Moderné dejiny žien vo vláde sú prekvapivo krátke. Ženy od dávnych čias držali dedičnú moc v monarchiách, ale zoznam volených alebo vymenovaných hláv štátov z radov žien sa tvorí iba 80 rokov.
V tomto zozname sa zameriavame len na ženy, ktoré boli zvolené alebo vymenované za hlavu štátu alebo vlády. Kráľovné preto nebudeme spomínať.
1. Khertek Anchimaa
Khertek Anchimaa bola prvou ženou, ktorá bola zvolená za hlavu štátu v svetových dejinách. Bola hlavou Tuvanskej ľudovej republiky v rokoch 1940 až 1944, keď jej krajina bola pripojená k Sovietskemu zväzu. Jej vzdelanie jej pomohlo k moci, bola jednou z prvých ľudí, ktorí sa naučili Tuvánsku abecedu, keď bola vytvorená, a dostala úlohu ju učiť mladých členov komunistickej strany.
Neskôr bola poslaná do Moskvy, aby pokračovala vo svojom vzdelávaní, a vďaka tomu dostala príležitosť zažiariť v politike. Počas vojny dohliadala na riadenie vojnového hospodárstva a mobilizáciu expedičnej sily. Pracovala aj v zákulisí, aby zabezpečila pripojenie Tuvy. V roku 1944 sa jej to podarilo a naďalej zohrávala vedúcu úlohu.
2. Sirima Bandaranaikeová
Sirima bola prvou ženou, ktorá bola na čele vlády, a až trikrát fungovala ako premiérka Srí Lanky. Po atentáte na svojho manžela v roku 1959 bola zvolená za vodcu politickej strany, ktorú povzbudila. Krátko potom bola zvolená do Senátu. Počas jej troch vládnutí potlačila pokus o štátny prevrat, znárodnila veľké časti hospodárstva, premenovala krajinu (pred rokom 1972 sa nazývala Ceylon) a predsedala Hnutiu nezúčastnených. Aj jej dcéra sa vydarila – pôsobila aj ako premiérka a prezidentka Srí Lanky. Sirima zomrela v roku 2000 pri návrate domov z jedného z hlasovaní.
3. Indira Ghándí
Indira bola v poradí tretiou premiérkou Indie a zároveň dcérou prvého premiéra Indie. Indira Ghándí bola mocná, ale aj kontroverzná hlava štátu. Počas jej vlády India porazila Pakistan vo vojne o nezávislosť Bangladéšu, čo viedlo k indickej hegemónii nad Južnou Áziou. Dohliadala na zelenú revolúciu v indickom poľnohospodárstve, čo umožnilo Indii uživiť svojich obyvateľov. Dokončila aj otcov plán na vybudovanie indickej atómovej bomby.
Viac si o nej a jej pohnutom osude môžete prečítať v našom článku
4. Soong Ching-ling
Snáď najzaujímavejší vzostup k moci na našom zozname mala Soong Ching-ling, známa tiež pod menom Madame Sun Yat-sen. Bola druhou manželkou čínskeho revolucionára Dr. Sun Yat-sena a švagriná vodcu Chiang Kai-sheka. Počas občianskej vojny sa verejne rozišla so svojou rodinou a vyhlásila sa za komunistku.
V roku 1959 bola zvolená za viceprezidentku Čínskej ľudovej republiky. Počas Kultúrnej revolúcie bola de-facto považovaná za spoluzakladateľku štátu. Počas tohto chaosu bola zaradená na zoznam ľudí, ktorí majú byť osobitne chránení pred červenými strážcami, pretože bola považovaná za životne dôležitú, aj za pravdepodobný cieľ útokov. V rokoch 1976-1978 bola predsedníčkou Stáleho výboru Národného ľudového kongresu, čím sa stala oficiálnou hlavou štátu. Krátko pred jej smrťou v roku 1981 sa stala „čestnou prezidentkou ľudovej republiky“.
5. Golda Meir
Štvrtým premiérom Izraela bola žena. Golda Meir, sa narodila na Ukrajine a vyrastala v Milwaukee. V dvadsiatych rokoch žila vo vidieckej poľnohospodárskej osade (kibuce) v Izraeli, a od začiatku bola aktívna v izraelskej politike. Bola jednou z dvoch žien, ktoré podpísali Izraelskú deklaráciu nezávislosti.
Päť rokov v úrade premiérky u nej dominovali otázky bezpečnosti. Vo funkcii bola aj práve počas masakru v Mníchove a začala odvetnú operáciu Boží hnev. Bola zaskočená vojnou Yom Kippur a krátko po skončení vojny odstúpila. O štyri roky neskôr zomrela z na rakovinu lymfatických uzlín.
6. Isabela „Evita“ Peron
Prvá žena, ktorá získala titul prezidenta ktorejkoľvek krajiny na svete, bola Isabela Peron. K moci prišla po smrti svojho manžela Juana Perona v roku 1974. Tretia manželka bývalého argentínskeho prezidenta bola zvolená za viceprezidenta vo víťazstve, ktoré prinieslo jej manželovi tretieho funkčné obdobie. Vzhľadom na jeho zlé zdravie, bola často úradujúcou prezidentkou počas jeho posledných mesiacov. Pred jeho smrťou na infarkt bola určrná za prezidentku.
Jej administratíva začala s veľkými nádejami a popularitou, nepochybne s pomocou spomienok na jej manžela a sympatiám k smútiacej vdove. Avšak nebezpečná politická a ekonomická situácia, ktorá priniesla jej manželovi moc, sa ukázala príliš veľké sústo pre demokratickú vládu. Po dvoch rokoch v úrade bola po prevrate odvolaná. To bolo potom, čo sa pokúsila o brutálne pokusy zostať pri moci, vrátane niekoľkých vrážd, ktoré započali tzv. Dirty War. Stále žije v exile v Španielsku.
7. Margaret Thatcher
Prvá ženská premiérka krajiny, Margaret Thatcher, zostáva jednou z najkontroverznejších premiérov v britskej histórii. I keď nikto nemôže pochybovať, že bola veľmi vplyvná. Po prevzatí pozície vodcu Konzervatívnej strany bola v roku 1981 zvolená za premiérku. Jej politika, spätne známa ako Thatcherizmus, zvrhli socialistickú politiku jej predchodcov.
Obrovské riadky britského hospodárstva boli sprivatizované a deregulované. Politika sociálneho zabezpečenia sa výrazne znížila. Jej tri funkčné obdobia boli svedkom porážky Argentíny vo vojne vo Falklandoch, založenia anglo-írskej medzivládnej rady a dohody o návrate Hongkongu do Čínskej ľudovej republiky. Jej politika zostáva kontroverzná.
8. Angela Merkelová
Súčasná kancelárka Nemecka, Angela Merkelová je pri moci už 13 rokov. Bola vychovávaná vo východnom Nemecku, je vyštudovaná vedkyňa a má doktorát z fyziky. Do politiky nastúpila po páde Berlínskeho múru. Jej čas v úrade bol čoraz búrlivejší a vďaka kríze v eurozóne a prílevu sýrskych utečencov riadila Nemecko a Európu. Mnohí ju považujú za „vodcu slobodného sveta“ vzhľadom na súčasnú politickú klímu. Okrem toho, že je považovaná za hlavu Európskej únie, volajú ju najmocnejšiou ženou na svete.