Lenka Kresáčová je zakladateľkou LArt ateliéru – projektu zážitkového maľovania, ktorý spolu s tímom kreatívnych lektoriek prináša do niekoľkých miest na Slovensku. K umeniu mala blízko už od detstva, venovala sa mu počas štúdia na ZUŠ a neskôr aj počas výmenného pobytu v Kalifornii. Jej profesijná cesta sa však uberala úplne iným smerom, než by ste pri zakladateľke umeleckého projektu čakali.
O tom, ako sa Lenka Kresáčová k štetcu napokon vrátila, ako vznikol LArt ateliér a čo zážitkové maľovanie prináša ženám, ktoré si k nemu nájdu cestu, sa dozviete v inšpiratívnom rozhovore.
Nebojte sa veriť svojej intuícii
Umenie ste milovali už od detstva, no životná cesta vás zaviedla najprv k marketingu a manažmentu. Kedy ste si uvedomili, že sa k štetcu chcete vrátiť naplno?
Myslím si, že umenie zo mňa nikdy neodišlo. Len na malú chvíľu ustúpilo do úzadia, i keď kresba a maľba ma sprevádzali vo všetkých obdobiach môjho života. Už ako dieťa som navštevovala ZUŠ a počas študentského pobytu v Kalifornii som absolvovala intenzívne hodiny umenia, zúčastňovala sa rôznych umeleckých súťaží a niekoľko z nich sa mi podarilo aj vyhrať. Taktiež som bola vedená rôznymi akademickými maliarmi vo svojom voľnom čase, čo mi umožnilo neustále napredovať v tvorbe a umení. Napriek tomu ma však profesijný život po vysokej škole zaviedol do „biznis” sveta.
Po večeroch som však stále maľovala. Bol to môj spôsob, ako si oddýchnuť, vypnúť hlavu a načerpať energiu. Postupne som si uvedomila, že najšťastnejšia nie som po úspešnom pracovnom stretnutí, ale práve vtedy, keď držím v ruke štetec. Vtedy som vedela, že nechcem, aby maľovanie zostalo len mojím koníčkom.
Chcela som vytvoriť miesto, kde tento pocit môže zažiť každý.
Roky ste pôsobili v korporátnom prostredí a opisujete sa ako workoholička. Čo vám napokon pomohlo „vystúpiť z kolotoča” a začať robiť to, čo vás skutočne baví?
Nebolo to jedno veľké rozhodnutie zo dňa na deň. Bol to proces. Dlhé roky som žila veľmi rýchlo a mala pocit, že hodnota človeka sa meria tým, koľko toho stihne.
Postupne som však pochopila, že úspech bez radosti nemá veľký zmysel. Chcela som vytvárať niečo, čo bude mať hlbší význam a bude ľuďom prinášať emóciu, oddych a zážitok. Dnes viem, že LArt nie je len maľovanie. Je o tom dopriať si čas pre seba, spomaliť a odísť domov s pocitom, že ste vytvorili niečo vlastnými rukami.
Narodenie dcérky Lilianky bolo vo vašom príbehu zlomovým bodom. Zmenilo materstvo váš pohľad na to, čo v živote naozaj chcete?
Úplne. Materstvo mi ukázalo, aký vzácny je čas. Uvedomila som si, že nechcem byť len úspešná v práci. Chcela som, aby moja dcéra raz videla mamu, ktorá robí to, čo miluje, a nebojí sa ísť za svojím snom.
Lili ma naučila spomaliť a začať rozmýšľať nad tým, čo po sebe chcem zanechať. Verím, že najlepším príkladom pre deti nie sú naše slová, ale náš vlastný život.
Tento projekt ste mali „v hlave” dlho, ešte v čase, keď u nás nič podobné neexistovalo. Čo vám vtedy dávalo istotu, že to môže fungovať?
Istotu som vlastne nikdy nemala. Mala som len silnú vieru. (Smiech.)
Myšlienka LArt vznikla prirodzene z mojej vlastnej potreby tvoriť a zároveň z pocitu, že na Slovensku chýba priestor, kde by si umenie mohol vyskúšať úplne každý bez tlaku a hodnotenia. Od začiatku som chcela vytvoriť koncept, ktorý nebude o dokonalosti, ale o zážitku. Miesto, kde sa ľudia uvoľnia, vypnú od každodenného stresu a dovolia si tvoriť bez obáv, že to nevedia. Ukázať ľuďom, že kreativita je prirodzená súčasť každého z nás a že umenie nemusí byť výsadou talentovaných, ale môže byť dostupné pre každého, kto má chuť skúsiť niečo nové.
Počas mojich ciest do zahraničia som mala možnosť vidieť, akú hodnotu majú zážitky, tvorivosť a spoločný čas. V zahraničí si ľudia vedia vychutnať čas pre seba, spomaliť. My na Slovensku sa to ešte stále tak trochu učíme. (Smiech.) Ale postupne prichádza aj u nás k uvedomeniu, že si môžeme (priam musíme) dopriať čas pre seba a nielen sa naháňať za povinnosťami.
Taktiež tu dlhodobo prevažoval pocit, že umenie patrí len tým „šikovným”. Naším poslaním je tento pohľad meniť a ukazovať ľuďom, že umenie nie je o talente, ale o odvahe začať.
A keď odstránime strach z toho, že niečo pokazíme, vznikajú tie najkrajšie zážitky.
Za LArt ateliérom stojíte vy, ako aj ďalšie kreatívne ženy. Ako vznikol váš tím a čo si na spolupráci najviac ceníte?
Postupne sa okolo LArt začali objavovať ženy, ktoré zdieľali rovnaké hodnoty ako ja. A ja som za ne neskutočne vďačná. Nehľadala som len výborné lektorky, alebo len výborné umelkyne – takých je veľa. (Smiech.)
Hľadala som ľudí, ktorí majú radi ľudí. Lektorky, ktoré sú empatické, ktoré majú láskavé srdce, vedia ľudí povzbudiť, dodať im istotu a vytvoriť priateľskú atmosféru. Zároveň dokážu vycítiť dynamiku skupiny a citlivo na ňu reagovať, milujú prinášať radosť z tvorenia druhým a robia to celým svojim srdcom. Vďaka tomuto sa LART zážitkové maľovanie stáva nielen obyčajným workshopom, ale v LART tvoríme komunitu, v ktorej má každý svoje miesto a každý je vždy vítaný a prijatý.
Spája nás chuť rozdávať radosť vo forme farebného umenia, podporovať sa navzájom a podporovať ľudí, ktorí k nám zavítajú. Myslím si, že práve to je dôvod, prečo sa k nám ľudia opakovane vracajú.
Každá z nás je iná, jedinečná, ale s rovnakým nadšením pre túto prácu a práve v tom je naša sila.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Mnohé ženy k vám chodia na rozlúčky so slobodou alebo s kamarátkami len tak, bez špeciálnej príležitosti. Čo sa podľa vás stane, keď sa skupina žien spolu na pár hodín „odpojí” od reality?
Stane sa niečo veľmi jednoduché, ale dnes už vzácne. Začnú sa rozprávať, smiať a byť prítomné.
Na začiatku často počujeme vetu: „Ja neviem maľovať.” O tri hodiny neskôr odchádzajú s obrazom, na ktorý sú hrdé. Ale ešte dôležitejší je pocit, ktorý si odnášajú. Pocit, že na chvíľu vypli, zabudli na povinnosti a dovolili si myslieť len na seba.
Nemyslím si, že k nám ženy chodia len maľovať. Chodia si oddýchnuť, načerpať energiu a pripomenúť si, že aj ony sú dôležité. Prichádzajú po zážitok, ktorý si často pamätajú ešte dlho potom, ako zavesia obraz na stenu. A pri jedinečnej metodike, vďaka ktorej sa s nami umelcom stáva každý, pri skvelom občerstvení a niekedy aj pri poháriku prosecca je u nás o zábavu vždy postarané. (Smiech.)
Máte nejaký moment z ateliéru – úsmev, slzu šťastia či nečakanú reakciu klientky – na ktorý si rada spomínate?
Takých momentov sú stovky. Nikdy však nezabudnem na situáciu s jednou dámou, ktorá mala pocit, že svoj obraz pokazila. Videla som, ako veľmi ju to trápi. Vedela som, že potrebuje len moment, počas ktorého zabudne na to, že je posudzovaná alebo hodnotená. Sadla som si k nej, keď už všetci odišli, a spoločne sme dotvorili obraz tak, že mala slzy v očiach od šťastia. A ja tiež. Bol to emotívny moment. Jej priateľka mi potom večer ešte napísala, že ten moment, kedy som s ňou bola a tvorila, bol pre ňu jeden z najkrajších v jej živote… Takéto chvíle zažívame s dievčatami pravidelne a práve v takýchto situáciách vidíme silu osobného prístupu a prijatia.
A presne kvôli takýmto momentom viem, že LArt nie je len o maľovaní. Je o sebavedomí, odvahe, láskavosti a radosti objaviť v sebe niečo, o čom ste si mysleli, že tam nie je.
Vnímate, že záujem o tento typ relaxu a oddychu v posledných rokoch rastie? Aj firmy čoraz častejšie hľadajú formu psychohygieny pre svojich zamestnancov.
Jednoznačne áno. Dnes už ľudia nehľadajú len zábavu. Hľadajú zážitky, ktoré im naozaj pomôžu vypnúť. Vidíme to aj pri firmách. Firemné teambuildingy už dávno nie sú len o školeniach. Spoločnosti si čoraz viac uvedomujú, že spokojní a psychicky oddýchnutí ľudia sú ich najväčšou hodnotou.
Za vyše osem rokov sme pripravili tisíce kreatívnych workshopov po celom Slovensku a spolupracovali s desiatkami významných spoločností. Aj to nám potvrdzuje, že ľudia dnes čoraz viac vyhľadávajú aktivity, ktoré im pomáhajú spomaliť, načerpať energiu a posilniť medziľudské vzťahy.
V súčasnosti pôsobíme vo viacerých mestách naprieč Slovenskom, prinášame nielen zážitkové maľovania, ale aj jedinečné tvorenia, ako sú machové obrazy, tvorenie so živicou, tvorenie vonných sviečok, kabeliek, tvorenie tiež spojené s degustáciami a s jedinečnými spoluprácami, ako je KAKAWCO a MATCHA rituály s CHACHALAB. Sme pravidelne súčasťou veľkých akcií a festivalov a neustále prinášame nové formáty v tejto oblasti pre ľudí, ktorí majú chuť zažiť niečo výnimočné.
Keby ste si mohli sadnúť k tej Lenke spred desiatich rokov – tej, ktorá sedela v kancelárii od rána do večera a po nociach potajomky maľovala – čo by ste jej povedali?
Povedala by som jej, aby sa nebála. Že cesta nebude jednoduchá. Bude plná pochybností, náročných rozhodnutí aj dní, keď bude mať chuť všetko vzdať. Ale že to všetko bude stáť za to. A povedala by som jej ešte jednu vec. Nečakaj, kým budeš pripravená. Nikto nikdy nie je úplne pripravený na veľké sny. Stačí urobiť prvý krok.
Dnes, keď vidím tisíce ľudí odchádzať z našich workshopov s úsmevom a hrdosťou na vlastný obraz, viem, že to rozhodnutie stálo za to. Ak by som mohla odkázať niečo všetkým ženám, bolo by to:
Nebojte sa veriť svojej intuícii. Často práve ten krok, ktorého sa bojíme najviac, nás privedie k životu, o akom sme vždy snívali.