Je vám táto situácia povedomá? „Dosť často mám pocit, že sa celý deň nezastavím. Myslím na všetko a všetkých. Držím si v hlave narodeniny príbuzných, čo treba kúpiť, vybaviť, zaplatiť, upratať, kedy má dcéra vystúpenie v škole či rodičovské.”
Alebo táto: „Keď prídem domov z roboty, ani na chvíľu si nemôžem vyložiť nohy. Domáce povinnosti nepočkajú, deťom treba pripraviť večeru, skontrolovať úlohy, v obývačke to vyzerá ako po výbuchu, v práčke ma čaká hromada bielizne a synovi musím na zajtra do škôlky upiecť pagáče.”
Či táto: „Nevieš, kde som si dal montérky? Nevidela si vŕtačku?” A keď si aj konečne nájdete chvíľu pre seba, netrvá ani zlomok sekundy a už vám niekto búši na dvere kúpeľne a kričí: „Mamííí, poď sa pozrieť na môj domček z lega.” alebo „Zlato, kde si mi dala tie sivé ponožky?” či „Vyžehlíš mi tú bielu košeľu?”
Balansujúce ženy
V dnešnom uponáhľanom svete je čoraz ťažšie nájsť si chvíľu len pre seba. Obzvlášť ženy často balansujú medzi pracovnými povinnosťami, rodinou a starostlivosťou o domácnosť, pričom ich vlastné potreby sa často odsúvajú na druhú koľaj. Výsledkom je nedostatok voľného času, zvýšený stres a pocit neustáleho vyčerpania. Voľný čas je však v skutočnosti dôležitý predpoklad zdravia a vnútornej pohody.
Čo hovoria vedci?
Ženy si vyhradia pre seba menej voľného času než muži – a tým ohrozujú svoje zdravie. Podľa prieskumu Pew Research Center z roku 2013 majú ženy približne o päť hodín menej voľného času týždenne než muži, ak žijú v domácnostiach bez detí. V rodinách s deťmi pod 18 rokov sa rozdiel znižuje na tri hodiny.
Keď máme povinností vyše hlavy, býva to práve oddych, ktorý z kalendára vyškrtneme ako prvý. Čas na regeneráciu je však nevyhnutnosťou. Nedostatok priestoru na odpočinok, záľuby a osobné aktivity patrí k jedným z dôvodov, prečo ženy hlásia vyššiu mieru stresu než muži.
Psychoterapeutka z Chicaga, Cherilynn Velandová, MSW, autorka knihy Stop Giving It Away: How to Stop Self-Sacrificing and Start Claiming Your Space, Power and Happiness, upozorňuje, že „me-time”, čas venovaný výhradne sebe, je rovnako dôležitý ako zdravá strava, pohyb či spánok.
Čas pre seba ako súčasť zdravia
Velandová vysvetľuje, že emocionálna pohoda úzko súvisí s fyzickým zdravím. Chronický stres totiž zvyšuje riziko úzkostí, depresií, kardiovaskulárnych ochorení, problémov s trávením či so spánkom.
Okrem toho, ak sa ženy dlhodobo vzdávajú vlastných záujmov, postupne strácajú samy seba. „Mnohé ženy si to uvedomia až vtedy, keď narazia na svoje hranice – keď sú úplne vyčerpané a zmätené z toho, kým vlastne sú,” hovorí Velandová.
Prečítajte si: Neurológia odpustenia: Neuveríte, ako mozog lieči emocionálne rany
Prečo je to tak?
Jedným z dôvodov, prečo majú ženy problém vyhradiť si čas len pre seba, je kultúrne nastavenie. Od malička sú vedené k starostlivosti o iných – vedieme ich k hraniu sa na „mamičku” s bábikami, zapájame ich do chodu domácnosti a vždy od nich očakávame, že budú empatické, obetavé a ochotné. V dospelosti sa to premieta do ich rolí – ženy nesú na pleciach starostlivosť o rodinu, domácnosť, prácu a neraz aj komunitu či širšiu rodinu. Až na samom konci rebríčka priorít zostáva starostlivosť o seba.
V primeranej miere je to krásna a cenná vlastnosť – schopnosť starať sa, vytvárať domov a budovať vzťahy je silnou stránkou každej ženy. No je to tak trochu dvojsečná zbraň. Neustále dávanie energie druhým bez dopĺňania vlastných zdrojov vedie k frustrácii, vyčerpaniu a nakoniec aj k vyhoreniu. Žena, ktorá zanedbáva seba, postupne stráca radosť z toho, čo robí, a namiesto naplnenia prichádza pocit preťaženia a znechutenia.
Pocity viny a strach zo sebectva
Mnohé ženy cítia vinu, ak si namiesto ďalšej rodinnej prechádzky, varenia či nadčasov dovolia venovať čas sebe – napríklad si zacvičia, maľujú alebo idú s kamoškou na kávu. Majú pocit, že zanedbávajú svoje povinnosti. Táto vina má však korene práve v spomínanom kultúrnom nastavení, ktoré ženám vštepuje predstavu, že byť dobrou partnerkou, mamou či zamestnankyňou znamená úplne sa rozdať.
„Je dôležité si uvedomiť, že starostlivosť o seba nie je sebectvo. Naopak – ak sa postaráme o svoje potreby, máme viac energie starať sa o ostatných,” zdôrazňuje Velandová.
Predstavte si to ako pohár vody – ak ho budete neustále dolievať druhým, no nikdy nedoplníte, jedného dňa zostane prázdny. Rovnako je to aj s vami. Ak si nedoprajete čas na regeneráciu, vyčerpanie sa skôr či neskôr prejaví – či už vo forme podráždenosti, zdravotných ťažkostí alebo v strate radosti zo života.
Prečítajte si: 7 techník, ako raz a navždy umlčať vnútorného kritika
Ako si „me-time“ vybojovať
Milé dámy, „me-time” nie je luxus, ale nevyhnutnosť. Nesprávate sa sebecky, ale staráte sa o vlastné vnútorné sily. Keď si dovolíte oddych, získate viac pokoja, energie a budete prítomnejšie pre svojich blízkych.
Nemusí ísť o celé hodiny. Aj 10 – 15 minút denne dokáže urobiť zázraky. Môžete sa vybrať na malú prechádzku, dať si v tichu šálku kávy a k tomu počúvať hudbu či podcast, prečítať si zopár strán z knihy či si zacvičiť. Uvidíte, že sa vám hneď nabijú baterky. Kľúčom je brať tento čas vážne a naplánovať si ho rovnako ako iné povinnosti.
Zároveň nesmiete zabudnúť odkomunikovať svoje potreby s parnerom, manželom či okolím. Nastavte si hranice. Nemusíte byť vždy každému k dispozícii. Naučte sa povedať „nie”. Vaše hranice sú rovnako dôležité ako potreby iných. Ak si z „me-time” spravíte malý rituál, na ktorý sa budete tešiť, stane sa prirodzenou súčasťou vášho života.