Paríž vie byť neúprosný. Krásny na pohľad, rýchly v tempe, prísny na chyby. Prežijú tu tí, ktorí majú cit pre detail, nervy z ocele a schopnosť zostať pokojní aj vtedy, keď sa plán zmení päť minút pred príchodom hosťa.
Viktória Kochová sa to učila postupne. Z Košíc do Francúzska ju najskôr priviedla láska k jazyku. Potom láska k mužovi. A napokon láska k práci, v ktorej dnes spája realitné skúsenosti, letiskovú disciplínu a prirodzenú empatiu.
S Viktóriou sme sa porozprávali o začiatkoch, slzách, kultúrnych rozdieloch, práci na súkromnom letisku, ale aj o tom, prečo chce svoju concierge službu v roku 2026 priniesť aj na Slovensko.
„Francúzština ma očarila prízvukom.“
Pamätáš si okamih, keď si si povedala, že francúzština je tvoj jazyk?
Úprimne? Na začiatku som vôbec netušila, že to bude môj osudový jazyk. Očaril ma prízvuk. A potom hudba, filmy… Pamätám si seriál Saint-Tropez – dokonca som si podľa neho vytvorila e-mailovú adresu, ktorú mám dodnes od strednej školy.
So spolužiačkou sme sa do francúzštiny zamilovali spolu. Absolvovali sme týždňový pobyt vo Francúzsku – pre mňa to bol splnený sen. Finančne náročný, ale vďaka krstnej mame sa stal realitou. Tých sedem dní mi otvorilo svet.
Láska, Ibiza v Košiciach a osud
Ako si sa zoznámila s Francúzom, s ktorým dnes žiješ?
Na diskotéke v Košiciach – volala sa Ibiza, ani neviem, či ešte existuje. Zo začiatku sme sa rozprávali po anglicky. On si popri práci platil kurz slovenčiny. Bolo to milé, niekedy aj vtipné. Mal silný akcent – ale skôr to bolo rozkošné než trápne.
Zaujala ma jeho nesmelosť a zároveň serióznosť. Od začiatku som cítila, že to nie je „sukničkár”. Dnes si vážim jeho citlivosť a otvorenosť – keď je problém, chce ho riešiť. Neuzatvára sa. Je romantická duša, veľmi prítulný, rád prejavuje city… A rád ich aj analyzuje.
Čo rozhodlo o tom, že si sa presťahovala?
Láska. Vzťah sa vyvíjal a ja som ho nechcela ukončiť. A dnes si hovorím – keby som sa nepresťahovala, tento rozhovor by sme spolu nerobili.
Prvé mesiace vo Francúzsku: Slzy, telefonáty a Titanik
Aké boli tvoje úplne prvé dni vo Francúzsku?
Ťažké. S mamou sme mali každodenný, niekedy aj viacnásobný kontakt týždenne. Strašne mi chýbala. Boli dni, keď som bola morálne úplne dole a plakala som. Som veľká citlivka – plačem aj pri Titaniku.
Nie je jednoduché odísť z krajiny, kde máš všetko – rodinu, priateľov, istotu.
Čo ti pomohlo postaviť sa na nohy?
Partnerova podpora. A jazyk. Francúzština je kľúčová na začlenenie sa do spoločnosti. Francúzi majú radi akcenty – a ten môj slovenský je vraj výrazný. Niekedy ma síce musia požiadať, aby som artikulovala, ale beriem to ako svoju výhodu.
Dnes už snívam aj premýšľam po francúzsky. Úplne Francúzka nikdy nebudem – ale Francúzsko je moja druhá domovina.
Francúzske večere, ktoré trvajú večnosť
Čo ťa na Francúzoch prekvapilo najviac?
Milujú analyzovať a debatovať. Rozoberú všetko. Večera s rodinou trvá desaťkrát dlhšie než u nás. Začína sa aperitívom, potom predjedlo, hlavné jedlo, syry s čerstvou bagetou, víno, dezert…
Jedáva sa vždy spoločne za jedným stolom. Pomalé tempo, víno s mierou, dlhé rozhovory. Zo začiatku ma z toho doslova bolela zadná časť tela – tak dlho sa sedelo.
Francúzi milujú spoločnosť. Organizujú susedské párty, pozývajú sa na aperitívy, hrajú spoločenské hry. Rodinný stôl je pre nich posvätný.
Francúzski muži a kompromisy doma
V čom sú francúzski muži iní?
Radi pomáhajú v domácnosti – upratovanie, varenie. Sú láskaví, dávajú komplimenty a radi ich aj prijímajú. Môj muž je citlivý, romantický, rád rieši veci otvorene. A nie je domáci typ – často chodíme von.
A potom sú tu malé kultúrne rozdiely. Napríklad tepláky. Pre neho boli tepláky výhradne športové oblečenie. Doma nosil rifle. Postupne si zvykol, že ja ich nosím denne.
Letisko: Škola pokoja a profesionality
Prečo letisko?
Letisko ma vždy fascinovalo – mix kultúr, energia, pohyb. Ako handling agent som sa naučila zachovať chladnú hlavu. Raz mi cestujúci zablokoval pult, nechcel zaplatiť za nadváhu batožiny. Polícia musela zasiahnuť.
V tejto práci sa učíte riešiť problémy bez emócií. A diskrétnosť je absolútny základ – najmä na súkromnom letisku. Ak k vám priletí známa osobnosť, nesmiete o tom hovoriť. Ani na sociálnych sieťach.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Reality a zrod concierge služby
Ako si sa dostala k realitám?
Vďaka bývalému kolegovi. Pracovala som na živnosť – prvýkrát v živote. Naučilo ma to komunikovať, vyjednávať, rásť profesionálne aj osobne.
Počas maklérskej kariéry som spoznala ženu z Haiti, ktorá rozbehla vlastnú službu – krátkodobý prenájom, interiérovú dekoráciu a súkromného šoféra. Videla vo mne partnerku na spoluprácu. Išla som do toho.
Čo je najväčší omyl majiteľov?
Myslia si, že krátkodobý prenájom je jednoduchý a zvládnu ho bez manažmentu alebo bez času. Nezvládnu.
Concierge v praxi: Detail rozhoduje
Čo je prvé, čo si v byte všimneš?
Atmosféru a potenciál. Hneď viem, čo premiestniť, čo dokúpiť. Niekedy stačí nový poťah na vankúš, zrkadlo alebo záves a celý priestor sa zmení.
Milujem štýl „cozy & chill“ – hebké materiály, viac vankúšov, koberce, zeleň.
Tri veci, ktoré nesmú chýbať?
Čistota v každom kúte. Kvalitná posteľná bielizeň. A drobnosť na privítanie – čaj alebo káva po dlhej ceste dokáže zmeniť hodnotenie o celý level.
Ako vyzerá dokonalý check-in?
Samostatný, flexibilný. Väčšina hostí príde po 21.00 h, niekedy aj o polnoci. Všetko musí byť pripravené tak, aby sa vedeli bez stresu zaregistrovať.
Ťažké situácie? Aj tie patria k tomu
Raz hosť tvrdil, že sprcha nefunguje – pritom sme ju zámerne odmontovali. Inokedy som o deviatej večer niesla toaletný papier, lebo chýbal.
V tomto biznise riešite všetko. Ale cieľ je jasný – majiteľ nemá zdvihnúť telefón.
Biznis realita: Nie je to rozprávka
Krátkodobý prenájom funguje – ale nie je to pasívna rozprávka. Rozhoduje čistota, vybavenie, sezóna, recenzie.
Vo Francúzsku je dlhodobý prenájom prísne regulovaný – byty s energetickou triedou F a G sú zakázané na dlhodobý nájom, ale nie na krátkodobý. Aj to je príležitosť.
Francúzsko nie je len romantika
Francúzi sa radi sťažujú. Štrajkujú. Hľadajú lepšie podmienky. Dane sú vysoké, byrokracia náročná, papierovanie zdĺhavé.
Ale zároveň sú priateľskí, majú silné susedské vzťahy a milujú rodinné večere.
Slovensko 2026: Návrat v novej role
Prečo chceš priniesť službu na Slovensko?
Krátkodobý prenájom je vo svete rozvinutejší než u nás. Chcem priniesť skúsenosti zo zahraničia a profesionálny prístup. Košice alebo Bratislava – tam by som chcela začať.
Čo by si odkázala žene, ktorá sa bojí odísť do zahraničia?
Odvahu. Čím sme mladšie, tým sme odvážnejšie. Ak máte niekoho, koho poznáte, choďte. Úplne sama je to mentálne ťažšie – ale nie nemožné.
A čo domov?
Dnes sa najviac doma cítim vo Francúzsku. A keby som mohla niečo odkázať sebe zo strednej školy? Francúzsko je moja osudová láska.