Predstavte si, že si konečne doprajete obľúbenú kávu alebo kúsok čokolády a niekto vám povie, že sa o to musíte podeliť. Asi by to nebolo príjemné, však? Presne takto sa môžu cítiť aj deti, keď ich nútime k deleniu skôr, než sú na to pripravené.
Detská psychologička Natalya vo svojom príspevku na Instagrame vysvetľuje, že zdieľanie a altruistické správanie sú úzko prepojené s vývojom prefrontálnej kôry – časti mozgu, ktorá reguluje impulzy, správanie a empatiu. Táto oblasť však dozrieva postupne a deti v ranom veku ešte jednoducho nedokážu uvažovať ako dospelí.
Egocentrizmus nie je sebeckosť
Malé deti prirodzene vnímajú svet cez seba. Tento egocentrický spôsob myslenia nie je známkou nevychovanosti či sebeckosti, je to normálna vývojová fáza. Až okolo štvrtého až piateho roku života sa začína rozvíjať tzv. perspektívne myslenie, teda schopnosť predstaviť si, čo cíti a prežíva druhý človek.
Práve v tomto období začíname u detí vidieť spontánne zdieľanie, nie preto, že ich k tomu niekto núti, ale preto, že začínajú chápať význam spolupráce, empatie a reciprocity.
Čo sa stane, keď deti nútime?
Keď dospelí tlačia na dieťa, aby sa hneď podelilo o svoju hračku, sušienku alebo pastelky, môže to vyvolať presne opačný efekt. Dieťa zažíva vnútorný konflikt, cíti nespravodlivosť, odpor a zmätok. Namiesto toho, aby si spájalo zdieľanie s radosťou a blízkosťou, začne ho vnímať ako nepríjemnú povinnosť.
Ako teda deti prirodzene viesť k štedrosti?
Podľa psychologičky je najlepším nástrojom na rozvoj štedrosti vlastný príklad. Deti sa učia najviac z pozorovania. Keď vidia, že sa rodičia prirodzene delia, sú láskaví a empatickí, postupne tieto vzorce preberajú.
Okrem toho je dôležité nechať dieťa rozhodovať o svojich veciach. Namiesto povelu: „Daj mu tú hračku!” môžeme skúsiť: „Vidím, že si sa s tou hračkou práve začal hrať. Keď skončíš, môžeš ju požičať?” Tým dávame dieťaťu pocit kontroly a štedrosť sa potom deje dobrovoľne, nie z donútenia.
Delenie nie je len o hračkách. Je to o empatii, ochote rozdeliť sa a o schopnosti myslieť na druhých, a to všetko prichádza až časom. Namiesto nátlaku potrebujú deti priestor, trpezlivosť a dobrý príklad. Tak im dáme najlepší základ na to, aby sa raz samé rozhodli byť štedré, zo srdca.