Tradičné „neprezrádzaj, kým neuplynie prvý trimester” má podľa niektorých žien viac tienistých stránok než výhod. Pre mnohé budúce mamy je to pravidlo, ktoré ich pripravuje o podporu v najťažších chvíľach.
Predstavte si, že práve držíte pozitívny tehotenský test. Srdce vám búši rýchlejšie, hlava sa vám zaplní plánmi, menami a malými radostnými predstavami. No potom príde spomienka na nepísané pravidlo: O tehotenstve sa nehovorí, kým neprejdú tri mesiace.
Práve toto zaužívané „12-týždňové pravidlo” považuje Samantha Payne, zakladateľka austrálskej siete podpory pre ženy po potrate The Pink Elephants, za zastarané a škodlivé.
„Pravidlo izoluje ženy v smútku“
Podľa Payne táto tradícia nevznikla preto, že by bola medicínsky podložená, ale skôr z historických dôvodov – kedysi ženy videli lekára až okolo 12. týždňa, keď tehotenstvo potvrdil.
„Toto pravidlo izoluje našu komunitu v čase, keď najviac potrebuje oporu. Odopiera ženám právo prežívať svoj smútok otvorene a legitímne,” hovorí Payne.
Dodáva, že stratu dieťaťa v prvom trimestri sprevádza hlboký zármutok a psychické následky, ktoré môžu pretrvávať dlhé mesiace. „A keď spoločnosť naznačuje, „že to ešte nebolo skutočné dieťa”, len to umocňuje pocit, že ich bolesť nie je dôležitá.”
Zastarané aj z medicínskeho hľadiska
Payne upozorňuje, že dnes majú ženy k dispozícii domáce tehotenské testy, takže o svojom stave vedia oveľa skôr než v minulosti.
Podľa nej mlčanie v prvých mesiacoch môže viesť aj k ďalším problémom, najmä ak dôjde k strate a žena sa s ňou musí vyrovnať v tichosti, bez opory okolia.
Následky na psychiku aj po narodení dieťaťa
Pre ženy, ktoré už potrat zažili, môže byť ďalšie tehotenstvo plné strachu a neistoty. „Je to neustály boj medzi nádejou a obavou, že znovu príde strata,” vysvetľuje Payne.
Ak sa smútok nespracuje, môže sa ozvať aj neskôr, a to vo forme popôrodnej úzkosti či depresie, dokonca aj vtedy, keď sa dieťa narodí zdravé.
Deliť sa o správu po svojom
Riešenie podľa Payne nespočíva v tom, aby každá žena oznamovala tehotenstvo okamžite, ale aby mala možnosť rozhodnúť sa sama.
„Neexistuje univerzálny postup. Je to o tom, aby si rodičia zvolili čas a spôsob, ktorý im vyhovuje,” hovorí.
Odporúča tiež vytvoriť si podpornú sieť ľudí, ktorí v prípade straty pomôžu komunikovať s okolím. „Stačí určiť jedného človeka, ktorý pošle správu priateľom a povie: Prežila stratu, toto pre ňu tento týždeň spravíme. Tak nemusí všetko riešiť sama.”
Prečítajte si: Pediatrička Monika Michňová: Čo v lete zásadne nerobí so svojimi deťmi a prečo
Čas prestať mlčať
Podľa Payne je kľúčom k zmene otvorená diskusia o potratoch, keď sú ženy pripravené. „Ak ich od začiatku umlčiavame vetou: Nepovedz nikomu, kým neprejde 12 týždňov, umlčiavame aj samotnú skúsenosť potratu.”
Jej posolstvo je teda jasné. Mlčanie nemusí chrániť. Niekedy len zvyšuje pocit osamelosti v čase, keď by mal byť človek obklopený porozumením a podporou.