Svet, v ktorom žijeme, sa už dávno nedokáže zmestiť do dvoch jasne oddelených kolóniek. To čo kedysi platilo ako „mužské” a „ženské”, dnes často stráca význam, a hoci sa mnohé ženy úspešne presadili v oblastiach tradične považovaných za mužské, otázkou zostáva…
Prečo je o opačnom pohybe, a teda o vstupe mužov do „ženského” sveta, stále tak ticho?
Racionalita ako vstupenka
Mnohí z nás vyrastali v prostredí, kde boli emócie slabosťou. Kde platilo, že rozvaha, fakty a ticho znamenajú múdrosť. Nie je preto prekvapením, že niektoré ženy, aby získali rešpekt, sa naučili myslieť a správať sa podľa kódexu mužského sveta. Vzdelanie, analytika, výkonnosť, kariérny rast, presnosť. Mnohé tieto kvality si osvojili nielen preto, že im prinášali úspech, ale aj preto, že to bol jazyk, ktorému svet rozumel.
A zároveň, a to je kľúčové, potlačili tie schopnosti, ktoré v nich boli odjakživa. Spomínate si na ne? Sú to citlivosť, empatia, schopnosť budovať vzťahy, prepájať či intuitívne chápať zložité sociálne dynamiky. To sú presne tie „veci”, ktoré sa tak dlho nepovažovali za „reálne zručnosti”.
Výkon verzus vnímanie
Niektoré ženy dnes dokážu to, čo pred pár desaťročiami pôsobilo ako sci-fi. Samy zložia nábytok, programujú, vedú firmy, bez problémov zvládnu krízové rokovania. A potom sa doma prirodzene prepínajú do druhého režimu a starajú sa o deti, plánujú chod domácnosti, riešia emócie, medziľudské situácie, každodenné výzvy, ktoré si však nikto nepíše do životopisu – no bez nich by žiadna rodina nefungovala.
A v tom je tá neskutočná ženská sila, mať schopnosť uniesť oba svety naraz. Ale práve táto duálna náročnosť je často neviditeľná, považovaná za samozrejmosť. A tak sa spoločnosť ešte stále učí vážiť si „mäkké” zručnosti ako plnohodnotné kompetencie, a nie ako niečo vedľajšie, ženské alebo emocionálne „navyše”.
Kde sú supermuži?
Zatiaľ čo ženy si osvojili veľkú časť sveta, ktorý bol kedysi výlučne mužský, podobný pohyb opačným smerom je len v začiatkoch. Len málo mužov sa otvorene hlási k tomu, že ich baví starostlivosť o domácnosť, výchova detí, prehlbovanie vzťahov, komunikácia o citoch. Nie preto, že by to nezvládli. Ale preto, že o tom stále nehovoríme ako o veciach, ktoré si zaslúžia rešpekt.
A pritom zvládnuť uspať dieťa, pochopiť manželkin strach, organizovať rodinný výlet či riešiť konflikty medzi súrodencami si vyžaduje minimálne rovnakú dávku inteligencie, odhodlania a kreativity ako prezentácia pred klientom.
Nová rovnováha
Byť mužom alebo ženou už dnes neznamená automaticky patriť do jednej z dvoch oddelených sfér. Dnešný svet je najmä o rovnováhe medzi tým, čo v nás bolo dlho potláčané a tým, čo sme sa naučili.
Pre ženy to často znamená dovoliť si opäť veriť svojej intuícii, citlivosti, umeleckému cíteniu… A spomaliť. Pre mužov je to možnosť vstúpiť do priestoru zraniteľnosti, empatie a emocionálneho rastu bez strachu, že stratia „mužnosť”.
Jedno ľudstvo, nie dve polovice
Záverečná otázka nie je o tom, kto koho dobehol. Skôr o tom, kedy začneme brať „ženský” svet rovnako vážne ako ten mužský… A naopak. Pretože všetky tie schopnosti, ktoré boli doteraz považované za výhradne mužské alebo ženské, sú v skutočnosti ľudské.
A kým ich budeme deliť na „silné“ a „mäkké“, budeme sa okrádať o polovicu nášho potenciálu.
Zdroj titulná foto: Pexels_Kaboompics.com