Vedeli ste, že vo svete je stále takmer 770 miliónov ľudí, ktorí nevedia čítať ani písať? To je viac než dvojnásobok celej populácie Európskej únie. A čo je ešte šokujúcejšie? Dve tretiny z nich tvoria ženy.
8. september už od roku 1966 patrí Medzinárodnému dňu gramotnosti. Vyhlásilo ho UNESCO, aby nám pripomenulo, že schopnosť čítať a písať nie je len školská povinnosť, ale základné ľudské právo a cesta k slobodnej budúcnosti.
Gramotnosť? Samozrejmosť, ktorá samozrejmosťou nie je
Pre väčšinu z nás je čítanie ranných správ, podpisovanie dokumentov či písanie e-mailov úplná rutina. No v mnohých krajinách sveta sú tieto zručnosti stále luxusom. Napríklad v niektorých oblastiach subsaharskej Afriky sa dieťa môže naučiť čítať až vo veku 12 – 13 rokov, ak sa vôbec dostane do školy.
A pritom, človek, ktorý nevie čítať, má veľmi obmedzené možnosti. Nemôže si prečítať liekový príbalový leták, nerozumie pracovnej zmluve a nevie sa orientovať ani v základných právach a povinnostiach.
Ako je na tom Slovensko?
Slovensko patrí medzi krajiny, kde je gramotnosť na vysokej úrovni. No aj u nás sa stretávame s pojmom funkčná negramotnosť. To znamená, že človek síce vie čítať, ale nerozumie textu alebo ho nevie použiť v praxi. Napríklad prečíta návod, no nevie podľa neho poskladať jednoduchú vec. A dokonca, podľa medzinárodného testovania PISA, má s funkčným porozumením textu problém približne tretina slovenských 15-ročných žiakov.
V čom spočíva gramotnosť 21. storočia?
Vývoj ide dopredu a už vlastne ani nestačí len vedieť čítať a písať. Potrebujeme sa orientovať aj v digitálnej gramotnosti, pracovať s internetom, rozpoznávať dezinformácie, ale nemali by sme zaostávať ani vo finančnej gramotnosti a rozumieť úverom, úrokom a dokázať si šetriť peniaze. A to sme ešte nespomenuli mediálnu gramotnosť. Rozoznať dôveryhodné zdroje od manipulácie je totiž viac než dôležité.
Tak čo s tým môžeme urobiť?
Podpora gramotnosti nemusí byť len úlohou štátu. Skúsme svojou troškou prispieť aj my. Čítajme deťom od útleho veku, zavítajme pravidelne s nimi do knižnice a ukážme im, že aj dospelí si radi čítajú knihy či noviny.
Prečo? Pretože podľa štúdií majú deti, ktorým rodičia čítajú 10 minút denne, lepšie výsledky v škole a väčšiu slovnú zásobu až o 1 milión slov v porovnaní s rovesníkmi, ktorým nikto nečíta.
Medzinárodný deň gramotnosti je deň, počas ktorého si opäť zopakujeme, že čítanie nie je len koníček, ale vstupenka do lepšieho života. Kniha, noviny či aj obyčajná rozprávka na dobrú noc môžu byť pre niekoho prvým krokom k slobode, vzdelaniu a sebavedomiu.