Keď sa povie rovnosť medzi mužmi a ženami, často sa spomína práve Island. Mnohí ľudia dokonca veria, že tam „zo zákona musia mať muži a ženy rovnaký plat”. V princípe je to pravda – realita je však trochu komplexnejšia, a zároveň ešte zaujímavejšia.
Island totiž patrí medzi prvé krajiny na svete, ktoré sa rozhodli nerovnosti v odmeňovaní riešiť systematicky. Nielen zákonom, ale aj mechanizmom, ktorý núti zamestnávateľov preukazovať, že ženy a mužov odmeňujú férovo.
Rovnaká mzda za rovnakú prácu je zákonná povinnosť
Základom islandského systému je zákon o rovnosti pohlaví, ktorý stanovuje jednoduchý princíp. Muži a ženy musia dostávať rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Diskriminácia pri odmeňovaní na základe pohlavia je preto v krajine nelegálna. V praxi to znamená, že zamestnávateľ nesmie vyplácať nižší plat žene len preto, že je žena.
Zaujímavé je, že tento princíp sa na Islande uplatňuje už desaťročia. Skutočnú pozornosť sveta si však získal až moment, keď sa vláda rozhodla urobiť ďalší krok a preniesť dôkazné bremeno na firmy.
Konferencia Equal Pay Day 2026: 10. novembra v Bratislave
Od roku 2018 musia firmy rovnosť dokazovať
Od roku 2018 vstúpil na Islande do platnosti unikátny systém nazývaný Equal Pay Certification.
Všetky firmy a verejné inštitúcie s 25 a viac zamestnancami musia pravidelne preukazovať, že je ich systém odmeňovania spravodlivý. Nestačí teda len tvrdiť, že platy sú rovnaké. Zamestnávateľ to musí vedieť dokázať na základe dát.
Firmy preto musia analyzovať platové štruktúry, porovnať odmeňovanie mužov a žien na rovnakých pozíciách a zdokumentovať pravidlá určovania mzdy.
Ak analýza potvrdí, že je systém rodovo neutrálny, organizácia získa certifikát rovnakého odmeňovania. Pokiaľ ho nezíska alebo odmietne proces absolvovať, štát môže udeliť finančné pokuty.
Rozdiely v platoch existovať môžu – ale nie kvôli pohlaviu
Islandský zákon neznamená, že musia všetci zamestnanci zarábať rovnakú sumu. Rozdiely sú úplne legitímne, pokiaľ majú objektívne dôvody.
Medzi najčastejšie patria napríklad dĺžka praxe, vzdelanie alebo kvalifikácia, väčšia zodpovednosť na pracovnej pozícii alebo výkon či výsledky práce.
Rozdiel v odmeňovaní je teda v poriadku, ak nesúvisí s pohlavím.
Island je už roky lídrom v rovnosti
Island sa pravidelne umiestňuje na prvom mieste v globálnom rebríčku rovnosti medzi mužmi a ženami, ktorý každoročne zostavuje World Economic Forum. Tento rebríček je známy ako Global Gender Gap Index.
Krajina si vedie výborne najmä v oblastiach politického zastúpenia žien, prístupu k vzdelaniu a ekonomických príležitostí.
Aj napriek tomu tam stále existuje určitý rozdiel v zárobkoch, podobne ako v iných krajinách. Odborníci však upozorňujú, že veľká časť rozdielu nevzniká priamou diskrimináciou, ale napríklad tým, že ženy a muži pracujú v rôznych odvetviach alebo na rôznych typoch pozícií.
Islandský prístup k rovnosti má hlbšie historické korene
- V roku 1975 sa takmer 90 % islandských žien zapojilo do masového štrajku. Na jeden deň prestali pracovať – v zamestnaní aj doma. Spoločnosť si tak na vlastnej koži uvedomila, akú dôležitú úlohu ženy zohrávajú v ekonomike aj rodine.
- V roku 1980 sa prezidentkou Islandu stala Vigdís Finnbogadóttir – prvá žena na svete zvolená do tejto funkcie v priamych voľbách.
- Island podporuje rovnosť aj v rodinnom živote. Rodičovská dovolenka je rozdelená medzi matku a otca a časť z nej je neprenosná, čo motivuje mužov zapájať sa do starostlivosti o deti.
Island nemá zákon, ktorý by prikazoval rovnaký plat všetkým. Má však systém, ktorý zakazuje rozdiely spôsobené pohlavím a núti zamestnávateľov preukázať, že ich platové pravidlá sú skutočne férové.