Terapeut Peter Sunyík: Viete, čo skutočne ničí váš vzťah?

Možno si myslíte, že sa hádate kvôli nevynesenému košu, no v skutočnosti vo vašej obývačke strašia tiene minulosti.

Terapeut Peter Sunyík denne vidí páry, ktoré v komunikácii nehľadajú porozumenie, ale víťazstvo nad tým druhým. V rozhovore odkrýva, ako nás ovplyvňujú rodinné vzorce, prečo moderné technológie prehlbujú našu osamelosť a kedy je rozchod paradoxne tým najzdravším prejavom úcty k sebe samému.

Dozviete sa tiež, aká drobná zmena dokáže zachrániť vzťah, ktorý už obaja takmer vzdali.

Peter Sunyík

Terapeut pre jednotlivcov, páry a rodiny

Peter Sunyík sa vo svojej praxi zameriava na sprevádzanie jednotlivcov, párov a rodín na ceste k zdravším vzťahom a kvalitnejšej komunikácii. Jeho práca je postavená na hlbokej empatii, autenticite a bezpodmienečnom prijatí, čo klientom umožňuje cítiť sa bezpečne a otvorene pracovať na svojom raste. Vo svojej expertíze kombinuje princípy Človekom centrovanej terapie so systemickým prístupom, vďaka čomu pomáha klientom nielen posilňovať sebadôveru, ale aj pochopiť a uzdraviť dynamiku v ich najbližších vzťahoch.

Čo vás priviedlo k tomu, aby ste sa špecializovali práve na párovú a rodinnú terapiu?

Moja rodinná situácia. Rodičia sa rozviedli, keď som mal 18 rokov. Vnímal som ich ako múdrych ľudí, ktorí mali všetko materiálne, a predsa vzniklo medzi nimi také napätie, ktoré ich doviedlo k nevere. Mimo rodičov som pozoroval okolie, kde som vnímal veľké množstvo podobných príbehov. Tak som si položil otázku: Prečo robia múdri ľudia hlúposti? Dodnes hľadám odpovede.

S akými najčastejšími problémami za vami chodia slovenské páry a rodiny v súčasnosti? Zmenili sa tieto témy v priebehu posledných rokov?

Odlišnosti a nedorozumenia v komunikácii, emocionálne a fyzické odďaľovanie sa od partnera, strata záujmu, nevera a strata dôvery, hádky v rodine. Základné oblasti sa nemenia. Pribudli však témy ako tlak sociálnych sietí. Zároveň sa zmenil záujem ľudí riešiť tieto problémy. Dnes sú partneri otvorenejší.

Existuje podľa vás niečo ako „dokonalý vzťah“, alebo je to len ilúzia, ktorá nás v realite brzdí?

Ľudia môžu prežívať naplnený vzťah. To však neznamená, že sa v ňom vyhnú konfliktom, nedorozumeniam, zmenám alebo obdobiam neistoty. Partneri vtedy často upriamujú pozornosť na negatívne udalosti vo vzťahu, namiesto toho, aby videli to, čo ich spojilo a čo robí ich puto výnimočným. Naplnený vzťah podľa mňa tvoria partneri tým, že otvorene riešia konflikty, prejavujú si úctu, budujú dôveru, trpezlivo sa rešpektujú, konajú vzájomne a jeden druhému sa prispôsobujú.

Ak chcete vedieť, čo v skutočnosti drží dvoch ľudí pokope, musíte sa pozrieť na to, čo robia v nedeľu večer. Podľa psychológa Marka Traversa stojí šťastný vzťah práve na piatich veľmi jednoduchých činnostiach. 

Kedy je ten správny čas, aby pár vyhľadal odbornú pomoc? Musí prísť kríza, alebo je terapia vhodná aj ako prevencia?

Chodia ku mne páry, ktoré využívajú terapiu ako prevenciu. Je to skvelý nápad. Väčšina párov, žiaľ, príde vtedy, keď napätie v ich vzťahu je také silné, že je neznesiteľné. Aj s tým sa však dá pekne pracovať.

Mnohí hovoria, že komunikácia je základ. Stačí sa však len „rozprávať“?

Nestačí. Záleží skôr na tom, ako sa rozprávame. Ak si bude každý z partnerov pretláčať svoj názor a nebude druhého počúvať, nikam sa nedostanú. Aj v komunikácii je potrebné vytvoriť bezpečie, napojiť sa na partnera, pochopiť, čo sa v ňom deje. Ak by sme toto dokázali, ďalšiu časť by sme často ani nemuseli robiť. Mohli by sme byť viac empatickí, snažiť sa porozumieť a nie vyhrať a brať si veci vzťahovačne.

Je možné po nevere opäť vybudovať plnohodnotný vzťah? Aké sú prvé kroky k obnove narušenej dôvery?

Partneri to dokážu, no proces nebude jednoduchý ani rýchly. Ten, kto podviedol, musí prevziať plnú zodpovednosť a nesmie situáciu zľahčovať. Obaja by mali vytvoriť priestor na pochopenie príčin nevery – teda toho, prečo k nej vôbec došlo.

Iste cítite, že zranený človek takýto rozhovor hneď nezvládne, no túto tému musíte postupne otvoriť, aby ste si veci vyjasnili. Iba na takýchto základoch potom môžete postaviť nový vzťah a vybudovať novú „naučenú” dôveru.

Do akej miery nás ovplyvňujú vzorce správania, ktoré sme si priniesli z našich rodín? Dá sa týchto vzorcov správania „zbaviť“?

Ovplyvňujú nás výrazne a väčšinou nevedome. V terapiách sa často k týmto vzorcom vraciame, aby klient pochopil, prečo sa opakovane dostáva do podobných vzťahov. Prvý krok je uvedomenie, odkiaľ prichádzajú. A potom môže prísť vedomá práca, učenie ako inak reagovať, komunikovať. Ja to prirovnávam k pošte. Dostanete list, ktorý môžete imaginárne vrátiť späť adresátovi so slovami „ďakujem za všetko, čo som sa od vás naučil, ale ja si volím iný vzťah”.

Narodenie dieťaťa je veľká zmena. Ako zvládnuť prechod z partnerskej dvojice do roly rodičov bez toho, aby sa vytratila intimita a partnerstvo?

Toto je veľká téma. Každý, aj ten najlepší vzťah, to rozkolíše. Je dôležité, ako hlboko majú vykopané základy vzťahu. Intimita nejde do úzadia, pretože by nefungovala, ale preto, že partneri sú unavení, frustrovaní, majú nové povinnosti, zmenili sa ich role. Dôležité je vedome si chrániť partnerský čas. Dohodnúť sa, kedy bude „náš” čas, kedy sa porozprávame o nás, dáme si kávu a bude to iba náš priestor bez dieťaťa. Kľúčové je hovoriť o potrebách, vyčerpanosti a o pocitoch. Považujem za dôležité, aby sme vedeli vyjadriť uznanie partnerovi a použiť ten jazyk lásky, ktorý mu je najbližší. Intimita nadobúda novú formu, vytvára sa v rodine nová rovnováha. Treba sa o ňu láskavo postarať.

Túžite po vzťahu, ktorý prekoná všetky prekážky? Podľa skúseného manželského poradcu Jeda Diamonda skutočná láska nie je len otázkou náhody.

Ako vplývajú hádky rodičov na psychický vývoj detí?

Deti nenasledujú vaše slová, ale zrkadlia vaše činy. Do vlastnej budúcnosti si tak odnášajú konkrétne vzorce, podľa ktorých riešite krízové situácie.

Ak vyrastajú v prostredí alkoholu a kriku, tieto javy pre ne prestávajú byť cudzími a začnú ich vnímať ako normu. Naopak, skúsenosť s tichou domácnosťou ich môže v dospelosti viesť k citovému odťahovaniu sa od partnera a úteku pred problémami.

Keď sú však svedkami toho, ako si rodičia aj po ostrej výmene názorov dokážu spoločne sadnúť, v pokoji situáciu rozobrať a uzavrieť ju ospravedlnením či objatím, pochopia dôležitú lekciu: konflikt sám o sebe nie je hrozbou, rozhodujúce je to, čo nasleduje po ňom. Pozorovaním úprimného záujmu o pocity toho druhého – otázok typu „čo sa stalo?” či „čím som ťa zranil?” – si prirodzene osvojujú umenie budovať vo vzťahu hlbokú dôveru.

Akú rolu hrajú sociálne siete a smartfóny v dnešných rozchodoch? Stretávate sa s fenoménom „digitálnej nevery“ alebo odcudzenia kvôli technológiám?

Digitálne technológie samé osebe nie sú problém. Zvyknú však zosilniť to, čo vo vzťahoch nefunguje. Často vidím, že aj nevinné písanie, alebo flirtovanie je tak zásadné, že s tým partneri narábajú ako keby k nevere došlo. Ďalším problémom je oddialenie od seba. Ľudia sedia vedľa seba a každý je v spojení s „niekým, kto je práve dôležitý”. Predstavte si tie tisíce dotykov na obrazovku, keby sme ich premenili do skutočných dotykov s partnerom, ako by sa ten vzťah zmenil.

Existujú situácie, keď ako terapeut vidíte, že rozchod je pre oboch partnerov (a prípadne aj deti) to najzdravšie riešenie?

Niekedy práve rozchod dokáže zmierniť alebo uvoľniť rokmi nahromadené napätie. Sú to vzťahy, v ktorých je dlhodobo prítomné fyzické či psychické násilie, ponižovanie, vzťah je dlhodobo deštruktívny. Vtedy rozchod nie je zlyhanie, ale zodpovedné rozhodnutie.

Môže párová terapia fungovať, ak jeden z partnerov na sebe nechce pracovať individuálne?

Môže fungovať, ale má to svoje špecifiká. Párová terapia stojí na tom, že obaja partneri sú ochotní aspoň minimálne reflektovať svoje správanie a prispieť k zmene. Na druhej strane môže prispieť k lepšej komunikácii, porozumeniu dynamike vzťahu a často sa stáva, že aj málo motivovaný partner sa postupne v terapii mení a mení aj svoj postoj k terapii.

Čo sú podľa vás tie najdôležitejšie „drobnosti“, ktoré udržujú dlhoročné vzťahy živé a funkčné?

Práve v drobnostiach je veľká sila. Sú to hlavne záujem o partnera (Ako to cítiš?), vyjadrenie uznania (Ďakujem za polievku.), krátka správa počas dňa (Aký máš dnes deň?), spoločná prechádzka. Samozrejme toto všetko samo osebe nestačí, ale tieto gestá vedia napätie pekne uvoľniť.

Prečo nás to ťahá k toxickým partnerom? A ako presne trauma mení spôsob, akým naše telo v dospievaní reaguje na stres vo vzťahoch? Odpovede ponúka kniha Trauma a vzťahy.

Práca s emóciami iných ľudí je náročná. Ako si vy osobne udržiavate odstup a psychickú pohodu, aby ste nevyhoreli?

Psychohygiena je pre mňa nástroj na prežitie. V prvom rade držím hranice medzi prácou a súkromím. Doma sa o prípadoch nerozprávam. Na to mám profesionálnu supervíziu. Veľmi mi pomáha šport – beh a tenis. A trochu ukážem z toho pozadia – je to vlastne moje nastavenie. To znamená, že ja nie som priamo zodpovedný za ich vzťah. Ja som zodpovedný za ten proces, v ktorom sa tí dvaja hľadajú.

Ak by ste mali dať jednu univerzálnu radu každému páru, ktorý práve prechádza náročným obdobím, čo by to bolo?

Keď príde ťažké obdobie, pamätajte si, že nie ste súperi, ktorí hrajú proti sebe. Je fajn sa na to pozrieť takto: Máme problém, ako sa vieme my dvaja postaviť k tomuto problému? Toto je úplne iný mindset ako: „Ja mám pravdu a ty sa mýliš.”