Ženské bojovníčky v minulosti – ktoré žili naozaj, ktoré iba v príbehoch?

Historické príbehy sú plné bojových skupín, ktoré sa snažili o nastolenie spravodlivosti, o ochranu územia alebo o budovanie vplyvu. Medzi takýmito skupinami nechýbali ani ženské „oddiely“, ktoré často menili dejiny a ovplyvňovali počty padlých. V niektorých prípadoch ide len o legendárne príbehy, iné sa zakladajú na skutočných udalostiach.

Kunoichi

Za skupinou známou ako Kunoichi sa musíme vydať do Japonska. Krajina vychádzajúceho slnka mala viacero bojových oddielov, ktoré plnili rôzne úlohy. Členky triedy Kunoichi boli ženskou obdobou nindžov. Využívané boli najmä na nájomné vraždy a iné plánované bojové akcie. Podobne ako nindžovia, aj ich ženské náprotivky sa museli infiltrovať medzi skupinu nepriateľov a zvnútra ju zneškodniť, či už pomocou bojového umenia alebo zbraní. Často na seba brali podobu gejší, veštkýň alebo služobníčok v domoch. Aktívne boli najmä v 17. a 18. storočí.

Onna-Bugeisha

Japonsku pôsobil aj iný ženský oddiel. Ženy patriace do triedy Onna-Bugeisha mali skoro rovnaké úlohy ako klasickí samuraji. Len výnimočne sa však mohli zúčastňovať bitiek priamo na bojisku. Ich hlavnou úlohou bola ochrana domácností a ľudí v nich žijúcich, ktorých kvôli odchodu na bojisko nemohli brániť muži. Členky týchto oddielov museli prechádzať riadnym výcvikom so zbraňami. Po jeho absolvovaní sa stávali súčasťou samurajskej triedy nazývanej Bushi, vďaka čomu boli na rozdiel od žien so štatútom Kunoichi vážené a rešpektované.

Kaukazské Amazonky

Nad skutočným životom bojovníčok nazývaných Amazonky stále visí otáznik. Kým niektorí historici hovoria o mýtickej legende, iní upozorňujú na pravdepodobnosť niekdajšieho života takéhoto bojovného kmeňa v podkaukazskej oblasti alebo v severnej časti Malej Ázie. Bez ohľadu na reálnosť príbehov, ktorých hlavnými postavami sú Amazonky, sa všetci zhodnú na ich krvilačnosti a nezdolateľnej sile. Tú nadobúdali bojovým a jazdeckým výcvikom. Pri boji používali šípy, disky a sekery. Povesť o týchto bojovníčkach hovorí, že kvôli silnejším rukám a ramenám si odrezávali prsníky, čo potvrdzuje aj názov odvodený od slova amazoi (bezprsé).

Amazonky Ahosi

Kým o živote Amazoniek z podkaukazských a maloázijských oblastí sa naďalej vedú spory, africké Amazonky známe ako Ahosi boli skutočnými bojovníčkami. Žili v malom kráľovstve Dahome, ktoré sa od 17. storočia rozprestieralo na území dnešného Beninu. Ženy z oddielu Ahosi pôvodne pôsobili ako lovkyne slonov, no ich sila a schopnosti z nich urobili kráľovu osobnú stráž. Netrvalo dlho a africké Amazonky boli povýšené na riadnu bojovú jednotku. V 19. storočí, kedy sa kráľovstvo stalo predmetom záujmu francúzskeho koloniálneho vplyvu, tvorili zhruba tretinu armády. Po obsadení kráľovstva Francúzmi boli ich oddiely rozpustené.

Foto: wikipedia.org – Alpern

Valkýry

Škandinávske bojovníčky jazdiace na okrídlených koňoch neslúžili žiadnemu kmeňu. Do boja ich posielal boh Odin, ktorý im zveril moc riadiť priebeh vojny a rozhodovať, ktorí bojovníci padnú a ktorí prežijú. Aj keď Valkýry sú len mytologickými postavami, v severskej kultúre majú nezastupiteľné miesto. Zmienky o nich sa objavujú vo filmoch, v literárnych dielach aj na sochách či obrazoch, kde sú zobrazované ako krásne polobohyne so štítmi a oštepmi, ktoré jazdia po bojisku na robustných koňoch s krídlami.

Foto: Wikimedia

Štítonošky

Súčasťou starej škandinávskej kultúry sú aj tzv. Štítonošky. Tento ženský bojový oddiel už nemusí byť iba mytologickou legendou. Okrem toho, že to naznačujú viaceré ľudové básne a piesne tradované ešte z čias starých Vikingov, na území Škandinávie aj Veľkej Británie sa vykonalo mnoho archeologických výskumov, ktoré naznačili, že po boku mužov umierali aj ženy. Prevažne malo ísť o slobodné ženy, no v prípade potreby sformovania väčšej armády sa do boja mali pobrať aj vydaté Severanky.

Prečítajte si aj: Jana z Arku, ktorá dodala sebadôveru francúzskej armáde

Zdroj foto na titulke: Wikimedia