Keď počujeme pojem ženská obriezka alebo female genital mutilation (FGM), väčšina z nás si ho spája s niektorými africkými alebo ázijskými kultúrami.
Menej vieme o tom, že podobné praktiky sa objavovali aj v Európe, a to dokonca v krajine, ktorú v 19. storočí všetci považovali za kolísku modernej medicíny… Vo viktoriánskom Anglicku.
„Liečba” ženských problémov
Vo viktoriánskej ére sa ženská sexualita považovala za potenciálne nebezpečnú. Lekári aj spoločnosť verili, že nadmerná sexuálna túžba alebo masturbácia môžu viesť k fyzickým a psychickým chorobám, od epilepsie až po šialenstvo.
Jeden z najznámejších anglických lekárov tej doby, Isaac Baker Brown, chirurg a pôrodník, presadzoval klitoridektómiu, čiže čiastočné alebo úplné odstránenie klitorisu, ako „liečbu” ženských sexuálnych prejavov. Tvrdil, že zákrok dokáže vyliečiť nielen hystériu, ale aj epileptické záchvaty, melanchóliu či takzvané „ženské nervové poruchy”.
Kontroverzia a odpor
V 60. rokoch 19. storočia začal Baker Brown tieto operácie vykonávať, avšak často bez plného súhlasu žien či ich rodín. Niektoré pacientky utrpeli vážne zdravotné následky.
Jeho postupy čoskoro vyvolali pobúrenie, a to nielen medzi laickou verejnosťou, ale aj medzi kolegami. Londýnska lekárska spoločnosť ho v roku 1867 vylúčila najmä preto, že operácie vykonával neeticky a s pochybnými výsledkami.
Hoci jeho prax bola oficiálne zavrhnutá, ukázala, aký silný bol v tej dobe patriarchálny pohľad na ženské telo. Namiesto snahy pochopiť ženskú sexualitu sa ju lekári pokúšali potlačiť či „opraviť”. Skutočné príbehy ženských obriezok vo viktoriánskom Anglicku tak jasne naznačujú, že medicína nemusí byť vždy neutrálna. Dokáže odzrkadľovať aj predsudky, mocenské vzťahy a kultúrne tabu.
Paradox dejín
Paradoxom je, že vo viktoriánskej dobe, keď sa rozvinula moderná gynekológia a vznikli prvé nemocnice so systematickou starostlivosťou o ženy, sa zároveň praktizovali zákroky, ktoré ženy zraňovali na celý život.
Aj preto dnes historici, ale aj feministické autorky pripomínajú tento otrasný moment dejín ako memento, že kontrola nad ženským telom bola a stále je politickou aj spoločenskou témou.
Ženská obriezka – realita aj v 21. storočí
Čo je však najhoršie? Dávna praktika je realitou aj dnes. Podľa UNICEF aktuálne na svete žije viac než 230 miliónov dievčat a žien, ktoré ženskú obriezku podstúpili, čo je o 30 miliónov viac než v roku 2016. To znamená, že napriek osvete a legislatívnym zmenám je FGM stále alarmujúco rozšírená.
Najviac prípadov sa vyskytuje v Afrike. V Somálsku je obrezaných až 99 % žien, v Guinei 97 % a v Sierra Leone približne 90 %. Rozšírená je však aj v Ázii a na Blízkom východe. Odhaduje sa, že 80 miliónov postihnutých žien žije v Ázii a ďalších 6 miliónov na Blízkom východe. Novšie výskumy navyše ukázali, že FGM existuje aj v krajinách, ktoré ženskú obriezku nevykonávali, napríklad v Azerbajdžane, Kambodži, Vietname, Malajzii či dokonca v Kolumbii.
Zákazy na papieri, skutočnosť v teréne
Ženská obriezka je síce ilegálna vo viac ako 80 štátoch, jej presadzovanie je však nerovnomerné. V niektorých krajinách sa zákazy ignorujú, inde sa dokonca objavujú pokusy o ich zrušenie, ako napríklad nedávno v Gambii. Na druhej strane, v Sierra Leone označil regionálny súd FGM za formu mučenia a vyzval prezidenta na jej zákaz.
Znepokojujúcim trendom je aj medikalizácia FGM, teda vykonávanie zákroku lekármi či zdravotnými sestrami. V niektorých krajinách sa tak deje až v dvoch tretinách prípadov. Hoci sa tým znižuje riziko infekcií či úmrtí, vytvára to falošný dojem, že ide o bezpečnú alebo akceptovateľnú prax.
Tradície silnejšie než právo
Dôvody, prečo FGM pretrváva, sú hlboko zakorenené v kultúre a spoločenských normách. V mnohých komunitách sa spája s prechodom do dospelosti, čistotou, cťou rodiny alebo dokonca s náboženskými tradíciami. Aj preto nestačí len legislatíva. Zmena musí prísť zvnútra spoločností, prostredníctvom vzdelávania, zapojenia miestnych lídrov a podpory tých žien, ktoré ju podstúpili.
Ženská obriezka je jedným z najväčších porušení ľudských práv dneška. Nie je to len zdravotný problém, ale aj otázka moci, tradície a rovnosti. Až keď prelomíme tieto bariéry, možeme povedať, že sa dievčatá na celom svete môžu narodiť s istotou, že o svojom tele môžu rozhodovať samy.