Lindsay Clancy bola milujúcou mamou troch detí, zdravotnou sestrou a ženou, ktorá pred tragédiou opakovane vyhľadávala psychiatrickú pomoc. V januári 2023 však zabila svoje tri deti a v týchto dňoch o jej osude rozhoduje americký súd. Obhajoba tvrdí, že trpela ťažkou popôrodnou psychózou. Prokuratúra hovorí o vedomom a plánovanom konaní. A verejnosť sa pýta: Kde sa končí choroba a začína zodpovednosť?
Prípad Lindsay Clancyovej patrí k tým, pri ktorých sa človek len ťažko dokáže postaviť na jednu stranu.
Na jednej strane sú totiž tri malé deti – päťročná Cora, trojročný Dawson a osemmesačný Callan. Na druhej žena, ktorá podľa svojej obhajoby prechádzala po narodení najmladšieho syna vážnou psychickou krízou a ktorej stav sa napriek vyhľadanej odbornej pomoci postupne zhoršoval.
Zdravotná sestra, ktorá sama potrebovala pomoc
Lindsay Clancy pracovala ako zdravotná sestra na pôrodnom oddelení. Vedela teda, že obdobie po pôrode môže byť pre ženu psychicky náročné. Keď začala mať sama vážne psychické problémy, pomoc vyhľadala. Navštevovala psychiatrov, užívala lieky, bola hospitalizovaná a dokonca dvakrát volala na krízovú linku pre ľudí so samovražednými myšlienkami.
Otázka, ktorú teraz rieši aj súd, je, či jej bola pomoc poskytnutá včas a v takej podobe, akú jej zhoršujúci stav vyžadoval. A či odborníci dokázali rozpoznať, že už nemusí ísť iba o popôrodnú depresiu či úzkosť, ale o oveľa závažnejší stav.
Jej bývalá psychiatrička Jennifer Tufts na súde priznala, že v čase liečby nemala prístup ku kompletnej Lindsayinej zdravotnej dokumentácii a nevedela ani o jej dvoch telefonátoch na krízovú linku. Obhajoba tvrdí, že Lindsay trpela popôrodnou psychózou – vzácnym, ale veľmi závažným stavom, pri ktorom môže človek stratiť kontakt s realitou. Prokuratúra však oponuje. Podľa nej bola Lindsay za svoje konanie trestne zodpovedná a deti zabila úmyselne.
Keď sa manžel vrátil domov
Dňa 24. januára 2023 odišiel manžel Patrick z domu vybaviť veci, o ktoré ho Lindsay požiadala. Keď sa vrátil, našiel ju vážne zranenú po pokuse o samovraždu a svoje tri deti v suteréne. Cora a Dawson zomreli ešte v ten deň. Callan o tri dni neskôr.
Patrickov telefonát na tiesňovú linku sa stal jedným z najsilnejších momentov doterajšieho procesu. Pred porotou vypovedal aj o tom, ako sa Lindsay správala v období pred tragédiou. Lindsay po pokuse o samovraždu prežila, ale utrpela vážne poranenie chrbtice a zostala ochrnutá. Dnes sa pohybuje na vozíku.
Nebola to žena, ktorú poznal
V mnohých ohľadoch je asi dosť nepochopiteľnou súčasťou prípadu Patrickov postoj. Prišiel o všetky tri deti. Napriek tomu po tragédii verejne hovoril o Lindsay ako o žene, ktorá podľa neho vážne ochorela a bol dlhodobo oveľa súcitnejší, než by mnohí od otca zavraždených detí očakávali.
Dnes už Patrick a Lindsay nie sú manželia. Rozviedli sa a Patrick si medzičasom vybudoval nový život. Aj počas aktuálneho procesu sa však snaží chrániť pamiatku detí a netvrdí, že sa nič nestalo. Dokáže však oddeliť strašný čin od ženy, ktorú predtým poznal ako manželku a matku.
Prečo ju nechal s deťmi samu?
Práve táto otázka zaznieva aj medzi ľuďmi, ktorí prípad sledujú. Ak Patrick vedel, že má jeho žena vážne psychické problémy, prečo ju v osudný deň nechal doma samu s tromi deťmi?
Patrick na súde uviedol, že mu žiadny zdravotník nepovedal, aby Lindsay nenechával s deťmi osamote. Zároveň vysvetlil, že v tom období sa mu zdala byť na tom lepšie. Bola aktívnejšia a on veril, že sa jej stav zlepšuje. Lindsay však mala už pred tragédiou samovražedné myšlienky a podľa Patrickovej výpovede mu hovorila aj o myšlienkach na ublíženie deťom. Nemal ako manžel a otec pri vážnom zhoršení jej psychického stavu urobiť viac?
Verejnosť sa delí na dva tábory
Prípad Lindsay Clancy dnes vyvoláva mimoriadne silné reakcie. Jedna skupina zdôrazňuje jej duševné zdravie. Poukazuje na to, že opakovane hľadala pomoc, mala vážne psychické problémy a podľa obhajoby mohla trpieť rozvíjajúcou sa psychózou. Po začiatku procesu sa na sociálnych sieťach ozvali aj ženy, ktoré samy prežili popôrodnú psychózu a opisujú halucinácie, hlasy či desivé myšlienky.
Druhá skupina sa pozerá predovšetkým na obete. Pre nich je rozhodujúce, že zomreli tri malé deti. Argumentujú, že psychická choroba automaticky neznamená stratu zodpovednosti a že o tom, či Lindsay svoj čin dokázala chápať a kontrolovať, musí rozhodnúť súd. Presne na tejto hranici stojí aj argumentácia prokuratúry.
A potom existuje ešte tretí pohľad, ktorý sa medzi týmito dvoma pólmi prelína: Je možné odsúdiť čin, a zároveň sa snažiť pochopiť chorobu, ktorá k nemu mohla viesť?
Choroba nie je ospravedlnenie. Ale môže byť vysvetlením
Dnešný proces totiž nerozhoduje o tom, či smrť troch detí bola tragická. Rozhoduje o tom, čo sa odohrávalo v mysli matky v čase, keď svoje deti zabila.
Jej obhajoba hovorí o popôrodnej psychóze a zlyhaní liečby. Prokuratúra hovorí o úmyselnom konaní a trestnej zodpovednosti. Lekári, ktorí ju pred tragédiou liečili, pritom naďalej vysvetľujú, prečo u nej vtedy psychózu nerozpoznali.
A práve preto tento prípad otvára aj otázku, ktorá presahuje jednu americkú rodinu.
Koľko signálov musí žena vyslať, aby jej okolie pochopilo, že už nejde iba o únavu, úzkosť alebo popôrodnú depresiu?
Lindsay Clancyová čelí obvineniu za smrť svojich troch detí. Verdikt zatiaľ nepadol. No už teraz je jasné, že tento prípad načrtol jednu mimoriadne bolestivú tému. Ako ďaleko môže zájsť popôrodné duševné ochorenie? Dokážeme ho rozpoznať skôr, než bude neskoro.