Voľba pápeža, známa aj ako konkláve, je jedným z najvýznamnejších a najsledovanejších procesov v katolíckej cirkvi. Ide o starobylý obrad s hlbokými duchovnými aj praktickými pravidlami, ktorým sa určuje nový duchovný vodca viac ako miliardy katolíkov po celom svete.
Celý svet dnes upiera zrak na Vatikán, popoludní totiž bude zahájené konkláve, z ktorého vzíde 267. pápež. Voľba tradične prebehne v Sixtínskej kaplnke, kam sa kardináli – volitelia nepriedušne uzavrú pred svetom. Voľba nového pontifika však bude tentoraz v mnohých ohľadoch netradičná.
Pápeža bude voliť 133-členné kolégium kardinálov. Po prvý raz v dejinách cirkvi sa ich zíde viac, než je odporúčaný limit 120 členov, pretože kardinálom sa nemôže odobrať ich volebné právo. Nový papež musí byť zvolený dvojtretinovou väčšinou. A počet hlasujúcich naviac musí byť deliteľný tromi.
Ako prebieha celý proces voľby pápeža?
1. Smrť alebo abdikácia pápeža
Voľba nového pápeža nastáva po smrti súčasného pápeža alebo po jeho abdikácii (ako to bolo v prípade Benedikta XVI. v roku 2013). Po smrti pápeža nastáva sede vacante – obdobie, keď je Svätý stolec neobsadený. Teraz je neobsadený od 21. apríla, keď zomrel pápež František.
2. Prípravy na konkláve
Konkláve zvoláva Dekan kardinálskeho kolégia. V čase sede vacante má moc v Cirkvi na starosti Kardinálske kolégium, avšak nesmie robiť žiadne zásadné rozhodnutia. Kardináli, ktorí majú menej ako 80 rokov, sú oprávnení voliť.
3. Uzavretie konkláve
Slovo konkláve pochádza z latinského cum clave – „s kľúčom“. Kardináli sú počas voľby doslova uzamknutí vo Vatikáne, v Sixtínskej kaplnke. Nemajú kontakt s vonkajším svetom – žiadne telefóny, internet ani médiá. Cieľom je zabezpečiť absolútnu nezávislosť a duchovnú koncentráciu.
Prečítajte si: Prvá žena prefektka vo Vatikáne
4. Proces hlasovania
Každý kardinál zapisuje meno kandidáta na hlasovací lístok a pristupuje k oltáru, kde ho vloží do urny. Hlasovanie sa opakuje dvakrát dopoludnia a dvakrát popoludní, až kým niekto nezíska dvojtretinovú väčšinu hlasov.
Po každom kole sa hlasovacie lístky spália:
-
Čierny dym (spálenie lístkov s pridaním chemikálií) signalizuje, že pápež nebol zvolený.
-
Biely dym znamená, že bol zvolený nový pápež.
5. Prijatie funkcie
Po zvolení sa kardinál spýta zvoleného kandidáta: „Prijímaš zvolenie za Najvyššieho veľkňaza?“ Ak zvolený odpovie „Áno“, opýta sa ho, aké meno si zvolí ako pápež.
6. Habemus Papam
Po oblečení do pápežského rúcha novozvolený pápež vystúpi na Lodžiu požehnania baziliky sv. Petra. Kardinál protodiakon ohlási svetu známu vetu:
„Habemus Papam!“ – „Máme pápeža!“
Nasleduje prvé požehnanie Urbi et Orbi (Mestu a svetu) novým pápežom.
Historické zaujímavosti z volieb pápežov
Historické zaujímavosti z volieb pápežov1. Najdlhšie trvajúce konkláve – viac ako dva roky
Najdlhšia voľba pápeža sa konala v rokoch 1268 – 1271 v meste Viterbo. Kardináli sa nevedeli dohodnúť, voľba trvala takmer tri roky. Miestni obyvatelia nakoniec stratili trpezlivosť – odstránili strechu z budovy a obmedzili kardinálom jedlo, aby urýchlili rozhodnutie. Tento extrémny zásah viedol k voľbe pápeža Gregora X. a práve on následne zaviedol systém uzavretého konkláve.
2. Voľba pápeža mimo kardinálskeho kolégia
Aj keď dnes môže byť pápežom zvolený iba kardinál, teoreticky to nie je nevyhnutné. Historicky bolo niekoľko prípadov, keď bol pápež zvolený mimo kardinálov. Napríklad Urban VI. (1378) bol iba arcibiskupom, nie kardinálom.
3. Pápež zvolený na ulici?
V roku 366 sa počas voľby pápeža v Ríme strhla taká vášnivá bitka medzi dvomi frakciami, že sa voľba Dámasa I. zmenila takmer na občiansku vojnu. Odhaduje sa, že zomrelo až 160 ľudí. Tieto voľby boli také chaotické, že sa cirkevné pravidlá o voľbe pápeža neskôr výrazne sprísnili.
4. Prvý pápež mimo Európy po stáročiach
Voľba pápeža Františka v roku 2013 bola prelomová – stal sa prvým pápežom z Latinskej Ameriky, prvým jezuitom a prvým pápežom, ktorý si zvolil meno František na počesť sv. Františka z Assisi.
5. Voľba mladého pápeža
Benedikt IX. sa stal pápežom trikrát (!) a prvýkrát bol zvolený okolo roku 1032 ako mladík vo veku len 20 rokov (niektoré zdroje tvrdia, že mohol mať dokonca len 11). Je známy ako jeden z najkontroverznejších pápežov v dejinách – svoj pontifikát dokonca predal!
6. Voľba pod hrozbou invázie
V roku 1800 prebiehala voľba pápeža Pia VII. v exile – nie v Ríme, ale v Benátkach, pretože mesto bolo obsadené Napoleonovými vojskami. Bola to jediná voľba pápeža mimo územia Ríma od 15. storočia.