Júlia Šmidáková je mama dvoch detí, milovníčka módy a predovšetkým škandinávskeho dizajnu. Má rada veci s vôňou práce ľudských rúk. Svoju lásku k prírodným materiálom pretavila do podnikania so značkou Heavenly. Snaží sa nielen ekologicky podnikať, ale aj žiť. Šije a predáva nádherné veci, najmä z ľanu.
- Aký je svet jemnej dizajnérky Júlie?
- Vedeli ste, že v ľane môžete ísť aj na turistiku?
- Čo ju osobne priviedlo k slow fashion?
Júlia, vy ste predstaviteľkou slow fashion. Šijete a predávate ľanové oblečenie pre ženy a deti. Prečo ste sa rozhodli ísť cestou slow fashion?
Toto rozhodnutie nebola náhoda. Tvoriť pomaly ma baví. Maminka ma od mala učila svoje veci šetriť, vrátane oblečenia. Bola som zvyknutá kupovať tak, aby mi všetko so všetkým ladilo, aby sa kúsky dali navzájom kombinovať. Pokladala som to za prirodzené. Dnes sa tomu vraví kapsulový šatník. Slow fashion som začala robiť vtedy, keď tento pojem ešte veľmi nerezonoval, sama som celkom nevedela, čo to znamená. Vyplynulo to celkom prirodzene z môjho životného postoja.
Prečo ste si ako materiál vybrali práve ľan, čím vám učaroval?
Ľan je prírodný materiál, z ktorého tú prírodu priamo cítiť. Je akoby surový a zároveň krásny. Pri práci vás nepustí za určitú hranicu, vy sa musíte prispôsobiť jemu, čo sa týka strihov a spracovania. A má úžasné vlastnosti, ktoré už dnes väčšina ľudí veľmi dobre pozná.
Pri predstave ľanu si človek ako prvé vybaví príjemné ľanové šaty na leto. Pritom ľanové kúsky sa dajú nosiť aj v zime. Prečo je ľan stále veľkou neznámou?
Možno je to v doterajšom nastavení myslenia, že ľan je letný materiál. Je pravda, že na leto je ideálny, pretože neprepúšťa UV žiarenie a udržuje príjemnú telesnú klímu pod oblečením. Ale práve vďaka tomu nám v ňom nie je v zime chladno. Neprepustí telesné teplo von, čo sa dá na jeseň a v zime skvele využiť.
Ako sa treba o ľan starať? Vyžaduje nejakú špeciálnu úpravu?
Jeho údržba je veľmi jednoduchá. Vďaka štruktúre vláken špina ostáva skôr na povrchu, a ani „nenapáchne“ pri potení, ako sme zvyknutí u syntetiky a čiastočne aj u bavlny. Preto ho netreba často prať, stačí vyvetrať v okne. Perie sa celkom bežne v práčke, len sušičku by som neodporúčala. Tá škodí nielen ľanu, ale skracuje životnosť každého oblečenia.
Vy sa snažíte nielen ekologicky a udržateľne podnikať, ale aj žiť. Čo si máme pod tým predstaviť konkrétnejšie?
V našej rodine sa snažíme žiť minimalisticky. Zistili sme, že pre život nepotrebujeme vlastniť veľa vecí, oblečenia, doplnkov do domácnosti a podobne. Triedime odpad, nakupujeme s rozumom. Mäso jeme raz za týždeň a auto používame minimálne. Veľmi sa teším, že môj muž je na rovnakej vlne ako ja, tieto veci mu netreba vysvetľovať. S deťmi je to už horšie, určite to každá mama dobre pozná. Ale aj im sa snažíme vlastným príkladom dokazovať, že aj vo veľkom meste sa dá žiť udržateľný život.
Prečítajte si aj rozhovor s Oľga Bušo: Od začiatku som prijala Slovensko za svoju krajinu
Šijete oblečenie aj podľa priania zákazníka, tzv. „na mieru“ alebo podľa vašich predstáv?
Pre šitie na mieru sú tu krajčírky a krajčírske salóny. Ja si plním predstavu o značke, v ktorej ženám ponúknem svoju predstavu o krásnom oblečení. Strihy mám už pripravené v troch veľkostiach. Drobnosti ako predĺženie, skrátenie alebo pridanie vrecka im, samozrejme, splniť viem.
Preferujete prírodné materiály. V čom by sme vás stretli napríklad na vysokohorskej turistike alebo pri behu?
Dobrá otázka (úsmev). Nebudete mi veriť, ale pokiaľ nerobíte vrcholový šport, vystačíte si s prírodnými materiálmi aj v tomto prípade. Na turistiku si dávam ako spodnú vrstvu tričko z ľanového úpletu, na to vlnený sveter a na neho bundu. Zahreje spoľahlivo. V lete chodievam bicyklovať v ľanovom tričku alebo tielku, ktoré neprilieha na telo a úplne si s ním vystačím. Legíny mám z recyklovateľných materiálov od slovenskej značky.
Roky si oblečenie kupujem veľmi, veľmi zriedka.
Čo nenájdeme vo vašom šatníku?
Vyhýbam sa syntetike. Nemám ju rada pri nosení. Elektrizuje, rýchlo sa ničí a po jednom použití je cítiť. Napriek tomu mám stále niekoľko kúskov z polyesteru, ktoré som si ušila z darovaných látok alebo kúpila v sekáči. Sú to dlhé sukne, ktoré nosím každé leto a mám ich rada. Čo sa týka strihov, vyslovene neznášam nič, čo je obtiahnuté, prilepené na telo a tesné okolo pazuchy. Cítim sa v tom ako zviazaná a v lete si vôbec nedokážem predstaviť seba vo vypchatej podprsenke a obtiahnutom tielku. Lepšie sa cítim vo voľnejších veciach, takéto strihy tvorím aj pre Heavenly.
Zamýšľate sa aj nad inými kúskami, ktoré nosíte?
Jasné. Rozhodnutia ohľadom šatníka sú pre mňa jedny z najdôležitejších. Rada podporujem krásne slovenské značky a ak kupujem nové veci, už akosi automaticky vyberám tie z prírodných materiálov.
Mať v šatníku len veci, ktoré mám rada, znie tak idylicky, krásne. Realita je však často iná. Skladujeme tam všeličo. Prečo by sme tam mali mať len naozaj obľúbené veci?
Neviem, či ide o obľúbenosť alebo skôr o nositeľnosť. Verím, že žena, ktorá má plnú izbu blúzok povie, že každá z nich je jej obľúbená. Možno ide skôr o to, aby sme nepodliehali impulzívnemu nakupovaniu a premýšľali pri tom. Čo naozaj potrebujem, čo vynosím, čo viem skombinovať. Priznám sa, že už roky si oblečenie kupujem veľmi, veľmi zriedka.
Premýšľam, kedy som si naposledy kúpila niečo na seba – a naozaj neviem. Možno dva – tri roky dozadu. Ale moja situácia je iná. Nechodím pravidelne do práce, a viem si veci ušiť. Zistila som, že mi chýbajú ľahučké elegantné letné šaty, tak snáď cez niektorý víkend si ich ušijem. Na seba šijem naozaj len vtedy, keď mi niečo chýba. Inak na to nemám dôvod. V šatníku mám z každého trošku a viem to navzájom dobre nakombinovať.
Ako by ste vysvetlili ľuďom, prečo investovať do vecí, ktoré vydržia a môžete ich nosiť roky? Ako vyvážiť silu reklamy, tlak nákupných centier, výpredajov?
Je to veľmi jednoduché. Dáva vám to slobodu. Nemusíte dlho premýšľať, čo si obliecť, na dovolenku sa dokážete zbaliť do príručnej batožiny. Keď to vyskúšate, reklamy, výpredaje a všetko to ostatné vás už lákať nebude. Okrem toho – určite spoznáte rozdiel, keď máte na sebe kvalitu. Nedá sa to porovnať, je to iné po všetkých stránkach. Strih, vypracovanie, trvanlivosť, pohodlnosť pri nosení.
V ktorom období máte najväčší počet objednávok?
Sú to už tradične letné mesiace. Práve vtedy je to pre mňa aj najťažšie. Mám doma dve prázdninujúce deti, s ktorými radšej vybehneme von k vode, keď je pekne, potom prácu doháňam po večeroch a to mi neprospieva. Zladiť rodinný a pracovný život je pre mňa stále neprekonaná výzva.
Ktorý komunikačný kanál pri podnikaní je pre vás najdôležitejší?
Jednoznačne Instagram. Je to zároveň môj najobľúbenejší kanál vďaka tomu, že je založený na vizuálnom vnímaní. Pre značku ako je moja, je Instagram veľmi vďačný marketingový nástroj. Máte tam nekonečne veľa možností ako ľuďom predstaviť svoju estetiku, tvorbu a seba samu ako človeka. Buduje sa okolo mňa veľmi milá komunita podporovateliek, ktoré sa pretavujú na zákazníčky a často aj kamarátky. Baví ma budovanie blízkych vzťahov s nimi, baví ma zapájať ich do procesu tvorby.
Ako vnímajú tento váš životný štýl deti? Nepištia napr. po trendových pískajúcich alebo premieňacích tričkách, prípadne ponožkách z reklamy, ktorá vyskakuje z každej strany?
Deti sú deti. Samozrejme, my mamy to poznáme. Jasné, že by chceli všetko a hneď. Ale vysvetľujem. Vysvetľujem stále dookola a trpezlivo. Niečo im šijem, niečo máme od slovenských značiek, ale niečo kupujeme aj v reťazcoch v rozumnej miere. Napríklad tričko s „premieňacími“ flitrovými obrázkami. Keď z neho krpec vyrástol, ušila som mu väčšie z bambusu, obľúbený obrázok vystrihla zo starého trička a prišila na to nové. A ďalšie premieňacie už nepotrebuje.
U nás doma nepôsobí na deti reklama do takej miery, do akej merch od ich obľúbených youtuberov. Tam som už naozaj začala riadne vysvetľovať, prečo nekúpim tričko len kvôli nápisu, aká je cesta takého trička a čo tým vlastne spôsobíme planéte. Sú aj iné spôsoby, ako youtubera podporiť. Zatiaľ odolávajú, uvidíme.
Aké sú vaše plány na najbližšie obdobie?
Prežiť korona krízu. To, že sú deti doma a treba im robiť pani učiteľku, mi odoberá z času, ktorý by som inak strávila prácou. Prepla som sa do módu, kedy idem zotrvačnosťou a zatiaľ nič neplánujem. Keď všetko prehrmí, mám pár krásnych nápadov, ktoré by som chcela realizovať, ale budem rada, ak sa mi vôbec podarí nafotiť novinky, ktoré sú už dávno hotové.
My ženy si všetky zaslúžime obdiv.
Kto je pre vás vzorom, inšpiráciou?
Nemám konkrétnu osobu, ani vzor, na ktorý sa upínam. Vždy ma veľmi poteší, keď sa mladí ľudia venujú štúdiu tradičných textilných techník a potom tieto vedomosti prenášajú na súčasný odev v novom pohľade. Veľmi výrazný talent je v tomto smere Kristína Šipulová, ktorá tvorí odevy ručne už od vlákna. Vďaka sociálnym sieťam sa dozvedám o mnohých takýchto Slovenkách a Slovákoch, vďaka ktorým textilné remeslá neupadnú do zabudnutia.
Ako si vy predstavujete akčnú ženu? Kto je to podľa vás?
Priznám sa, že sama sa nepovažujem za prototyp akčnej ženy. Som skôr hĺbavá, viac sa držím v úzadí a snažím sa svoju energiu sústrediť na veci, ktoré pokladám za dôležité a zbytočne ňou neplytvať. Akčnú ženu si predstavujem ako opak seba – plnú energie, ktorej má na rozdávanie, zvládajúcu svoju úlohu mamy, partnerky aj podnikateľky. A to sa mne nie vždy darí. Napriek tomu si myslím, že my ženy si všetky zaslúžime obdiv.
Povedzte nám tri rady pre ženy, ktoré túžia ísť za svojim snom.
Prvá rada je: Jednoducho začnite. To ostatné príde samo.
Druhá rada: Nevzdávajte sa pri prvom zakopnutí. A ani pri druhom.
Tretia rada: Robte veci úprimne a s láskou. Tí na druhej strane to vycítia.
Zdroj foto: archív J. Š.
Mária Riganová vytvorila miesto, kde sa veciam dáva druhá šanca
