Sedíte na lavičke v parku, svieti slnko a v kočíku pohojdávate dieťatko. Okoloidúca pani sa na vás milo usmeje a pridá poznámku, aby ste si toto obdobie užívali, lebo rýchlo utečie. Aj vy sa usmejete. Automaticky. Naučene. Presne tak, ako sa to od vás očakáva.
Čo sa deje vo vašom vnútri? Tam prebieha búrka, o ktorej nevie ani váš partner, ani vaša vlastná mama. V momente, keď sa za návštevou zatvoria dvere, maska „dokonalej mamy” padá na zem a vystrieda ju nekonečná únava, ktorú nejde dospať, a pocit, že sa vo svojom živote neviete nájsť.
Prekliatie dokonalosti
Žijeme v dobe, kde materstvo vyzerá ako z katalógu na bytový dizajn. Usmiate ženy v rozkošných šatách, deti, ktoré jedia brokolicu bez protestov, a káva, ktorá je vždy teplá. Spoločnosť nás nastavila na režim byť vďačnými za zdravé dieťa. Ale my za to zdravé dieťatko aj vďačné sme.
No len málokto vníma fakt, že až 80 % žien prejde v prvých týždňoch po pôrode takzvaným „baby blues”. Že každá piata mama bojuje s klinickou úzkosťou alebo depresiou. A že tisíce žien prežívajú nočné zúfalstvo o tretej ráno, keď sa cítia ako najhoršie matky na svete, pretože namiesto lásky vnímajú len prázdno alebo hnev.
Koktail, ktorý by položil aj najsilnejších
Predstavte si, že by niekto v práci od vás vyžadoval 24-hodinovú pohotovosť bez nároku na spánok, pričom by vám drasticky zmenil hladinu hormónov v tele a pridal obrovskú dávku zodpovednosti za iný ľudský život. Ako dlho by ste vydržali?
Psychológovia upozorňujú, že po pôrode dochádza k brutálnemu poklesu estrogénu a progesterónu. V kombinácii s chronickým spánkovým deficitom sa mozog prepne do prežívacieho režimu. Stres zvyšuje hladinu kortizolu, čo zhoršuje schopnosť regulovať emócie. A výsledok? Výbuchy hnevu pre rozliate mlieko, po ktorom nasledujú nekonečné výčitky a plač v kúpeľni.
„Vydržím to”
Najväčším nepriateľom duševného zdravia matiek je veta: „Veď to prejde, musím len zaťať zuby.” Mnohé ženy tak vyhľadajú odborníka až vtedy, keď sú na pokraji úplného vyhorenia alebo psychického zrútenia.
Prečo? Lebo sa hanbia. Majú pocit, že ak priznajú smútok, spoločnosť ich označí nálepkou neschopných matiek.
Tereza, mama dvoch malých detí, priznáva: „Prvý syn nespával, bol ustavične hladný a dosť často plakal. Nemala som na nič čas a mala som pocit, že som ako mama absolútne zlyhala. Keď sa narodil druhý syn, situácia sa opakovala. A ja som sa doslova zrútila. Dotiahla som to až do extrémov. Iné ako psychiatrická pomoc už neprichádzalo do úvahy. Neviem, kde som ešte nabrala silu o ňu požiadať, ale som šťastná, že som to urobila. Okolie o mojich problémoch nič netušilo. Bola to rana aj pre nich.”
Kedy je najvyšší čas povedať si „dosť”?
Nečakajte na kolaps. Pomoc potrebujete už vtedy, keď:
- Máte pocit, že tá žena, na ktorú sa pozeráte v zrkadle, nie ste vy.
- Vo vašich dňoch prevažuje úzkosť, strach alebo hnev nad radosťou.
- Cítite sa dlhodobo odpojená od dieťaťa alebo okolia.
- Vaša únava je taká hlboká, že ju nerieši ani hodina spánku navyše.
Krok, ktorý mení životy
Niekedy to nezačína hneď návštevou psychiatra. Niekedy štartujeme priznaním si pravdy. Skúste sa zdôveriť partnerovi, kamarátke alebo odborníkovi. Vaša hlava vás nezradila, len vám dáva signál, že je toho už priveľa.
„Hrať sa na dokonalú matku sa mi takmer stalo osudným. Ubližovala som sebe aj deťom. Z pohodovej ženy sa stalo klbko nervov a sĺz. Už to nikdy nechcem zažiť,” dodáva Tereza.
Svetový deň duševného zdravia matiek
Práve 6. mája si pripomíname Svetový deň duševného zdravia matiek. Je to tak každý rok v prvú stredu mesiaca máj. Ale to, že máme myslieť na svoje duševné a fyzické zdravie stále, si radšej pripomínajme každý deň.
Nebojte sa hovoriť. Ticho totiž bolí oveľa viac než samotná pravda.