Pápež František, muž jednoduchosti, odvahy a láskavosti, nás pred pár dňami navždy opustil. Jeho odchod zanechal hlbokú stopu v srdciach veriacich po celom svete. Zanechal však aj množstvo odkazov, ktoré budú ešte dlho formovať cirkev i spoločnosť.
Jedným z najsilnejších bol jeho výnimočný postoj k ženám. Neformálny, ale radikálny. Nešlo o gestá, ale o hlboké pochopenie, že ženy nie sú len doplnkom sveta, ale jeho rovnocennou súčasťou. Pápež František bol ženám skutočne blízko.
Ocenil „ženský génius“ a išiel ešte ďalej
Pápež František si vzal inšpiráciu od svojho predchodcu, svätého Jána Pavla II., ktorý v Liste ženám v roku 1995 po prvýkrát spomenul pojem „ženský génius”. František však túto myšlienku nielen zopakoval, ale išiel ešte ďalej. Otvorene hovoril o tom, že svet potrebuje ženský pohľad, empatiu, citlivosť, schopnosť budovať vzťahy a predovšetkým mier. Ženský génius nevnímal ako abstraktnú ideu, ale ako praktickú silu, ktorá môže zmeniť spôsob, akým funguje spoločnosť, a to vo výchove, politike, cirkvi, ale aj v každodennom živote. Veril, že ženy prinášajú nový štýl vodcovstva. Menej mocenský, viac služobný, založený na spolupráci a dialógu.
Pápež František zároveň často zdôrazňoval, že žena nie je len „pomocníčka” muža, ale rovnocenná partnerka v Božom pláne. Pannu Máriu nepredstavoval ako tichú postavu v úzadí, ale ako odvážnu ženu viery, ktorá mala nezameniteľné miesto v dejinách spásy, rovnako ako ho majú ženy aj dnes.
„Žena vie vytvoriť jednotu, vie snívať o pokoji, vie SA starať o to, aby bolo všetko možné.“
(Generálna audiencia, 8. marec 2023)
Bol proti účelovému pohľadu na ženy
Jednou z najvýraznejších myšlienok pápeža Františka bolo, že ženy nemajú byť vnímané len cez úlohy, ktoré plnia. Nie sú tu preto, aby „niečo robili”, ale preto, kým sú. Podľa Františka ich miesto v cirkvi, ako aj v spoločnosti, nemôže byť redukované na funkciu.
Ak ženy vnímame iba ako výkonné jednotky, oberáme ich o to najcennejšie – ich múdrosť, citlivosť a spôsob, akým premieňajú vzťahy okolo seba. Preto opakovane vyzýval, aby sa ženy aktívnejšie zapájali do rozhodovacích procesov, nie pre „kvóty”, ale preto, že ich hlas je nenahraditeľný. Pápež František zdôrazňoval, že rovnosť nie je o rovnakosti, ale o vzájomnom dopĺňaní sa. Cirkev potrebuje ženy nie len ako realizátorky, ale ako spolutvorkyne dejín a nositeľky Božieho obrazu.
Podporoval ženy vo vedení
Za pontifikátu pápeža Františka bolo vymenovaných najviac žien na vedúce pozície vo Vatikáne v celej histórii. Tento fakt nie je len štatistikou. Je to dôkaz jeho dôvery v ženský intelekt, skúsenosť a zodpovednosť.
V roku 2021 sa najvyššie postavenou ženou vo Vatikáne stala Raffaella Petriniová, ktorá bola menovaná do funkcie generálnej sekretárky pre Pontifikálnu radu pre propagáciu novej evanjelizácie. Tento historický krok ukázal, že František neustále posúval hranice pre zapájanie žien do kľúčových rozhodovacích procesov v cirkvi. Do rôznych úradov menoval ženy z rôznych profesií. Teologičky, ekonómky, filozofky či historické výskumníčky. Jedným z najsilnejších príkladov je sestra Nathalie Becquart, ktorá sa stala prvou ženou s hlasovacím právom na synode biskupov.
Pápež František nikdy nevnímal ženskú prítomnosť vo vedení ako gesto „politickej korektnosti”. Naopak, tvrdil, že ženský spôsob myslenia a vedenia je nenahraditeľný, lebo prináša schopnosť načúvať, tvoriť mosty a konať s ohľadom na celok. Otvoril tak dvere k novému chápaniu vedenia nie ako hierarchie, ale ako služby, spoluzodpovednosti a múdrosti.
„Žena má inú vnímavosť než muž, je schopná byť oporou, vytvárať dôveru, dvíhať tých, ktorí padli. Cirkev potrebuje túto nežnosť.“
(Rozhovor pre „Donne Chiesa Mondo“, 2016)
Zastal sa žien trpiacich násilím
Jednou z najdojímavejších oblastí, v ktorých sa pápež František prejavil ako pastier a obranca dôstojnosti, bol jeho postoj k ženám, ktoré trpia násilím. Často hovoril o domácom násilí, obchodovaní s ľuďmi a sexuálnom zneužívaní bez príkras a priamo. Nazýval násilie páchané na ženách „zbabelosťou a hanbou pre spoločnosť”. Zdôrazňoval, že ženy sú Božie dcéry, ktorých dôstojnosť musí byť chránená. K téme sa vracal opakovane, a nielen symbolicky, ale aj s výzvou konať.
František sa osobne stretával s obeťami obchodovania s ľuďmi, počúval ich príbehy poukazoval na systémové zlyhania, ktoré umožňujú tento druh otroctva. Ukazoval, že cirkev má byť miestom útočiska, ochrany a uzdravenia, nie mlčiacim svedkom bolesti.
V osobných stretnutiach bol veľmi vnímavý
Pápež František nebol len reformátor, bol predovšetkým človek s otvoreným srdcom. Mnohé ženy, ktoré sa s ním stretli, matky, rehoľníčky, novinárky, teologičky aj ženy z periférie, spomínali na jeho láskavý pohľad a úprimný záujem.
Pápež František vedel počúvať. Nie z pozície autority, ale ako brat. Ľudia si pamätali, že hovoril ich jazykom, prihováral sa im po mene a bol vďačný za ich vieru, prácu a odvahu. V osobných rozhovoroch nebolo cítiť hierarchiu, ale blízkosť. Týmto prístupom ukazoval, že ženy nie sú len témou, ale osobami, ktoré si zaslúžia dôveru, priestor a úctu. Nielen v cirkvi, ale v každej vrstve spoločnosti.
„Ženy majú schopnosť chápať svet iným pohľadom – z hĺbky, s trpezlivosťou, jemnosťou a srdcom. A to svet potrebuje.“
(audiencia, 9. októbra 2015)
Hlas, ktorý zostáva
Hlas pápeža Františka, jeho postoj a odvaha hovoriť o ženách s úctou a úprimnosťou, ostávajú medzi nami. Jeho pontifikát bol jedinečný v tom, že dal ženám priestor bez potreby dokazovania. Ocenil ich ako plne prítomný dar. V rodinách, v cirkvi, vo svete.
Dnes mu vzdávame úctu. Nie preto, že bol dokonalý, ale preto, že bol blízko aj ženám, aj tým najzraniteľnejším. A možno práve preto bol taký výnimočný.
Zdroj titulná foto: Wikimedia