Odborníčka na duševné zdravie Júlia Švecová (zivot_s_psychologickou) zdieľala nedávno príspevok, ktorý témou zaujal moju pozornosť. Okolo mňa je totižto mnoho párov, ktoré prechádzajú cestou IVF, teda cestou asistovanej reprodukcie. No okrem toho všetkého medicínskeho, čo podstupujú, len málokto vníma, aké ťažké obdobie je to pre ich vzťahy.
Ako to teda funguje v emocionálnej krajine páru? A je IVF naozaj viac nez „len” medicínou?
Áno… Je…
Asistovaná reprodukcia… To nie sú iba injekcie a ultrazvuky. Je to doslova emocionálny kolotoč, v ktorom sa strieda obrovská nádej s paralyzujúcim strachom. Pre ženy je proces často fyzicky invazívny a hormonálna stimulácia nezmení len telo, ale aj prežívanie. Ženy túžiace po dieťatku plačú, bývajú unavené a žijú s pocitom, že absolútne stratili kontrolu nad vlastným organizmom.
A muži? Jeden priateľ, nazvime ho len pre tento moment Andrej, to vystihol asi najpresnejšie. Nazval sám seba „podporným personálom”. Otvoril sa a prezradil, že tiež prežíva veľkú bolesť, no potichu, pretože ju prekrýva snahou byť silným a oporným bodom pre partnerku. Ako však so smútkom dodal, pociťuje, že sa vzájomne vzďaľujú, pretože akejsi izolácii nedokáže zabrániť.
Ako spomína doktorka Júlia Švecová: „Rozhodnutie vstúpiť do procesu asistovanej reprodukcie by malo byť vždy spoločné. Na začiatku väčšina párov ešte netuší, do akej miery IVF zasiahne ich každodennosť, identitu aj vzťah.”
A tak sa pýtam Andreja, či bolo aj ich rozhodnutie spoločné. Pritakáva, ale zároveň pokračuje: „Potom, ako nám oznámili, že prirodzenou cestou to pre zdravotné prekážky u manželky nepôjde, sme boli nešťastní, ale aj tak veľmi optimistickí. Určite bolo IVF spoločné rozhodnutie, ale myslím si, že sme ani jeden nemali skutočne reálnu predstavu o tom, čo nás čaká. Bojím sa, že to náš vzťah nezvládne.”
Vidieť aj počuť
Najväčšou potrebou oboch partnerov v tomto období nie je ani tak úspešný test, hoci ten je cieľom, ale pocit bezpečia vo dvojici. Potrebujú vedieť, že v tom nie sú sami, že ich strach je úplne normálny a že ich hodnota ako ľudí nie je definovaná ich plodnosťou.
Prečítajte si: Oteckovia naprieč generáciami: Vnímanie mužskej úlohy vo vzťahu k žene počas tehotenstva
Spoločné kroky
Liečba neplodnosti je však často nespravodlivo „asymetrická”. Väčšina procedúr sa deje v tele ženy. A práve preto je veľmi dôležité zapojenie partnera.
Akou formou? Spoločné návštevy kliniky, sledovanie kalendára liekov alebo pichanie injekcií. Prečo? Pretože aj tieto drobné úkony dávajú jasne najavo, že sú v tom partneri spolu.
Rovnako dôležité je aj to, či obaja rozumejú diagnóze a postupu. Zmenšuje sa tým priestor pre úzkosť z neznámeho.
A napokon je tu ďalšie spoločné rozhodovanie. Tak veľmi potrebná diskusia o hraniciach. Otázky: Koľko cyklov skúsime? Akceptujeme darcovstvo? Všetky tieto témy si vyžadujú hlbokú úprimnosť.
Intimita a sex pod mikroskopom
Júlia Švecová píše: „Sex sa často zmení – a to je normálne. Z intimity sa môže stať úloha. Z túžby výkon. Je dôležité si dovoliť hovoriť aj o strate chuti, o tlaku, o hanbe – nie sú znakom slabého vzťahu, ale reakciou na dlhodobý stres.”
Intímna oblasť trpí najviac
Keď sa sex stane nástrojom na dosiahnutie cieľa, vytráca sa z neho hravosť a blízkosť. Andrej úprimne hovorí, že sa intimita stala skôr sexom na povel. Plánovanie styku podľa ovulácie zmenilo ich spálňu na „laboratórium”. Trošku so zahanbením tiež priznal, že sa už stretol aj s poruchami erekcie a manželka sa tiež nedokáže úplne uvoľniť len tak, pre radosť.
Partneri sa môžu začať cítiť ako biologické stroje.
Ako si teda udržať blízkosť? Oddeliť „reprodukčný sex” od „emocionálnej intimity”. A potom objatia, držanie sa za ruky, masáž alebo spoločný kúpeľ bez tlaku na výkon… Aj toto všetko je pre prežitie vzťahu viac než nevyhnutné. Intimita musí zostať bezpečným prístavom, nie ďalšou položkou na zozname úloh.
Prečítajte si: Ako rodičia nevedome programujú mozog dieťaťa: Prelomové zistenia Brucea Liptona
Vyhľadať odbornú pomoc
Hranica medzi „zvládame to” a „už nemôžeme” je mimoriadne tenká. Psychologickú podporu preto nemôžu partneri vnímať ako zlyhanie, ale ako preventívnu údržbu duše.
Ak vaša komunikácia uviazla v mŕtvom bode a hovoríte už len o liečbe alebo cítite pretrvávajúcu beznádej, apatiu či hlbokú depresiu, je najvyšší čas vyhľadať terapeuta.
A ešte je tu jedna odvrátená tvár celého procesu… Obviňovanie… Andrej sa pristihol pritom, že sa na manželku hnevá, že je dôvodom, prečo toto všetko podstupujú. A nešťastný je aj z toho, že sa sociálne úplne izolujú, vyhýbajú sa priateľom s deťmi, čo považuje často za vyslovene neznesiteľné.
Len tí, ktorí sa s asistovanou reprodukciou trápia, vedia pochopiť páry, ktoré to zažívajú tiež. Nekomentujme, nepoučujme a nerozdávajme rozumy.
Od nás pre vás, veľkých bojovníkov a bojovníčky, teda len jedno úprimné želanie, aby ste to zvládli s láskou a dočkali sa vytúženého malého batôžka.
