Podľa novej správy organizácie Lekári bez hraníc medzi základy súčasnej humanitárnej krízy v Afganistane patrí nefunkčný systém zdravotníctva, rozšírená chudoba a obmedzenia voči ženám.
- Až 95 % respondentov uviedlo, že si v minulom roku nemohli dovoliť kúpiť základné potraviny. Dôvodom je rastúca nezamestnanosť, stagnujúce mzdy a zvyšujúce sa ceny produktov.
- Približne deväť z desiatich ľudí má nižší plat ako v minulom roku. Deje sa tak v čase, keď medzinárodné sankcie naďalej ochromujú afganské hospodárstvo.
- Desaťročia ozbrojených konfliktov, prírodné katastrofy, pandémie a politiky zamerané najmä proti ženám prispeli k tomu, že Afganistan čelí jednej z najzložitejších humanitárnych kríz na svete.
Viac ako polovica ľudí bez práce
„Väčšina ľudí si tu nemôže dovoliť ani suchý chlieb, nieto ešte základnú zdravotnú starostlivosť. Koniec vojny síce priniesol zlepšenie bezpečnostnej situácie, ale súčasná hospodárska kríza, spôsobená najmä medzinárodnými sankciami a zmrazením aktív Afganskej národnej banky v zahraničí, spôsobila skutočne obrovskú nezamestnanosť. Viac ako polovica obyvateľstva je bez práce,“ hovorí Tomáš Bendl, manažér komunikácie Lekárov bez hraníc v Afganistane.
Sila afganských žien
Podľa organizácie je priorita jasná: zabezpečiť ľuďom prístup k zdravotnej starostlivosti. Aj preto musia afganské ženy dostať príležitosť vzdelávať sa a pracovať, aby pomohli zvýšiť celkový príjem svojich rodín. Okrem toho by opätovné začlenenie žien na trh práce vyriešilo problém nedostatku zdravotníckych služieb. Okrem hospodárskej krízy by sa podľa Lekárov bez hraníc mali do jej riešenia aktívne zapojiť aj medzinárodní aktéri.
Lekári bez hraníc na Ukrajine: Obávame sa o psychické zdravie Ukrajincov
Pôžička len na cestu do nemocnice
Mnohí Afganci sú nútení obmedziť svoje potreby na minimum kvôli svojej ťažkej finančnej situácii. Celkovo 88 % respondentov prieskumu uviedlo, že v 2022 buď odložili, prerušili alebo sa rozhodli nevyhľadávať lekársku starostlivosť. Takýchto ľudí bolo o 14,3 percenta viac ako v predchádzajúcom roku. „Keď moje dieťa ochorelo, išli sme na jednu zo súkromných kliník, kde sme dostali recept na liek, ktorý stál 1 000 afganských afgánov (asi 250 českých korún), ale nezabrali. Skúsili sme teda vyhľadať pomoc v neďalekej štátnej nemocnici, ale tamojší lekári nám dali len polovicu tabletky, nie všetky lieky. (…) Teraz sme tu. Dieťaťu je horšie a ja dlhujem veľa peňazí, ktoré sme si požičali na cestu sem,“ vysvetlila Marieh po príchode do regionálnej nemocnice v Herate, ktorá je podporovaná organizáciou Lekári bez hraníc.
Chudoba ohrozuje deti aj po narodení. Zdravotnícki pracovníci tvrdia, že matky sú niekedy také podvyživené, že neprodukujú mlieko. „Vidíme ich, ako si dávajú čaj do fliaš novorodencom, ktorí majú len sedem alebo osem dní, čo môže byť veľmi nebezpečné,“ hovorí Hadia, zdravotnícka pracovníčka v Heráte.
Privilegovaní muži?
Okrem toho viac ako 60 % respondentov uviedlo, že ženy v súčasnosti čelia podstatne väčším prekážkam v prístupe k zdravotnej starostlivosti ako muži. Dôvodom sú predovšetkým obmedzenia pohybu súvisiace s dlhodobou sociokultúrnou praxou tzv. Mahram. V praxi to znamená, že ženy, ktoré opúšťajú domov, musí sprevádzať mužský príbuzný. To im môže sťažovať cestu do nemocnice, či už ako pacientkam, opatrovateľkám alebo pracovníkom poskytujúcim pomoc.
Podľa zástupcu organizácie Lekári bez hraníc v Afganistane Philipa Ribeiro zdravotnícke zariadenia na periférii nie sú dobre vybavené, nemajú dostatok zdrojov ani personálu. V dôsledku toho musia ľudia vo vidieckych oblastiach prekonávať obrovské vzdialenosti, aby získali kvalitné ošetrenie, hoci si takéto cesty často nemôžu dovoliť bez toho, aby sa zadlžili. „Nádej, že koniec vojny výrazne zlepší prístup ľudí k zdravotnej starostlivosti, boli zmarené novými prekážkami a obavami. Cestovanie do nemocníc sa po vojne síce stalo menej nebezpečným, ale čoraz menej ľudí si môže dovoliť starostlivosť, “ hovorí Ribeiro.
Psychologička Lekárov bez hraníc: U mnohých detí sme riešili nočné mory a sebapoškodzovanie
Ženy nesmú mať vyššie vzdelanie ani pracovať v mimovládnych organizáciách
V decembri 2022 afganská vláda oznámila, že ženy nesmú pracovať v mimovládnych organizáciách ani získať vyššie vzdelanie. To samo o sebe pravdepodobne zhorší prístup žien k zdravotnej starostlivosti. „Už teraz je ťažké nájsť personál pre špecializované profesie vrátane gynekológov v niektorých našich projektoch. Ak ženy nebudú môcť študovať, odkiaľ bude pochádzať ďalšia generácia lekárov, pôrodných asistentiek a zdravotných sestier?“ pýta sa Ribeiro. Tímy Lekárov bez hraníc v krajine vlani asistovali pri viac ako 42 000 pôrodoch, z ktorých viac ako 8 000 sprevádzali priame pôrodnícke komplikácie. „Ak sa bude brániť vzdelávaniu a práci žien, ohrozí to životy nielen budúcich matiek, ale aj ich detí,„ uzatvára.
Podľa OSN potrebovalo minulý rok humanitárnu pomoc viac ako 24 miliónov Afgancov, z toho 18,1 milióna potrebovalo zdravotnú starostlivosť, čo je takmer polovica obyvateľstva.
Mená Afgancov citovaných v tlačovej správe boli zmenené kvôli ochrane ich identity.
Zdroj a foto: Lékáři bez hraníc
Ilustračná foto: Nevybuchnutá munícia stále predstavuje veľkú hrozbu pre ľudí v Afgánistane – Traumatológia Kunduz©Nava-Jamshidi
Kábul / Praha, 21. februára 2023