Kričala som, nadávala… a ona recitovala básničku. Mamy sa priznali, ako to pri pôrode v skutočnosti vyzeralo…
Pod príspevkom „Či si počas pôrodu meditovala alebo kričala, tvoj pôrodný príbeh je tvoj – a je krásny” sa v komentároch okamžite rozbehla lavína spomienok a zážitkov. Niektoré mamy sa chválili, že celé kontrakcie pokojne predýchali, iné priznali, že by ich bolo počuť aj cez trojo dverí a dlhú nemocničnú chodbu. A našli sa aj také, ktoré sa počas tlačenia stihli pýtať lekára, na čo slúžia všetky tie nástroje na stole.
Hitparáda hlasitých prejavov
Krik bol v niektorých prípadoch taký, že ho bolo počuť až na vrátnicu. Jedna mama sa smiala, že sestrička radšej zavrela okno so slovami: „Pre pána, pani Papierniková, ešte si budú myslieť, že vás tu zabíjame.”
Iná zase spomína, že sa držala sestričky tak pevne, až jej skoro vytrhla vlasy. Mimochodom, podľa nej úplne zaslúžene, pretože ju nechali príliš dlho trápiť sa v bolestiach.
A jedna z diskutujúcich mala pôrod taký rýchly, že od prvej kontrakcie doma po narodenie dieťaťa prešlo len 32 minút.
Keď šiel slušný slovník bokom
Niektoré mamy priznali, že v tej chvíli sa im do slovníka dostalo aj to, čo bežne nepoužívajú. Jedna napísala, že kričala aj hrešila a jej muž to zhodnotil vetou: „Vyzerala si ako posadnutá diablom.”
Ďalšia sa priznala, že použila „všetky nadávky sveta”.
A potom bola aj taká, ktorú zdravotníci okríkli: „Predýchajte, nie kričte, nie sme vo filme.”
Nečakané reakcie
Nie každá žena však pri pôrode kričí. Jedna mama si krátila kontrakcie recitovaním básničky, ďalšia mala pocit, že je na koncerte, a nie v pôrodnici. A lekári sa občas snažili aj odľahčiť situáciu – jednej rodiacej napríklad povedali: „Nekričte, na chodbe je manžel.”
Tiché, ale intenzívne
Boli aj prípady, keď pôrod prebehol v tichosti.
Niektoré ženy nekričali, lebo im to zdravotníci neodporúčali, iné jednoducho nemali potrebu. Jedna si spomína, že počas všetkých troch pôrodov bola tak potichu, až sa lekári čudovali. No nájdu sa aj dramatické príbehy, napríklad mama, ktorá bola v bezvedomí a po cisárskom reze museli oživovať ju aj dcérku.
Príbehy, ktoré sa zapíšu do pamäti
Pôrody sa líšia dĺžkou aj intenzitou. Jedna z komentujúcich spomína na 2 dni bolesti, ktoré prirovnala k „trhaniu kože za živa”. Naopak, druhý pôrod trval len 10 minút a tretí bol podľa nej „krásny” – dcéra sa narodila hneď po príchode do nemocnice. Iná mama sa zobudila po akútnej sekcii úplne bez hlasu, ďalšia takmer odpadla na stole potom, čo dieťa prišlo na svet.
A pointa?
Z komentárov je jasné, že „krásny pôrod” má pre každú z mám inú podobu.
Niektorá ho prežije v tichosti, iná si pri ňom zaspieva, zakričí alebo povie všetko, čo má na srdci… aj na jazyku. Ale všetky tieto príbehy majú spoločné jedno – sú nezabudnuteľné a s odstupom času sa na nich často dá aj zasmiať.