O slobode sa ľahko hovorí, kým za vlastný názor nemusíme niečo zaplatiť. Prácou, istotou, vzťahmi alebo pokojom. Pri príležitosti 17. novembra si pripomíname ľudí, ktorí boli ochotní takéto riziko podstúpiť. Biela vrana ich príbehy vyhľadáva, overuje a prináša verejnosti. Od účastníka Slovenského národného povstania Otta Šimka cez ženy zo Slovenskej národnej galérie až po novinárov, ktorí bránili nezávislosť svojej práce.
- Čo si 17. novembra vlastne pripomíname
- Biela vrana vyhľadáva odvahu, ktorú si nie vždy všimneme
- Otto Šimko: slobodu obhajoval aj desaťročia po vojne
- Tri ženy zo SNG a rozhodnutie, ktoré zasiahlo celý kolektív
- Novinári z Markízy: spor o podmienky vlastnej práce
- Michal Šúrek: keď sa odbornosť stretne s osobným rizikom
- Ilona Németh: verejne sa ozvať môže aj umelkyňa
- Anton Heretik: aj odborný hlas má občiansky význam
- Prečo títo ľudia potrebujú aj našu podporu
- Čo môžeme urobiť práve dnes
Chceš vidieť Akčné ženy v Google vyššie?
Pridať ako preferovaný zdroj v GoogleSú situácie, v ktorých presne vieme, čo by bolo správne povedať. Napriek tomu zostaneme ticho.
Na pracovnom stretnutí. Pri rozhodnutí nadriadeného. Keď niekto znevažuje kolegyňu alebo od nás očakáva súhlas s niečím, čo odporuje našim hodnotám. V hlave sa v priebehu niekoľkých sekúnd rozbehne počítanie: Čo sa stane, ak sa ozvem? Kto sa ku mne pridá? A čo ak zostanem sama?
Je to dobrý podnet na dnešný deň. 17. november nám dáva príležitosť premýšľať aj o tom, ako sa správame k ľuďom, ktorí slobodu a verejný záujem obhajujú teraz.
Čo si 17. novembra vlastne pripomíname
Dnešný dátum spája dve zásadné historické skúsenosti. V roku 1939 nacisti po protestoch v protektoráte popravili deviatich predstaviteľov študentských organizácií, uzavreli české vysoké školy a približne 1 200 vysokoškolákov poslali do koncentračného tábora Sachsenhausen. Na pamiatku týchto udalostí sa 17. november stal Medzinárodným dňom študentstva. Medzi popravenými bol aj Marek Frauwirth z Tvrdošína.
O päťdesiat rokov neskôr sa študenti opäť ocitli v centre udalostí, ktoré zmenili krajinu. V Bratislave demonštrovali už 16. novembra 1989, v Prahe o deň neskôr. Násilný zásah proti pražskému zhromaždeniu vyvolal rozsiahlu spoločenskú odozvu. Nasledujúce protesty a občianska mobilizácia prispeli k pádu komunistického režimu.
Historické okolnosti týchto udalostí sa líšili. Spája ich však otázka, ktorá zostáva zrozumiteľná aj dnes: Čo urobí človek vo chvíli, keď má poslušnosť vyššiu okamžitú odmenu než nesúhlas?
Odpovede nemusia prichádzať iba z učebníc. Nájdeme ich aj v príbehoch ľudí, ktorých oceňuje Biela vrana.
Biela vrana vyhľadáva odvahu, ktorú si nie vždy všimneme
Ocenenie založili v roku 2008 Aliancia Fair-play a VIA IURIS. Od roku 2019 ho udeľuje občianske združenie Bystriny.
V centre jeho pozornosti sú konkrétne občianske činy: obrana pravdy, spravodlivosti a verejného záujmu, pri ktorej človek uprednostní princípy pred vlastným pohodlím či prospechom. Organizátori upozorňujú, že takíto ľudia môžu čeliť vyhrážkam, strate zamestnania, trestným oznámeniam alebo odmietnutiu okolia. Verejné poďakovanie a zviditeľnenie ich príbehov preto vnímajú aj ako formu podpory. Dôležité je práve slovo „konkrétne“. Sympatický názor sa vyslovuje pomerne ľahko. Občianska odvaha sa ukáže vtedy, keď podľa neho začneme konať a prijmeme aj možné dôsledky.
Príbehy laureátov zároveň ukazujú, že odvaha nemá jednu profesiu, podobu ani vek.
Otto Šimko: slobodu obhajoval aj desaťročia po vojne
Otto Šimko patril k ľuďom, ktorých život sa nedá oddeliť od dejín Československa.
Narodil sa v roku 1924 a pre židovský pôvod zažil prenasledovanie. Podľa jeho svedectva zaznamenaného Pamäťou národa sa rodina vyhla deportácii vďaka falošným krstným listom, neskôr strávila desať mesiacov v pracovnom tábore vo Vyhniach. V auguste 1944 sa Šimko zapojil do Slovenského národného povstania ako člen partizánskeho oddielu. Po zajatí prešiel brutálnymi výsluchmi, podarilo sa mu však utiecť.
Ani povojnové obdobie mu neprinieslo trvalú istotu. Vyštudoval právo, pracoval aj ako novinár v denníku Smena. Po straníckych previerkach ho v roku 1971 z redakcie prepustili. Následne pôsobil ako podnikový právnik a bol pod dohľadom ŠtB. Jeho životopis tak zahŕňa skúsenosť s nacistickým prenasledovaním aj komunistickou perzekúciou.
V pokročilom veku zostával občiansky aktívny. Keď sa v apríli 2024 spustila zbierka Munícia pre Ukrajinu, stal sa jej ambasádorom. Mal 99 rokov. Organizátori zbierky uvádzajú, že počas krátkeho obdobia získala viac než štyri milióny eur, ktoré sa použili na nákup munície pre ukrajinských obrancov.
Pre Šimka bola podpora napadnutej krajiny pokračovaním hodnôt, za ktoré sa kedysi postavil sám. Organizátori Bielej vrany pri jeho ocenení v roku 2025 pripomenuli jeho vytrvalosť pri obrane slobody a demokracie. Získal ocenenie za celoživotný prínos.
Otto Šimko zomrel 10. februára 2026 vo veku 101 rokov. Pri dnešnom výročí preto hovoríme o jeho odkaze. O skúsenosti človeka, ktorý vedel, ako rýchlo môže štát pripraviť ľudí o práva, prácu aj bezpečie.
Jeho príbeh otvára nepríjemnú, ale potrebnú otázku: ak sa o verejné dianie dokázal zaujímať a aktívne doň vstupovať takmer storočný človek, čo nám ostatným bráni urobiť aspoň malý krok?
Tri ženy zo SNG a rozhodnutie, ktoré zasiahlo celý kolektív
Medzi laureátkami za rok 2025 boli Bohdana Hromádková, Klára Hudáková a Veronika Němcová. Ocenenie prijali ako symbolické zástupkyne vedenia a zamestnancov Slovenskej národnej galérie aj hnutí Otvorená kultúra, Umenie nebude ticho a Slobodná národná galéria.
Každá z nich prinášala inú profesionálnu skúsenosť. Hromádková pôsobila ako riaditeľka marketingu SNG, Hudáková ako PR manažérka a Němcová viedla Schaubmarov mlyn v Pezinku, vysunuté pracovisko galérie.
Denník N pri udeľovaní ocenenia opísal aj rozsah odchodov: v prvej vlne na jar 2025 odišlo približne osemdesiat ľudí, do novembra toho roka ich bolo naprieč pracoviskami viac než sto. Organizátori ocenili obranu odbornosti, inštitucionálnej slobody a integrity galérie po odvolaní Alexandry Kusej z funkcie riaditeľky. Vyzdvihli tiež schopnosť prepájať zamestnancov, kultúrne iniciatívy a verejnosť.
Za podobnými rozhodnutiami sú celkom praktické otázky. Z čoho budem žiť? Kde nájdem ďalšiu prácu? Čo sa stane s projektom, ktorému som venovala roky? Tieto otázky môže poznať aj žena, ktorá nikdy nepracovala v kultúrnej inštitúcii.
Pre čitateľky Akčných žien je tento príbeh zrozumiteľný aj cez skúsenosť s profesijnými hranicami. Mnohé roky budujeme odbornosť, kontakty a dôveru. Potom môže prísť chvíľa, keď máme rozhodnúť, čo sme ochotné pre zachovanie pracovného miesta prijať.
Verejná inštitúcia stojí aj na ľuďoch, ktorí poznajú jej prácu a dokážu pomenovať, keď sa podľa nich odkláňa od svojho poslania. Ak ich hlas prestaneme počúvať, môžeme prísť o skúsenosti, ktoré sa budovali celé desaťročia.
Novinári z Markízy: spor o podmienky vlastnej práce
Bielu vranu za rok 2024 získali aj Michal Kovačič, Viktor Vincze a Adel Ghannam.
Organizátori ich ocenili za obranu spravodajstva a politickej diskusie pred zásahmi. Pripomenuli rokovania s vedením televízie, zakladanie odborov a verejné vystúpenia o vnútorných pomeroch. V medailóne ročníka 2024 uvádzajú, že Kovačič prišiel o prácu, Vincze o moderovanie šou a Ghannam z televízie odišiel. Ide o opis okolností ocenenia v danom období.
Ich príbeh má širší význam než pracovný konflikt v jednej firme. Kvalita spravodajstva ovplyvňuje informácie, z ktorých si verejnosť skladá obraz o krajine. Pre redakcie preto zostáva zásadné, za akých podmienok môžu novinári klásť otázky, overovať tvrdenia a prinášať nepríjemné zistenia.
Aj odkaz Novembra 1989 sa dotýka tejto každodennej práce. Sloboda prejavu potrebuje ľudí, ktorí ju využívajú zodpovedne, aj publikum, ktoré rozumie jej hodnote.
Michal Šúrek: keď sa odbornosť stretne s osobným rizikom
Ďalším laureátom ročníka 2024 bol prokurátor Michal Šúrek.
Oficiálny medailón pripomína jeho pôsobenie na Úrade špeciálnej prokuratúry a prácu na úplatkárskych kauzách Dušana Kováčika. Organizátori v opise vtedajších okolností uvádzajú aj preradenie po zrušení úradu, následné obvinenie a odobratie spisov. Tento historický medailón nepredstavuje informáciu o aktuálnom procesnom stave jednotlivých konaní.
Pre čitateľa je podstatné, čo tento príbeh otvára: Aké podmienky potrebujú ľudia, ktorých práca spočíva v preverovaní konania vplyvných osôb? A ako zabezpečiť, aby odborné rozhodovanie malo oporu v pravidlách a dôkazoch?
Práve dôvera v pravidlá patrí k tomu, čo demokraciu drží pri živote aj medzi voľbami.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ilona Németh: verejne sa ozvať môže aj umelkyňa
V tom istom roku získala ocenenie aj vizuálna umelkyňa Ilona Németh. Organizátori pripomínajú, že sa vo svojej tvorbe venuje aj holokaustu, menšinám a spoločenským pomerom. Občiansky sa angažovala tiež pri výzve na odstúpenie ministerky kultúry.
V súvislosti s touto výzvou ju v roku 2024 predvolala polícia. STVR informovala, že podľa jej vyjadrenia sa na vypočutí dozvedela o podnete ministerstva kultúry. Samotné predvolanie pritom nemožno zamieňať s preukázaním protiprávneho konania.
Jej príbeh pripomína, že občiansky hlas patrí aj ľuďom z umenia. Majú právo vstupovať do diskusie o správe kultúry, jej podmienkach a smerovaní. Verejná debata potrebuje ich skúsenosť rovnako ako skúsenosť učiteliek, podnikateliek, vedcov či zdravotníkov.
Anton Heretik: aj odborný hlas má občiansky význam
Biela vrana v roku 2025 ocenila za dlhodobý prínos aj psychológa Antona Heretika.
Organizátori vyzdvihli jeho úlohu pri vysvetľovaní významu duševného zdravia aj jeho dlhoročné občianske pôsobenie. Oficiálny profil pripomína, že na ohrozenia demokracie a zahraničnopolitického smerovania Slovenska upozorňoval už v období Vladimíra Mečiara.
Pri udelení ceny zdôraznili význam vecného, odborného a hodnotovo ukotveného vystupovania vo verejnom priestore.
Je to dôležitá pripomienka aj pre dobu, v ktorej často odmeňujeme najhlasnejší prejav najväčšou pozornosťou. Odbornosť potrebuje čas, presnosť a ochotu vysvetľovať. Jej verejný prínos môže spočívať práve v tom, že pomáha rozlišovať medzi dojmom a podloženým poznaním.
Prečo títo ľudia potrebujú aj našu podporu
V príbehoch laureátov sa opakuje jeden moment: rozhodnutie jednotlivca postupne prerastie do veci celej spoločnosti.
Zamestnankyňa sa ozve za pravidlá, ktoré chránia aj jej kolegov. Novinár obhajuje podmienky práce, z ktorej výsledkov čerpajú státisíce divákov. Pamätník vojny využije vlastnú skúsenosť, aby pomohol ďalšej napadnutej krajine.
Biela vrana tieto príbehy vyhľadáva a hĺbkovo overuje. Aktuálna darcovská kampaň uvádza, že podpora pomáha aj s ich medializáciou a so získavaním ďalších zdrojov či odbornej pomoci pre aktívnych ľudí. V roku 2026 projekt vstupuje do svojho devätnásteho ročníka; odovzdávanie ocenení avizuje na 18. novembra.
Podporiť takýto projekt znamená prispieť aj k prostrediu, v ktorom človek po odvážnom rozhodnutí nezostane bez odozvy.
Preto má zmysel hovoriť o solidarite veľmi prakticky. Zdieľať overený príbeh. Zaplatiť si kvalitné spravodajstvo. Ponúknuť odbornú pomoc. Zastať sa kolegyne. Prispieť organizácii, ktorej práci dôverujeme.
Každý takýto krok dáva najavo, aké správanie si chceme v spoločnosti vážiť.
Čo môžeme urobiť práve dnes
- november si môžeme pripomenúť spomienkou, rozhovorom s deťmi aj účasťou na verejnom podujatí. Môžeme k tomu pridať čin, ktorý bude mať dosah aj po dnešnom dni.
Bielu vranu možno podporiť jednorazovým alebo pravidelným darom prostredníctvom aktuálnej kampane na DARUJME.sk. Výšku príspevku si môže každý zvoliť podľa svojich možností.
Dôležitý je aj postoj, ktorý si odnesieme do vlastného pracoviska, komunity či rodiny. Keď sa niekto ozve s vážnym a podloženým problémom, nemusíme ho nechať niesť celú váhu situácie osamote. Môžeme počúvať, pýtať sa na fakty a pomôcť hľadať riešenie.
Príbehy Bielych vrán ukazujú, akú cenu niekedy má vernosť vlastným hodnotám. Naša reakcia môže rozhodnúť o tom, či ďalší človek nájde dosť síl urobiť podobný krok.
Podporme ľudí, vďaka ktorým má slovo sloboda konkrétny obsah.
Chcem podporiť Bielu vranu
Komunita Akčných žien
Čítaš nás? Pridaj sa ku Komunite.
Webináre, networking, stretnutia a zľavy na eventy za 9,90 €/mes.
Pridať sa ku Komunite


