Najkrajšie sviatky v roku klopú na dvere. Sláviť sa budú v celej Európe od Laponska po Gibraltár, od Pobaltia po Benelux.
Aj keď podstata Vianoc je na celom kontinente rovnaká, každý štát má svojské tradície, ktoré formujú jeho národnú kultúru a robia z nich výnimočnú spoločenskú a duchovnú udalosť s rozmanitými zvykmi.
Grécko
Gréci slávia Vianoce 2 týždne. Sviatky začínajú na Štedrý deň, ktorý u nich pripadá na 25. december. Slávnostnej večeri, počas ktorej nesmie na stole chýbať Christopsomo (Kristov chlieb) pripomínajúci našu vianočku, predchádza spievanie kolied. Deti navštevujú susedov a blízkych, ktorých rozveseľujú koledami. Za spev si vyslúžia sladkú odmenu, aby si skrátili čakanie na darčeky, ktoré dostávajú až na Silvestra, respektíve 1. januára. Interiéry nezdobia iba vianočné stromčeky, pod ktorými sa nachádzajú drevené alebo keramické betlehemy. Podľa starej námornej tradície sa zdobia aj malé dekoratívne loďky. V niektorých prístavných lokalitách sú počas celých sviatkov trvajúcich do Troch kráľov osvetlené aj skutočné lode kotviace na pobreží.
Rumunsko
Koledovanie na Štedrý deň je zvykom aj v Rumunsku. Mladí koledníci sa pred zotmením vracajú domov a v kruhu rodiny stolujú. V štedrovečernom menu nechýbajú špeciality z bravčového mäsa, ktorých podávanie ukončí 40-dňový predvianočný pôst. Príprave bravčových pokrmov predchádza tradičná rituálna zabíjačka. 20. decembra sa obetuje prasiatko a rodina sa následne podelí o mäsité milodary, ktoré sa použijú pri varení slávnostných pokrmov. Oslavy Vianoc prebiehajú v plnom prúde aj 25. decembra. Po rannej omši počuť v uliciach hromadné bubnovanie. Viacčlenné skupiny zložené z mužov bubnujú a spievajú koledy na oslavu narodenia Krista. Medzi bubeníkov sa zvykne zamotať aj Capra, osoba prezlečená za farebnú kozu, ktorá tancuje do rytmu hudby.
Prečítajte si: Ako si mama môže nájsť priestor aj pre seba, nielen na vianočné prípravy
Litva
Pobaltské Vianoce spájajú kresťanské a pohanské zvyky. Mnohí Litovčania dodnes vítajú príchod Krista spolu s oslavou slnovratu. Na Štedrý večer si doprajú očistný kúpeľ, ktorý ich má celý rok chrániť pred zlými silami. Príbytky zdobia slamenými ozdobami v tvare hviezd, sviečok alebo vločiek, ktoré visia aj na vianočnom stromčeku. Slama sa kladie aj pod nový biely obrus pokrývajúci štedrovečerný stôl. Počas večere sa podáva 12 vchodov symbolizujúcich 12 apoštolov. Podobný zvyk sa zachoval v susednom Poľsku.
Fínsko
Na severe Európy cítiť pravú vianočnú atmosféru už od 13. decembra. Fíni na Luciu zdobia stromčeky, na ktoré vešajú ručne vyrobené slamené, papierové a drevené dekorácie. Niektorí si po vzore Švédov pripínajú na vetvičky aj figúrku vianočného škriatka nazývaného Tomte, ktorý vo Švédsku nosí darčeky. V predvianočnom období píšu a odosielajú všetkým blízkym pohľadnice so sviatočným prianím. Štedrý deň je pre nich veľkou slávnosťou. Ráno si doprajú povestnú fínsku saunu, cez deň navštívia cintorín a večer trávia s rodinou pri stole, na ktorom nechýba pečená šunka, ryby, zemiaková kaša a ryžový nákyp.
Dánsko
Dánske Vianoce sa v mnohom podobajú fínskym a švédskym. Miestni si však zachovávajú aj vlastné zvyky. Dlhoročnou tradíciou je pálenie sviece, na ktorej sú vyobrazené čísla od 1 do 24. Ide o obdobu čokoládového adventného kalendára. Svieca sa každý deň od 1. decembra zapáli a nechá prehorieť po číslo spojené s konkrétnym dátumom. Na Štedrý deň sa zapáli na vianočnom stole, pri ktorom rodina sedí niekoľko hodín. Po večeri sa chytí za ruky a obkolesí striedmo vyzdobený stromček, okolo ktorého tancuje a spieva koledy. Atmosféru dotvárajú malé papierové lampáše na poličkách a parapetoch.
Prečítajte si: Čáry-Máry: Nová vianočná rozprávka, ktorá prinesie čaro aj humor
Veľká Británia
Najvýznamnejším vianočným dňom na Britských ostrovoch je 25. december. Prípravou naň je Štedrý deň, počas ktorého sa balia darčeky a pripravuje vianočné menu. Deti večer zavesia na posteľ alebo nad kozub pančuchy, do ktorých im Santa Claus v noci prinesie darčeky. K anglickému Štedrému večeru patrí aj kráľovský prejav vysielaný v rádiu. Na druhý deň ráno sa rozbaľujú darčeky. Rodina sa zíde pri slávnostnom obede a pochutnáva si na moriakovi a ovocnom koláči.
Holandsko
Holanďania si nedávajú darčeky na Vianoce. Obdarúvajú sa v predvečer Mikuláša. Podľa dlhoročnej tradície ich nosí Sinterklaas, ktorý žije v Španielsku, odkiaľ každý rok pripláva do holandských prístavov. Miestni ho 5. decembra vítajú spevom, hudbou a rozozvučaním zvonov. V noci navštevuje príbytky a dáva deťom dary do topánok na okne. Ulice v tamojších mestách sú do Vianoc rozžiarené svetelnou výzdobou. Samotné vianočné sviatky sa nesú v pokojnom duchu. Holanďania trávia čas v kruhu rodiny, s ktorou chodia na prechádzky, sledujú vianočné filmy a 25. decembra sa schádzajú pri slávnostnej večeri.
Španielsko
25. december je časom stretávania rodiny pri slávnostnej večeri aj v Španielsku. Pravá sviatočná atmosféra sa však na Pyrenejskom polostrove rozprúdi 22. decembra, kedy prebieha celonárodné losovanie tradičnej vianočnej lotérie. Cenou útechy pre neúspešných hráčov sú vianočné darčeky. Na ich rozbaľovanie musia počkať do Troch kráľov. Kráľovské trio ich nosí v noci z 5. na 6. januára.
Malta
Vianočná výzdoba maltských domov a ulíc patrí k najpôsobivejším v Európe. K lampášom a dlhým svetelným reťaziam sa pridávajú všadeprítomné ručne vyrezávané betlehemy a figúrky biblických postáv. Nechýbajú ani v kostoloch, kde na polnočnej omši prebieha špeciálne kázanie. Kázeň neprednáša kňaz, ale dieťa vo veku do 10 rokov. 25. december patrí slávnostnému stolovaniu, rozbaľovaniu darčekov a divadelným predstaveniam s biblickými príbehmi.
Vianoce sa oslavujú v celej Európe. Jednotlivé štáty majú svojské tradície, no posolstvo sviatkov je na celom kontinente rovnaké. Posedenie s rodinou a jej obdarovávanie symbolizuje pokoj, lásku, spolupatričnosť a pomyselné teplo domova, ktoré symbolizuje hlboký spoločenský a spirituálny rozmer najkrajších sviatkov v roku.