V dnešnom svete plnom podnetov, tlakov a neustálych zmien patrí emocionálna inteligencia medzi najcennejšie dary, ktoré môžeme deťom odovzdať. Nie je to nadanie, s ktorým sa narodí každý. Je to skôr súbor zručností, ktoré sa dajú rozvíjať. A práve vy, matka alebo otec, a pokojne aj obaja, môžete byť tými najprirodzenejšími učiteľmi týchto zručností.
Výskumy naznačujú, že deti, ktoré sa učia rozpoznávať, chápať a regulovať svoje emócie, majú menšiu pravdepodobnosť prejavov agresie, vyrovnanejšie sociálne vzťahy a aj lepšie školské výsledky.
Aké princípy môžete využívať, aby ste pomohli deťom stať sa emocionálne zrelšími?
Je ich hneď niekoľko a je skvelé, ak aspoň niektoré z nich využívajú aj učitelia v školských zariadeniach, pretože tam deti trávia mnoho času, minimálne porovnateľne toľko ako doma.
Ukážte vlastné emócie
Deti sa veľa učia napodobňovaním. Ak vidia, že s úsmevom hovoríte o svojich pocitoch, že aj vy máte dni, keď ste smutní či nahnevaní, a viete to pomenovať, učíte ich, že byť citlivým nie je slabosť. Aj vedci dokázali, že rodičia, ktorí zvládajú reguláciu emócií a empatiu, môžu podporiť rozvoj týchto schopností aj u svojich detí.
Malá rada: Keď zažijete silný pocit, či už je to frustrácia, radosť alebo strach, zastavte sa na chvíľu a vyslovte, prečo cítite napríklad hnev. Dajte emócii slová. Vaša transparentnosť učí dieťa, že emócie sú normálne.
Rozširujte slovník emócií
Keď dieťa pozná viac slov na označenie svojich pocitov, ľahšie sa v sebe zorientuje. Namiesto „smutná” možno „zranená, sklamaná, osamelá”.
Je viackrát dokázané, že jednou z ciest, ako rozšíriť emocionálny slovník, je, že dieťaťu pomôžete pomenovať, čo cíti, a to aj vtedy, keď je to naozaj nesmierne ťažké.
Tip pre vás: V rodinnom rozhovore pravidelne zdieľajte emócie. Povedzte, ak ste nervózni a vyjadrite, prečo je to tak. Povzbudíte tak vaše dieťa, aby aj ono hovorilo o svojich pocitoch.
Podporujte empatiu
Empatia je zo všetkého najdôležitejšia. Pomáhajte dieťaťu vnímať pocity druhých a pomôžte si otázkou: „Ak by sa on/ona ocitol/la v tvojej situácii, čo by tak asi mohol/la cítiť?” Tento spôsob rozvíja schopnosť vidieť svet aj očami iných, čo je základ spoločenskej inteligencie.
Dovoľte pocítiť a pomenovať aj negatívne emócie
Negatívne pocity ako hnev, smútok či sklamanie patria k životu. Dôležité je, ako s nimi naložíme. No najmä ich v dieťati určite nepotláčajte. Pomôžte mu prejsť ich procesom. Mentorovanie emócií totiž spočíva v tom, že dieťaťu pomáhate pochopiť, čo cíti a čo to znamená.
Skúste: Keď vidíte, že je dieťa nahnevané, povedzte mu to. A opýtajte sa, či vám chce prezradiť, čo ho trápi. Nechajte ho, nech hovorí, a až potom mu ponúknite pomoc alebo návrh riešenia.
Hrajte sa
Hraním rôznych úloh si môžu deti bezpečne precvičiť empatiu, vyjadrovanie a riešenie konfliktov. Napríklad simulujte situáciu, v ktorej jedno dieťa stratí hračku a druhé sa pokúša pochopiť, čo cíti. Hranie rolí je efektívna cesta učenia zručností, akými sú empatia a emocionálna regulácia.
Poradíme vám: Vymyslite spolu scénku, napríklad, že kamarát niečo nepekné povie, a nech si dieťa precvičuje, čo by odpovedalo, čo by cítilo, ako by reagovalo.
Učte sa spoločne sebaovládaniu, pomáhajte dieťaťu zvládať intenzitu pocitov
Keď emócie explodujú, je ťažké myslieť racionálne. Preto skúste s dieťaťom jednoduché techniky, napríklad hlboké dýchanie, pauzu, napočítať do päť, alebo nech napíšu, čo cítia na malý kúsok papiera a nech si ho odložia, aby sa k nemu mohli v prípade potreby vrátiť.
Dobrý tip: Vytvorte si doma oddychový kútik, miesto s vankúšmi a farebnými papiermi, ktoré pomôžu dieťaťu utíšiť sa, keď cíti veľký emocionálny nápor.
Buďte trpezliví a vnímajte proces
Rozvoj emocionálnej inteligencie je dlhodobá cesta, nie okamžitý výsledok. Nie každý deň bude dokonalý. Dôležité je, že vediete dialóg a že dieťa cíti, že môže prísť za vami aj s „ťažkými” pocitmi, aj s tým, že niečo neskončilo podľa jeho predstáv. Alebo naopak, ak má z niečoho obrovskú radosť, vypočujte ho a prejavte nadšenie aj vy. A to aj vtedy, ak to pre vás také výnimočné nie je.
Tak, ako dieťa učíte pozerať na svet, na ľudí aj z ich perspektívy, nezabudnite to praktizovať aj u seba.