Mnohé ženy vnímajú pôrod ako najkrajší okamih svojho života. Chvíľu, keď sa narodí nový život. No pre iné to bola udalosť, ktorá zanechala hlboké rany na tele aj na duši.
Trauma z pôrodu nie je výmysel ani zveličovanie. Je reálna, častá a väčšinou prehliadaná. A v niektorých prípadoch vedie k rozhodnutiu, že ďalšie dieťa už radšej nikdy.
Keď sa očakávanie zmení na nočnú moru
V spoločnosti sa od žien očakáva, že pôrod zvládnu, že je to ich poslanie, a že to všetko okolo jednoducho patrí k tomu. Viaceré budúce mamy tak odchádzajú do nemocnice s dôverou, že im bude dopriate bezpečie a podpora. Realita však môže byť iná. Ženy zažívajú pocity strachu, poníženia, bolesti mimo kontrolu či úplnej straty dôstojnosti.
Lucia (32): Cítila som sa ako kus mäsa
„Mala som pripravený pôrodný plán, všetko som si naštudovala. Ale v nemocnici ma nikto nepočúval. Lekár bol arogantný, sestry ma odbíjali. Pri pôrode mi bez slova urobili nástrih hrádze, aj keď som nesúhlasila. Kričala som, že to bolí, že sa bojím, ale nikto nič. Cítila som sa ako vec, nie ako žena. Po pôrode som celé mesiace nemohla spať a bála som sa vlastného tela. Druhé dieťa? Nikdy viac.”
Prečítajte si: Pôrod s epidurálkou, spinálkou či bez?
Traumatizujúce faktory pri pôrode
Ženské príbehy, výskumy aj skúsenosti odborníkov ukazujú, že trauma pri pôrode môže vzniknúť z rôznych dôvodov. Jednak je to fyzická bolesť bez adekvátnej úľavy. Ženy nie sú dostatočne informované o možnostiach alebo im bola zamietnutá analgézia bez vysvetlenia.
Zásahy do ich tela prichádzajú bez súhlasu. Napríklad zažijú nástrih hrádze či agresívnu manipuláciu. Nezriedka dochádza k ignorácii a zľahčovaniu aktuálneho stavu a pocit opustenia a bezmocnosti, či už ide o chýbajúceho partnera alebo necitlivý personál, zanecháva nezmazateľné stopy.
Ak sa k tomu pridružia komplikácie a strach o život spojené s rýchlym cisárskym rezom, krvácaním alebo stratou vedomia, môžu dramatické udalosti počas pôrodu vyústiť do posttraumatickej stresovej poruchy.
Petra (28): Myslela som si, že zomriem
„Pôrod trval 36 hodín. Krvácala som, mala som vysoký tlak a začala som mať halucinácie. Prosila som o cisársky rez, ale povedali mi, že to „vydržím”. Nakoniec ma museli rýchlo operovať, lebo som začala kolabovať. Po prebudení mi nikto nič nevysvetlil. Trvalo mi rok, kým som bola schopná sa dieťaťa dotknúť bez pocitu viny a strachu.”
Ticho o pôrodnej traume
Pôrodná trauma je často tabu. Ženy sa boja hovoriť o svojich negatívnych skúsenostiach, aby neboli vnímané ako matky, ktoré zlyhali alebo ako slabé ženy. A tak to dusia v sebe, čo má za následok prejavy úzkosti, nočné mory, depresie, problémy s väzbou na dieťa, či vyhýbanie sa akejkoľvek predstave o ďalšom pôrode.
Monika (35): Nešlo o bolesť, ale o poníženie
„Najhoršie na tom pôrode nebola fyzická bolesť, ale to, ako sa ku mne správali. Lekár sa smial, keď som plakala, povedal, že preháňam. Keď mi odtiekla plodová voda, tak sa mi smiali znovu, že čo to tu robím taká „zmoknutá”. Nemala som pri sebe partnera, lebo bol covid. Bola som sama, nahá, zraniteľná. Po tom všetkom som mala nočné mory a niekoľkokrát panický atak.”
Prečo sa ženy vzdávajú ďalších detí
„Nechcem to zažiť znovu.” Táto veta je častým dôvodom, prečo sa ženy rozhodnú nemať viac detí. Nie je to preto, že by ich nechceli milovať alebo vychovávať. Je to obranný mechanizmus pred opätovnou psychickou či fyzickou bolesťou. Pre niektoré ženy je predstava ďalšieho pôrodu spojená s panikou, hnevom alebo zúfalstvom.
Zuzana (30): Vnútorne som sa rozpadla
„Po pôrode som skončila s popôrodnou depresiou. Ale ešte predtým, počas pôrodu, som stratila veľa krvi a nikto mi nič nevysvetľoval. Ležala som na stole a cítila som, ako mi niečo robia, ale nedokázala som hovoriť. Bolo to, akoby som odišla z tela. Po návrate domov som sa cítila prázdna. Milujem svoje dieťa, ale nechcem to nikdy zažiť znova.”
Aneta (27): Nie som hysterka, ale zažila som si peklo
„Pôrod mi spustil depresiu. To mi neskôr povedala terapeutka. Každý dotyk brucha alebo zvuk plačúceho dieťaťa ma paralyzoval. Mala som pocit, že všetci očakávajú, že budem šťastná mama, ale ja som sa len chcela schovať. Dnes už fungujem, ale každá myšlienka na pôrod mi stisne hrdlo. Som rozhodnutá, že moje dieťa bude jedináčik.”
Prečítajte si: Hladký pôrod bez poranení: Overené tipy na prípravu
Dôstojný a rešpektujúci pôrod je základ
Pôrod môže byť pre ženu psychicky devastujúcim zážitkom, ak chýba rešpekt, komunikácia a empatia. Trauma z pôrodu neznamená slabosť, ale je dôsledkom toho, že žena bola vystavená situácii, pri ktorej stratila kontrolu, dôstojnosť či bezpečie.
Zdroj titulná foto: Pexels_Craig Adderley