Stále viac a viac mi na telo klopká moje zdravie. Nečudujem sa, nevenovala som mu dostatok pozornosti, tak si ju vypýtalo. Ale aj tak, keď sa každé ráno zobudím a síce horko-ťažko, ale vstanem z postele, poviem si, aké mám šťastie, že to so mnou nie je horšie.
A spomeniem si rad radom na mnoho dôvodov, ktoré moje šťastie definujú. Ale tiež si uvedomím, že sa mi vlastne v živote skutočne darí.
Mám, kde bývať…
Nie, nie je to samozrejmosť, nemajú túto možnosť všetci. A nikdy tých, ktorí skončili z rôznych dôvodov na ulici, nesúdim. Nemáme ani poňatia, prečo je to tak, aký príbeh sa na tomto plátne odohral. Cítim len šťastie, že tento príbeh nie je môj.
Niekto sa o mňa postará…
Áno, postará a ja som za tú starostlivosť vďačná. Kým vám má kto podať pohár vody, uvariť čaj, pripraviť raňajky, pobozkať vás na čelo, zatancovať si pred spaním, telefonovať s vami len tak, lebo vás chcel počuť či skočiť po vás do práce, lebo je už vonku tma, všetko je v absolútnom poriadku. Aj vtedy môžete povedať, že sa vám darí, pretože mať niekoho vedľa seba je vzácnosť.
Môžem sa napiť čistej vody…
Mimochodom, naozaj obyčajnú čistú vodu zbožňujem a neviem si predstaviť, že by som nemohla hocikedy otočiť kohútikom a piť, koľko sa mi žiada. Aké mám ja šťastie?!
Netrpím hladom…
A vlastne sa na seba hnevám, keď držím diétu, pretože niekde ľudia o jedlo každý deň bojujú a ja sa dobrovoľne pripravujem o to, čo nie je všade bežné. Ale zlostím sa na seba, aj keď niečo vyhadzujem, pretože sme to nestihli zjesť. A tak rada odnesiem ľuďom bez domova niečo pod zub, vtáčikom podám suchý chlieb a najradšej varím, čo chladnička a špajza ponúknu, aby som všetko zúžitkovala. Prebytok mi šťastie neprináša. Darí sa mi vtedy, keď je toho akurát.
Dýcham…
To je taký krásny pocit. Mať tú možnosť dýchať a žiť… Uvedomujete si niekedy, aké je to úžasné, otvoriť okno a pustiť do izby čerstvý vzduch?
Milujem, a ako veľmi…
Moje srdce je rozdrobené na milión malinkých častí. Sú to také mini komôrky, v ktorých má každý svoje miesto. Keď sa navzájom moji milovaní navštevujú, chytí ma síce gombíková tachykardia, ale keď žúrka skončí, zase je všetko tak, ako má byť.
„Najdôležitejšie je milovať, byť milovaná, šťastná a vyrovnaná sama so sebou.” – Edith Piaf
Lenže moje, a asi aj to vaše, šťastie má aj niekoľko príbuzných. Sklamanie, slzy, zlyhanie, zlosť… Tak títo príbuzní nie sú práve najobľúbenejší. Ale tak to býva v každej rodine. Predsa to dobre poznáte, rodinu si nevyberiete. Tak ju len skúsite prijať a rešpektovať, a nejako sa s príbuznými naučíte vychádzať. A to je tiež znak toho, že sa vám darí.
Tak sa prestaňme trápiť pre všetko, čo nemáme a buďme vďační za to, čo nám v živote nechýba. Až potom možno pochopíme, že máme naozaj obrovské šťastie a darí sa nám viac, než si myslíme.
A prečo píšem o šťastí? Lebo aj to, že môžem písať, považujem za šťastie. Tak si prečítajte, čo sme s mojimi akčnými ženami pre vás v minulom týždni pripravili a nezabúdajte, že je toho oveľa, oveľa viac.
Šťastná TOP 5
Čo by sme mali vedieť o mužskom mozgu?
Viac jazykov v detstve neznamená zmätok. Znamená to náskok, ktorý si dieťa ponesie celý život
Kam vycestovať, keď udrie zima: Najlepšie destinácie pre ženy, ktoré milujú chlad
Prečo sa dnešné ženy boja materstva?
Knižné echo s prekladateľkou Vandou Koniarovou: Narcista sa nezmení a vaša láska ho nevylieči
Želám vám šťastný pondelok a nech sa vám vydarí,
s láskou Veronika