Keď sa Janette narodila, lekári jej diagnostikovali detskú mozgovú obrnu. Odvtedy nikdy neurobila ani jediný krok vlastnými nohami.
Život od narodenia na invalidnom vozíku
Invalidný vozík sa stal jej životnou oporou a sprievodcom, bez ktorého by sa nikam nedostala. Vďaka nemu mohla spoznávať svet okolo seba, stretávať sa s ľuďmi a cítiť, že aj napriek handicapu môže žiť život čo najkvalitnejšie.
Osud jej však pripravil aj mnoho skúšok. Mama jej zomrela, keď mala len 15 rokov a o niekoľko rokov neskôr stratila aj otca. O Janette sa potom starala milovaná babička, ktorá jej bola útočiskom a rodinným zázemím. Keď však vo veku 39 rokov prišla aj o babičku, jej kroky – alebo presnejšie povedané, kolesá – smerovali do Zariadenia pre seniorov v Trnave, kde žije už sedemnásť rokov.
Napriek všetkým stratám ostáva Janette veselou ženou, ktorá má rada spoločnosť, miluje rozhovory, smiech a nevzdáva sa. Je zvyknutá hľadať v živote svetlé stránky a vďaka svojej pozitívnej povahe si získala mnoho priateľov.
Prečo je nový vozík nevyhnutný
Život odkázaný na invalidný vozík má svoje špecifiká, ktoré si zdravý človek ani nevie úplne predstaviť. Pre Janette je vozík viac než len pomôcka – sú to jej „nohy”, jej spojenie so svetom a každodenná sloboda. Bez neho sa ocitá úplne bezmocná, odkázaná iba na posteľ a pomoc druhých.
Jej aktuálny elektrický vozík však už dosluhuje. Často sa kazí, čo znamená, že pri poruchách musí Janette čakať na opravu alebo dodanie batérie. V takých chvíľach sa stáva úplne imobilnou. Navyše, tento vozík nie je skladací, a tak sa nedá previezť autom. To ju výrazne obmedzuje – nemôže sa vybrať na výlet s rodinou, navštíviť brata, či ísť kamkoľvek, kde by verejná doprava nebola bezbariérová.
Skladací elektrický vozík by bol pre ňu prelomom. Znamenal by slobodu, možnosť cestovať autom, chodiť na prechádzky po milovanej Trnave, vidieť blízkych a žiť aktívnejší život. Bol by jej istotou a zároveň nádejou, že aj v ďalších rokoch bude môcť zostať v kontakte so svetom mimo zariadenia.
Viac než len technická pomôcka
Keď Janette hovorí o svojom vozíku, nazýva ho „najlepším kamarátom”. Nie je to len prístroj na presun – je to symbol nezávislosti, ktorý jej dáva pocit slobody. Každý, kto niekedy zažil, čo znamená byť odkázaný na druhých, vie, aký rozdiel robí schopnosť samostatne sa pohybovať. Pre Janette je nový vozík doslova kľúčom k plnohodnotnejšiemu životu. Hoci by si ho veľmi priala, sama si ho zadovážiť nemôže.
Jej zdravotný stav jej nedovoľuje pracovať a finančné možnosti sú obmedzené. Preto sa obracia na ľudí s dobrým srdcom, ktorí by jej mohli pomôcť urobiť tento sen skutočnosťou – a to práve prostredníctvom portálu ĽudiaĽuďom.sk.