Dnešní rodičia chcú pre svoje deti len to najlepšie. Starostlivosť, bezpečie, podporu. No niekedy sa práve tie najlepšie úmysly môžu obrátiť proti samotným deťom. Najmä keď sa ich snažíme chrániť tak veľmi, že im nedovolíme rásť.
Psychológovia čoraz častejšie upozorňujú na to, že prehnaná ochrana môže byť jedným z dôvodov, prečo u tínedžerov narastajú problémy s úzkosťou, depresiou a sebadôverou.
Tínedžeri bez priestoru na samostatnosť
Podľa aktuálneho prieskumu University of Michigan (USA), väčšina rodičov sa necíti komfortne s tým, aby ich tínedžer robil veci samostatne:
- Menej ako polovica rodičov by dovolila svojmu dieťaťu zostať na chvíľu osamote na hoteli.
- Len tretina by im dovolila zájsť si samým do blízkej kaviarne.
- Iba každý piaty rodič by súhlasil s tým, aby sa ich tínedžer prechádzal po múzeu alebo zábavnom parku bez dozoru.
Dokonca až 20 % rodičov nikdy nedovolilo svojmu tínedžerovi cestovať bez prítomnosti dospelého.
Menej slobody = viac úzkosti
V porovnaní s predchádzajúcimi generáciami majú dnešné deti oveľa menej príležitostí na samostatnosť. Menej chodia pešo do školy, zriedkavejšie si hľadajú brigády a často ich stále sledujeme cez aplikácie či telefóny.
Prečítajte si: Správanie detí má svoj dôvod. Naučte sa ho čítať správne
Psychológovia upozorňujú, že s týmto poklesom samostatnosti súvisí aj nárast duševných ťažkostí u mladých ľudí. Úzkosti, depresie, ba dokonca aj samovražedné myšlienky sa objavujú v čoraz nižšom veku. „Pre mňa to vôbec nie je prekvapujúce,” hovorí psychológ Peter Gray z Boston College.
„Ak deti nemajú priestor skúšať veci samÉ, robiť chyby a zisťovať, čo zvládnu, nevyvíja sa u nich sebadôvera. A bez nej sa ľahko dostanú do stresu, keď sa neskôr ocitnú PREd skutočnými výzvami.“
Ako deťom dať slobodu a pritom sa nezblázniť?
Samozrejme, cieľom nie je úplne deti „pustiť na voľno” bez akýchkoľvek hraníc. Ide skôr o vytvorenie bezpečného priestoru, v ktorom sa môžu učiť rozhodovať, niesť zodpovednosť a objavovať svet bez neustáleho dohľadu.
Experti odporúčajú začať malými krokmi:
- Nechať deti spolurozhodovať – napríklad o tom, kam pôjdete na výlet, čo budú robiť samostatne.
- Stanoviť si jasné pravidlá a dohody – napríklad, že sa dieťa pravidelne ozve, ostane s kamarátmi alebo bude na dohodnutom mieste.
- Budovať dôveru postupne – najprv malé samostatné výlety alebo krátke odchody, neskôr väčšia samostatnosť.
Takýto prístup nielenže zmierňuje obavy rodičov, ale zároveň učí deti zdravým hraniciam a posilňuje ich dôveru v seba samých.