kým niektoré boli postupne vyvrátené, iné sú stále považované za pravdu napriek tomu, že sa jedná o ničím nepodložené mýty.
Biologicky rozložiteľný materiál nezaťažuje prírodu
Každý materiál, ktorý sa používa na výrobu jednotlivých výrobkov alebo ich obalov, má inú dobu rozkladu. Ekológovia chcú docieliť, aby sa nahrádzali najmä materiály, ktorých rozklad trvá desiatky rokov. Cieľom je výroba z biologicky rozložiteľných materiálov, ktoré väčšinou nie sú celkom „eko“. Príkladom sú papierové poháre na kávu, ktoré sa musia obaliť tenkou plastovou vrstvou, inak by sa pohár s horúcim nápojom poškodil.
Bioplasty sú šetrnejšou alternatívou bežných plastov
Plasty sú v posledných rokoch úhlavným nepriateľom ekológov. Tí hľadajú riešenia, ako prísť so šetrnou alternatívou, no zároveň produktom ponechať pozitíva tohto materiálu. Odpoveďou mali byť bioplasty, no ich šetrnosť sa rýchlo ukázala ako mýtus. Voči prírode sú ohľaduplné len pri výrobe, kde sa využíva napr. kukuričný škrob a kyselina polymliečna, ktoré nahrádzajú klasické plasty. Po zužitkovaní produktu ale nastáva problém. Obaly sa nerozkladajú a nedajú sa recyklovať. Záťažou pre životné prostredie je aj ich spaľovanie či ukladanie na skládkach.
Všetky papierové obaly je možné ľahko recyklovať
S rastúcim dôrazom na recykláciu sa ako vhodný udržateľný materiál začal skloňovať papier. Tento materiál je síce šetrnejší ako plasty, no z hľadiska možností jeho recyklácie na tom nie je omnoho lepšie. Kým plasty je možné recyklovať opakovane, väčšina papierových obalov ponúka túto možnosť iba niekoľkokrát. Pri papierových obaloch na jedlo vyrábaných bežným spôsobom sa dokonca recyklácia vôbec neodporúča.
Recyklácia vyžaduje viac energie ako nová výroba
Napriek tomu, že recyklovať sa nedá každý produkt alebo obal, v snahe odbremeniť životné prostredie zohráva dôležitú úlohu, minimálne kvôli úspore energie. Niektorí výrobcovia síce hovoria, že recyklovaním spotrebujú viac energie ako pri výrobe nových produktov, no štúdie tento mýtus viackrát vyvrátili. Podľa výskumov sa napríklad pri recyklácii plastov ušetrí až 97 % energie. Pri kovoch je úspora vyše 70 % a pri papieri sa pohybuje na úrovni okolo 70 %.
Batérie do elektrických áut sa nedajú recyklovať
Zopár mýtov súvisiacich s recykláciou sa začalo šíriť aj ohľadom elektromobilov. Najčastejší mýtus tohto druhu sa spája s recykláciou batérií v takýchto vozidlách. Tie vraj na rozdiel od batérií v autách s benzínovým či naftovým pohonom nie sú recyklovateľné. Opak je pravdou. Články z týchto batérií si dokonca nachádzajú uplatnenie aj v systémoch na úschovu solárnej či veternej energie. Opätovne používať sa dajú aj niektoré z kovových komponentov.
Pestovanie plodín na biopalivá zaberá veľa pôdy
Biopalivá už dlhšiu dobu rozdeľujú verejnosť. Problémom je hneď niekoľko mýtov, ktoré sa okolo nich šíria. Spočiatku išlo o dotácie, pri ktorých sa pestovateľom plodín využívaných na výrobu biopalív vytýkalo, že sú zvýhodňovaní. V poslednom období sa zas hovorí o zaberaní množstva pôdy, kvôli ktorému údajne ubúda poľnohospodárska plocha určená na pestovanie plodín využívaných na výrobu potravín. Podľa Štatistického úradu SR však na biopalivá ide len vyše 3-4 % z celej poľnohospodárskej výroby. Podobný podiel dosahujú aj okolité štáty.
Uvedené mýty sú len malou časťou zaužívaných „právd“, ktoré plnia zoznamy neoverených informácií. Tie sa môžu naďalej rozširovať, nakoľko témy spojené so životným prostredím sa budú v súvislosti s ohlasovanými klimatickými zmenami dostávať na verejnosť stále častejšie.
Prečítajte si aj: Čo je zákerný greenwashing a ako sa mu pri kúpe eko produktov brániť?